Kapitola:
Pridaná: 4.7.2008, 22:32:37
Čítaná: 1389×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Sarah Adiwerová, Záškodníci, Lilly Evansová, Voldemort a iní
Stručný dej: Je Lord Voldemort len chladnokrvný vrah? Nemá žiadne city? A čo ak jeho chladné srdce roztopí študentka z Rokfortu? (Pozor: Nedokončená!)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Kapitola: 1 » 1. kapitola 2 » 2. kapitola 3 » Mŕtvi rodičia 4 » Prvá porada 5 » Prvý boj 6 » Bozk... 7 » Rozhovor s Voldym 8 » 8. kapitola

Sarah sa zobudila na ďalší deň okolo desiatej. Poobzerala sa, či niekto nie je v izbe a keď zistila, že nie, rozplakala sa.

Chcela pomstiť svojich rodičov. Chcela zabiť všetkých smrťožrútov a Voldemorta a čo urobila? Zaľúbila sa do toho, kto toto celé začal. Do toho, ktorého nenávidela z celého srdca. Ktorého chcela zabiť zo všetkých najradšej. No miesto toho, sa do neho zaľúbila. Nenávidela sa. Začala búchať do vankúša, no začula vrzgot dverí. Stál v nich Severus a neveriaco na ňu pozeral. Rýchlo prestala búchať do vankúša, ľahla si a otočila sa mu chrbtom. Počula ako sa zavreli dvere a ako k jej posteli niekto kráča. Severus si sadol k jej nohám.

„Sarah, čo sa stalo?“ opýtal sa ticho

„Nič“

„Sarah, vidím, že sa niečo stalo“

„Tak vidíš zle!“ povedala a vykotúľali sa jej ďalšie slzy

„Voldemort sa správal divne, keď si odišla.“ Začal

„Bol akýsi rozrušený. Zrejme sa mu nepodarilo to, čo plánoval, ale keby mu to nevyšlo, tak by zúril. Ale on nezúril. Tak čo sa stalo?“

„Keď ti vravím, že nič, tak nič! Ale vravel si, že Voldy bol rozrušený?“ posadila sa. Severus na ňu slúmavo pozeral.

„Áno, bol. Ešte som ho takého nevidel. Len sa tam tak prechádzal hore-dole a rozmýšľal. Potom si ma zavolal a povedal, že ťa mám nájsť a nemám sa vrátiť, kým ťa nenájdem.“

„Takže ma hľadá.“ Povedala si skôr pre seba a usmiala sa

„Chcem, aby si ma k nemu odniesol“ povedala rozhodne

„V podstate by to bolo možné, ale nie, kým mi nepovieš čo sa stalo“ výťazoslávne sa usmial

„Máš smolu“ znovu si ľahla

„Vieš, že mne môžeš povedať všetko. Čo také sa mohlo stať, že sa hanbíš povedať mi to. Určite si sa s ním nebozkávala, takže?“

„A keď ti poviem, že som sa s ním bozkávala?“

„Nevrím. Ty to nemyslíš vážne, však nie?“ pochybovačne sa opýtal. Sarah mlčala. Severus sa postavil a začal sa prechádzať.

„Snáď si sa do neho nezaľúbila?“ pozrel na ňu s vyvaleními očami. Sarah zase mlčala.

„Teraz mi nepovedz, že prejdeš na stranu zla“

„Nikdy by som to neurobila. A teraz ma pekne odnesieš k Voldymu“

„V poriadku, počkám vonku“ vyšiel von a tam na neho všetci ostatní čakali.

„Idem s ňou za Voldemortom. Sama sa tak rozhodla“ povedal im

„A čo sa stalo, keď ju uniesli, nepovedala ti?“ opýtala sa Lily

„Nie, nepovedala“

Sarah to počula a bola Severusovi vďačná. Dala na seba druhý biely plášť, masku, obula si topánky, prútik si zastrčila do špeciálneho vrecka a vyšla von. Všetci na ňu mlčky pozerali. So Severusom vyšla von.

„Nebolo by zlé, keby si sa ku mne správala dosť odmerane. A keď tam dojdeme, mohla by si povedať niečo také, ako: Pusti ma ty sviniar!“ pozrel na ňu.

„V poriadku“ prikývla. Severus ju chytil za zápästie a premiestnil ich.

Ocitli sa v tej istej miestnosti, v ktorej bola Sarah včera.

„Tu je, pane“ povedal Severus a stále Sarah držal.

„Pusti ma!“ snažila sa vytrhnúť si ruku.

„Môžeš ju pustiť, Severus a potom odíď.“ Prehovoril Voldemort vysokým hlasom, ktorý sa Sarah tak páčil a zároveň mala z neho zimomriavky. Severus ju pustil, poklonil sa a potom sa odmiestnil. Sarah s Voldemortom ostali samy.

„Uvažovala si o mojej ponuke?“ opýtal sa jej.

„O akej ponuke?“ tvárila sa, že nevie a mierne sa uškŕňala.

„Hovorili sme o tom, že sa ku mne pridáš a ešte si mi nedala odpoveď“

„Ahá, áno. Už si spomínam. Trochu som o tom rozmýšľala. Povedzte mi štyry dvôvody, pre ktoré by sa mi oplatilo pridať sa k Vám.“

„Takže štyry. Prvý dvôvod je moc“

„Myslím, že vám sa tá moc nejak zapáčila. Aj minule ste mi ju núkali.“

„Chceš mi povedať, že teba neláka?

„Nie, to nechcem“

„V poriadku. Druhý dvôvod je ten, že sa ti bude klaňať každý smrťožrút a každý tvor, ktorý mi slúži. Budú ťa rešpektovať a budú robiť to, čo im prikážeš“

„No to je samozrejmé, ináč som to ani nečakala“ povedala, načo sa Voldemort usmial. „neuveriteľné, on sa usmial“ pomyslela si

„Tretí dvôvod: Budeš slávna. Každý sa bude báť vysloviť tvoje meno, tak ako aj moje.“

„Tá sláva by aj ušla, ale vaše meno sa niektorí predsa len opovažujú vysloviť. Napríklad Dumbledore, ja a moji druhovia....“

„To je minimum ľudí. Ale tisíce ľudí sa moje meno boja vysloviť. A tiež by sa báli vysloviť tvoje. Ako sa to vlastne voláš?“

„To vás nemusí zaujímať, pán Voldemort.“

„Ale mňa to zaujíma. A veľmy ma to zaujíma“ povedal a urobil krok smerom k nej.

„A čo sa stane, ak vám ho nepoviem?“ provokatívne sa opýtala

„Budem ťa mučiť, až kým mi ho nepovieš.“ Uškrnul sa a zase pristúpil bližšie.

„Ale o tom pochybujem, lebo potom by som sa k vám už odmietla pridať“

„Vtedy by mi to už nevadilo“ znovu pristúpil o krok

„Ešte ste mi nepovedali štvrtý dvôvod“ pripomenula mu.

„Chcela by si ho vedieť?“ opýtal sa provokatívne a už ich delil iba necelý meter.

„Áno, chcela“ povedala rozhodne.

„Ak sa ku mne pridáš, môžeš mať......“ ešte pristúpil. Keď sa mu Sarah pozrela do tváre zistila, že nie je smrteľne biela ako minule, ale mala farbu. Nie až takú výraznú, ale predsa.

„Áno?“ pobádala ho

„Mňa“ povedal začal ju bozkávať. Sarah mu bozky opätovala a cítila, ako sa Voldemort chveje. Prekvapilo ju to, neprestala ho bozkávať. Potom sa tam niekto primiestnil a odtiahli sa od seba. Bola to Bellatrix.

„Ty suka!“ zarevala. Sarah okamžite vytiahla prútik.

„Ako sa opovažuješ!“ začala na ňu Belatrix zúrivo páliť zaklínadlá. Sarah si len vyčarovala štít a znudene za ním stála. Keď ju už to prestalo baviť, odčarovala ho a v sekunde Belatrix odzbrojila.

„To bolo výborné.“ Pochválil ju Voldemort

„Čo si chcela Bellatrix?“ opýtal sa jej. Poklonila sa a začala:

„Niekto by sa k vám rád pridal. Volá sa Peter. Priezvisko nepovedal.“ Oznámila

„Povedz mu, nech počká!“ prikázal jej. Bellatrix sa poklonila, privolala si prútik, vrhla na Sarah nenávystný pohľad a odmiestnila sa.

„Ďakujem za pochvalu“ poďakovala s úsmevom.

„Tak ako si sa rozhodla? Pridáš sa ku mne?“ opýtal sa vážne

„Tak, aby som pravdu povedala, tie ponuky sú naozaj lákavé,“ podišla ku nemu „Najmä tá posledná“ Prešla mu prstom po líci.

„No ešte musím porozmýšľať.“

„Ale nech ti to netrvá dlho. Ak sa do 72 hodín neukážeš tu, nájdem si ťa a zabijem ťa. Aj keď by som možno nechcel“ povedal a znova sa ju chystal pobozkať, no Sarah si priložila ukazovák k jeho perám.

„Aký nezbedník sa z vás odrazu vykľul“, pobozkala ho.

„Tak teda, dovidenia“ odmiestnila sa pred svoj dom.

Vošla dnu. Na chodbe bolo ticho, ale počula nejaké hlasy z obývačky. Vošla do nej. Boli tam všetci a akonáhle vošla dnu, všetci stíchli a pozreli na ňu.

„Sarah, šo sa stalo?“ opýtala sa hneď Lily.

„Ublížil ti?“ opýtal sa Sirius.

„Vôbec nič mi neurobil“ odpovedala im.

„Ani sa nepokúšal?“ opýtal sa James.

„Ani nie“ odpovedala mu.

„Vau a to ste akože pili kávu, alebo čo?“ opýtal sa Denis.

„Kávu sme nepili, iba sme sa rozprávali. Chcel, aby som sa k nemu pridala.“ Oznámila im.

„Snáď si nesúhlasila?“ spýtala sa Alice.

„Samozrejme, že nie, ale ani som nepovedala Nie.“

„Takže sa k nemu možno pridáš?“ opýtal sa podráždene Sirius

„Nie, nepridám. No mám ešte 72 hodín na rozmyslenie“ odpovedala mu.

„A ak mu povieš, že sa k nemu nepridáš, tak ťa zabije?“ ozvala sa Kristine.

„Veď uvidíme. Hneď som späť. Idem sa prezliecť.“ A pobrala sa do svojej izby. Ostatní na ňu len trochu ustráchane hľadeli.

Keď Sarah vošla do izby, zvalila sa na svoju posteľ, stiahla si masku a chvíľu len tak ležala. Potom si spomenula, že ostatní na ňu čakajú, tak sa začala prezliekať. Dala na seba tepláky a vyťahané tričko až po kolená. Potom sa pobrala späť do obývačky.

„To ti teda trvalo“ začal James

„Až tak som ti chýbala?“ odpovedala mu provokatívne, načo si zaslúžila od Lily škaredý pohľad.

„Takže čo presne od teba Voldy chce?“ opýtal sa Severus.

„Ak sa u neho do 72 hodín neukížem s odpoveďou, tak ma bude hľadať a keď ma nájde, tak ma zabije“ odpovedala.

„A ty za ním pôjdeš?“ opýtala sa Alice.

„Áno. Pôjdem za ním presne o 71 hodín“ uškrnula sa.

„A ak mu povieš, že sa k nemu nepridáš, tak ťa nezabije?“ opýtala sa znovu.

„Nie, myslím, že ma nechá odísť, ale ak by sa nám neskôr skrížili cesty, tak ma možno zabije“ povedala pokojne.

„A ty sa nebojíš? To ste sa museli rozprávať ako veľkí kamaráti, keď sa ho nebojíš“ povedala Lily. Sarah pozrela na Severusa a ten pokrútil hlavou, čo malo znamenať, že on nič nepovedal.

„No, možno sme sa rozprávali ako veľkí kamaráti. Bolo by na tom azda niečo zlé?“ pozrela na ňu.

„Veľa vecí. Napríklad to, že je Voldemort, alebo to, že zabil alebo dal zabiť mnoho nevinných ľudí a medzi nimi aj tvojich rodičov“ pripomenula jej Lily, trochu ostrým tónom.

„Ja viem, že ich dal zabiť Lily, nemusíš mi to pripomínať“ odpovedala, tiež trochu ostrým tónom.

„Idem sa najesť“ vstala a odišla do kuchyne.

Vošla do kuchyne a vybrala sa ku chladničke. Vybrala si jeden jogurt, zobrala si lyžičku, sadla si za stôl a začala jesť. Od rána nič nejedla a to už boli try hodiny poobede. Jogurt mala spráskaný za minútku. Hodila kelímok do koša a znovu si sadla za stôl. Zaborila si hlavu do dlaní a začala plakať. Zase. Teraz ale nevedela prečo plače. Počula, že sa obývačka vyprázdňuje a že každý odchádza von. Počula nejaké kroky do kuchyne, tak si rýchlo utrela oči. Vošiel Sirius.

„Sarah, čo ti je?“ opýtal sa jej a prisadol si vedľa.

„Nič. Nič mi nie je“ povedala a znovu si utierala oči.

„Veď jasné. Ľudia bežne plačú len tak pre nič, za nič.“ Odpovedal a usmial sa.

„Vlastne ani neviem prečo plačem. Všetko je také zložité. A kam šli ostatní?“

„Išli do Šikmej uličky.“

„A ty si tu prečo ostal?“

„Len tak,“ mykol ramenami „Nechcelo sa mi“ dodal

„Lenivec jeden“ štuchla ho pod rebrá

„Tsss. No dovoľ“ tiež ju štuchol pod rebrá.

„A keď nedovolím“ zase ho štuchla pod rebrá.

„Nemáš na výber“ a začal ju štekliť. Sarah sa vyslobodila a utekala do svojej izby. Sirius utekal za ňou. Sarah rýchlo otvorila dvere do svojej izby a potom ich zavrela. Počula ako do nich Sirius narazil a rýchlo sa ukryla pod posteľ. Dvere sa otvorili a Sirius vošiel dnu držiac sa za nos.

„Toto ti vrátim. Kde si? Veď ja si ťa nájdem“ začal sa všade obzerať. Potom sa pozrel pod posteľ a začal ju ťahať za nohy von. Keď už bola celá von, tak ho Sarah potkla. On spadol rovno na ňu.

„Ou prepáč“ ospravedňovala sa.

„To nič“ povedal a pozrel sa jej do očí. Potom ju pobozkal.

„Ja nemôžem, Sirius“ povedala Sarah, keď skončil.

„Ale prečo?“ opýtal sa a postavil sa.

„Ľúbim iného“ povedala. Tiež sa postavila a pozrela do zeme.

„Severusa, však?“

„Nie. Nemôžem ti povedať koho.“ Vyšla von z izby späť do kuchyne. Tam už boli Lily, James, Kristine a Denis.

„Už ste späť?“ opýtala sa nenúteným tónom.

„V Šikmej uličke nebolo nič také, tak sme sa vrátili“

Sarah v ten večer ťažko zaspávala. Nevedela prestať myslieť na Voldemorta a trochu ju prekvapil Sirius. A tiež myslela na to, že čo by sa stalo, keby sa každý dozvedel, že miluje Voldemorta. Ako to dopadne? pýtala sa samej seba.

„Určite nie dobre“ pošepkala do tmy.

______________________________________________________________

Konečne je to hotové. Poprosím Emmu Davisovú, aby mi odpustila, že som jej to neposlala. Čo sa týka nadpisu, tak je asi blbý, ale nevedela som nič iné vymyslieť. Venujem ju každému, komu sa to chce čítať a komu sa to páči. S pozdravom

Barbara

[ » na začiatok « ]