Kapitola:
Pridaná: 6.1.2009, 21:01:43
Čítaná: 2620×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Sarah Adiwerová, Záškodníci, Lilly Evansová, Voldemort a iní
Stručný dej: Je Lord Voldemort len chladnokrvný vrah? Nemá žiadne city? A čo ak jeho chladné srdce roztopí študentka z Rokfortu? (Pozor: Nedokončená!)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Kapitola: 1 » 1. kapitola 2 » 2. kapitola 3 » Mŕtvi rodičia 4 » Prvá porada 5 » Prvý boj 6 » Bozk... 7 » Rozhovor s Voldym 8 » 8. kapitola

Od tej chvíle, ako sa Sarah odmiestnila od Voldemorta prešlo 70 hodín aj 30 minút. Sarah práve kráčala do svojej izby. Vybrala si svoje biele oblečenie a pomaly sa doň obliekla. Pritom rozmýšľala, ako bude prebiehať rozhovor medzi ňou a Voldemortom. Nakoniec si dala masku, vyšla z izby a namierila si to do obývačky.

„Tak, ja už pôjdem“ ozvala sa.

„Kde ideš?“ opýtala sa Lily

„No predsa za Voldemortom.“ Odpovedala jej.

„Daj na seba pozor“ žmurkol na ňu Sirius. Usmiala sa na neho a vyšla von. Chvíľu sa započúvala do krásneho štebotania vtáčikov, ktoré vychádzalo z neďalekého lesíka a potom sa premiestnila.

„No konečne, už som si myslel, že ani neprídeš“ ozval sa Voldemort a Sarah mu v hlase cítila úľavu.

„Chcela som vás trochu ponaťahovať“ uškrnula sa.

„Tak to sa ti podarilo“

„Mám vám oznámiť moje rozhodnutie?“

„Nie, ešte nie. Najprv by som chcel vedieť jednu vec“ povedal a vyčaril jej pohodlnú stoličku. Sarah si na ňu sadla a zadívala sa na neho.

„Čo ma trápi asi najviac je, prečo si sa rozhodla proti mne a mojim smrťožrútom bojovať“

Sarah pozrela do zeme. Nerada túto tému vyťahovala. Nakoniec prehovorila:

„Lebo ste mi dal zabiť rodičov. Boli poslední, ktorích som na svete mala a vy ste ich dal zabiť. Prisahala som pomstu. Povedala som svojím priateľom čo zmýšľam robiť po škole a oni sa ku mne chceli pridať.“ Rozmýšľala, či mu nepovedala trochu priveľa.

„Takže z pomsty. Kto boli tvoji rodičia?“

„To vám nepoviem, riskovala by som odhalenie“

„Skôr či neskôr sa to aj tak dozviem. Povedz mi aspoň, koľko máš rokov.“

„O dva týždne osemnásť“

„Takže o dva týždne,“ zamyslel sa, „Tak a teraz mi povedz svoje rozhodnutie.“ Povedal to trochu rozkazovačným tónom. Sarah sa postavila, odčarovala stoličku a zhlboka sa nadýchla.

„Vlastne, ja som sa rozhodla už dávnejšie. Už vtedy, ako ste mi prvý krát navrhli pridať sa k vám. Moje rozhodnutie: Nie, nepridám sa k vám.“

Nastala krátka odmlka. Sarah sa pozerala na Voldemorta a ten nad niečim rozmýšľal.

„Myslel som si, že tvoje rozhodnutie bude takéto, ale napriek tomu ma to prekvapilo.“ Prehovoril napokon trochu sklamane.

„Prisahala som pomstu a prísahu hodlám dodržať.“

„Kašli na prísahu. Tvoji rodičia si mohli za to sami. Keby sa ku mne pridali, neumreli by. A ak sa ku mne nepridáš, tak ťa čaká taký istý osud, aký mali oni“ snažil sa ju presvedčiť, aby sa k nemu pridala. Bola to úžasná čarodejnica. Mohol ju zasvetiť do všetkých tajov čiernej mágie. Videl jej na očiach, že by ju to zaujímalo. Bola by z nich taká úžasná dvojica.

„To mala byť vyhrážka?“ opýtala sa s prižmúrenými očami a vysunula bradu. Jej sa tu nikto vyhrážať nebude.

„Možno áno. Tak? Nezmenila si svoje rozhodnutie?“

„Nie, nezmenila. Iba preto, že sa mi vyhrážate smrťou, svoje rozhodnutie nezmením. Nie som zbabelec.“

„Čo si ten vlastne o sebe myslí?!“ pýtala sa samej seba.

„To som ani nepovedal. Podľa mňa si len hlúpa“

„Takže ja som hlúpa?!“ nahnevala sa. „Nikto ma nebude nazývať hlupaňou“ pomyslela si.

„Áno si, ak sa ku mne nechceš pridať“

Chcela mu dať jedno zaucho, ale chytil jej ruku.

„Myslíš, žeby som ťa nechal len tak ísť, keď mi jednu vylepíš?“

Chcela mu vylepiť druhou rukou, ale aj tú jej chytil.

„Nejaká bitkárka je zrazu z teba“ povedal posmešne

„Pustite ma!“ zasyčala mu do ucha.

„A keď ťa nepustím?“

„Tak to oľutujete“

„Už sa bojím“

„Máte sa čoho báť. Okamžite ma pus...“nedopovedala, lebo Voldemort ju začal bozkávať. Snažila sa nemyslieť, ako jej tie bozky za tie tri dni chýbali a snažila sa mu vytrhnúť, ale pochvíli boja sa poddala a bozky mu opätovala.

„Neľutujem, že som ťa nepustil“ uškrnul sa, keď sa od nej odtiahol. Ignorovala ho, ale ani ona neľutovala.

„Tak ja už pôjdem“ oznámila mu

„Keď sa nám v budúcnosti skrížia cesty, zabijem ťa“ povedal prekvapujúco ľadovým hlasom.

S trpkosťou v očiach na neho pozrela.

„Veď uvidíme“ bolo jediné, čo mu na to teraz vedela povedať a odmiestnila sa

Doma ju všetci v napätí čakali v obývačke.

„Tak, ako to dopadlo?“ boli prvé otázky

„Bolo to dobré. Moje rozhodnutie ho trochu prekvapilo. Povedal, že keď sa nám v budúcnosti skrížia cesty, zabije ma. Inak som to ani nečakala“ mykla ramenami

„Ako to môžeš vravieť tak pokojne?“ čudovala sa Lucy

„On ma nezabije. Neznamenám pre neho až tak veľa, aby ma zabíjal osobne. A so smrťožrútmi si poradím“ odpovedala jej a odišla do svojej izby.

Lucy sa pozrela na ostatných. Tí sedeli bez pohnutia s neurčitými výrazmi na tvárach.

„Neviem čo si o tom myslíte vy, ale Sarah sa zmenila“ prehlásila

„Aj ja som si to všimla. Odkedy ju uniesol Voldemort, je iná.“ Pridala sa k nej Alice

„Je dobrá čarodejnica, ale myslím, že to trochu preháňa. Bezhlavo sa rúti do každého boja a myslí si, že zvládne všetko. Predtým taká nebola“ pridala sa aj Lily.

„Ona je taká odkedy sa stretla s Voldemortom. Možno je pod vplyvom Imperiusu“ napadlo Siriusa.

„Ale prosím ťa, čo tu môže byť také zlé?! Vraví, že o tom vie viac ako my, len aby bol v stredobode pozornosti. Nevie o nič viac ako my!“ povedal nahnevane Sirius

„Vidím, že ťa trápi, že o nej viem viac ako ty. Ale nechápem prečo, Black“

„To už teba Ufňukanec nemusí trápiť“

Severus vyskočil z kresla a vytiahol na neho prútik

„Ešte raz ma nazveš ufňukancom a...“

„A čo?“ postavil sa aj Sirius a tiež vytiahol prútik „Čo urobíš, Fňučko?“

„Čo sa to tu deje? Okamžite skloňte prútiky!“ prikázala im Sarah schádzajúc zo schodov.

Severus a Sirius ju neposlúchli a stále na seba mierili prútikmi. Atmosféra v miestnosti bola napetá a všetci čakali čo sa bude diať.

„Povie mi niekto, čo sa tu deje?“ opýtala sa ešte raz a postavila sa medzi Severusa a Siriusa

„Vraví, že ťa pozná viac ako my.“ Nenávistne pozrel na Severusa Sirius

„Možno áno. A teraz skloňte prútiky“ tentoraz ju poslúchli a sklonili prútiky, ale ďalej na seba zazerali.

„Ako môžeš veriť viac slizolinskému smrťožrútovi?“ nechápal.

„Sirius prestaň. Ja vám všetkým verím rovnako. Nemôžem za to, že vy si medzi sebou neveríte, ale mohli by ste sa prestať hádať“ požiadala ich

„To on začal“ ukázal Sirius na Severusa prútikom, z ktorého vyšľahali červené iskry

„Sirius si ako malé decko. Kedy si už konečne uvedomíš, že už nie si pubertiak a že sa od teba očakáva správanie hodné devätnásť ročného?“

To bolo na Siriusa veľa. Nahnevala sa ako už dávno nie. Ostatní si to všimli a zatajili dych. Čakali, že nech sa tu už bude diať čokoľvek, nedopadne to dobre. Severus radšej ustúpil a postavil sa viac nabok.

„Ty nie si moja matka, tak ma láskave nepoučuj!“ vykríkol na ňu

„Ty si neposlúchal ani vlastnú matku“

„Vieš čo Sarah? Si hlúpa. Myslíš si, že keď ti Voldemort zabil rodičov, tak sa zrútil svet. Akoby ich nikomu inému nezabil. Tak prečo z toho robíš takú vedu?“ začal jej vravieť všetko čo mal v tej chvíli na srdci. Vedel, že to neskôr oľutuje, ale teraz mu to bolo jedno.

Sarah sa nezmohla na slovo a nemo na neho hľadela

„Navyše si naivná. Myslíš si, že zahrávať sa s Voldemortom je len hra so šteniatkom, ale neuvedomuješ si, žeriskuješ aj naše životy“

„Prosím?! Ak si nepamätáš, tak všetci ste sa ponúkli sami a ja som ani jedného z vás nenútila pridať sa ku mne.“ Konečne sa je vrátil hlas. A prečo jej to vlastne všetko vraví? Minule to bol on, kto ju pobozkal a teraz jej tu vykrikuje tieto veci.

„Ale my sme sa ku tebe pridali, pretože sme si mysleli, že si zodpovedná a nehrnieš sa do každého boja tak bezhlavo. Ale vidieť, že sme sa mýlili. Pretože tebe je jedno, čo s nami bude, hlavne aby si bola spokojná ty!“ povedal a vybral sa smerom k východu.

„Sirius kam ideš. Počkaj“ utekala za ním Sarah

„Daj mi pokoj, idem sa prjsť“ a zabuchol jej dvere pred nosom. Sarah ich orvorila a vyšla za ním do teplého letného podvečera. Sirius kráčal smerom k lesíku.

„Okamžite zastav, chcem sa s tebou rozprávať!“ vykríkla za ním a zopár ľudí sa začalo obzerať.

„Ja ti už nemám čo povedať“ zvolal a ani sa neobzrel

„Ale ja tebe áno!“

Ľudia sa začali vážnejšie zaujímať o túto malú zápletku. Mysleli si, že malý párik sa rozchádza a rozprávali sa o tom medzi sebou.

Sirius už vošiel do lesíka a Sarah ho tam nasledovala.

„Prečo mi nedáš pokoj? Povedal som, že chcem byť sám“ otočil sa

„Teraz ma to nezaujíma. Povedz mi, ale úprimne: Žiarliš na Severusa?“ opýtala sa a zahľadela sa mu do očí. Mala z tej otázky čudný pocit. Ani nevedela prečo sa ho to vlastne opýtala. Bola to jeho vec. Ona nemala nič so Severusom, ani so Siriusom.

Sirius jej tiež pozeral do očí, ale neodpovedal.

„Sirius, pochop, že ja so Severusom nemám nič. Sme len dobrí priatelia. Je to také ťažké pochopiť?“

„Nevyzerá to tak, že ste iba dobrí priatelia“ zahundral a sadol si na neďaleký pník.

Sarah vycítila, že je už trochu pokojnejší a podišla k nemu.

„Prečo si mi povedal tie veci?“

„Prepáč, ja neviem čo to do mňa vošlo. Bol som nahnevaný a tak som zo seba sypal slová, ktoré teraz ľutujem a prosím, odpusť mi. Som predsa Black.“ Pozrel na ňu a smutne sa usmial

„Nie Sirius, nemusíš sa ospravedlňovať. To ja by som sa mala ospravedlniť. V poslednom čase som to možno trochu prehnala a nie je odomňa férové, že sa s niektorými vecami zdvôverujem iba Severusovi.“

„Takže predsa...“ prudko sa postavil, až to Sarah prekvapilo

„Povedz mi, prečo mu dvôveruješ viac, ako nám ostatným, prečo pre teba znamená niečo viac, ako ja? Prečo?“ nahnevane kopol do pňa. Sarah mlčala a smutne na neho hľadela. So Siriusom sa kamarátila už osem rokov. Pamätala sa, ako s ním chodila do kuchyne za škriatkami a jedla dobroty, ako si s ním sústavne strieľala z Filcha, podvádzala na písomkách a prežila s ním množstvo iných zábav a predsa ten istý Sirius na ňu teraz kričal. Zdalo sa jej, že aj vtáky prestali štebotať a vietrík prestal povievať. Akoby zastal čas.

„Sarah,“ pristúpil ku nej a svoje dlane jej položil na líca. „Chcem vedieť len... Prečo?“ slovko „prečo“ takmer šepkal.

„Sirius, ja neviem.“ Položila si hlavu na jeho hruď a on ju objal. Len tak tam chvíľu stáli, keď zrazu sa spoza Siriusa ozvalo hlasné „Puk!“. Rýchlo sa otočili a zbadali troch čarodejníkov v čiernych plášťoch. Samozrejme to boli smrťožrúti.

„Pozrimeže. Mladá muklovská láska“ povedal posmešne jeden z nich

„Aké dojemné“ zachcechtal sa druhý

„Poďme sa trochu zabaviť“ zvolal tretí a všetci sa začali pomaly približovať

„Ja nie som mukelka!“ vykríkla Sarah a vytiahla prútik. To isté spravil aj Sirius.

Tretí sa ku nim pomaly začal približovať a Sarah už-už chcela zaútočiť, ale ten prvý sa ozval:

„Túto nechajme. To je tá pánova neznáma, ktorej sa nesmieme ani dotknúť. Zgustnime si na tom faganovi“

Sarah na nich vyvaľovala oči. Nemala ani poňatia o čo ide. Pozrela na Siriusa, ale zakrátko to oľutovala. Sirius na ňu pozeral pohľadom, ktorý bol plný sklamania a opovrhnutia.

„Ja ťa nechápem Sarah. Nemáš výčitky svedomia? Po tom všetkom čo sa stalo... Ako si mohla... A vraj chceš pomstiť rodičov, vraj chceš pozabíjať všetkých smrťožrútov... Po celý čas si nás vodila za nos a ja sa pýtam: Ako sa ti to podarilo? Ako sme mohli byť takí naivní?“

„Sirius o čom hovoríš? Ja nemám poňatia o čo sa jedná, iba ak...“ obrátila sa na smrťožrútov, ktorí zatiaľ len mlčky sledovali rozhovor, pripravení zaútočiť.

„Čo vám o mne povedal Voldemort?“ vybrechla na nich, lenivým mávnutím prútika ich neverbálne odzbrojila a zviazala.

„Sirius, teraz pochopíš, že nie som na ich strane. Prinútim ich hovoriť“ ale neskoro. Sirius nahnevane odišiel. Sarah za ním pozerala, až kým jej nezmizol z dohľadu, ale potom pohľad obrátila späť na smrťožrútov. Chcela predsa zistiť o čo sa jedná.

„Tak vravte! Čo povedal?“ priložila prútik k hrdlu jednému zo smrťožrútov. Všetci traja ležali zviazaní na tráve a z očí im sršal strach. Sarah sa uškrnula. Páčilo sa jej, aký mala na nich vplyv, ako sa na ňu so strachom v očiach dívajú.

„Povedal len, že keď vás stretneme, tak vás hneď spoznáme, pretože sa okolo vás bude vznášať čierny dym, ktorý vidíme iba my smrťožrúti. A okolo vás sa ten dym vznáša.“

Sarah si prehrabla vlasy. Čo bude teraz robiť? Voldemort už bude vedieť kto je, ak ich nechá ísť. Čo bude teraz robiť?

Začala sa prechádzať a rozmýšľala. Ak ich nechá ísť... Počkať, AK ich nechá ísť. Môže ich predsa zabiť. Náhle zastala a pozrela na nich. Tí sa strhli pri pohľade, aký na nich vrhla. V tom pohľade bola dravosť a túžba zabiť ich okamžite. Pristúpila k nim bližšie a namierila prútikom na hruď jedného z nich. Chystala sa vyrieknuť zabíjacia zaklínadlo, ale vtom si spomenula na Dumbledorove slová: Sarah, urob čokoľvek, iba nezabi. Ak zabiješ, staneš sa podobná im. Podobná smrťožrútom. A predpokladám, že to ty nechceš... Povedal jej to vtedy, keď prisahala pomstu za smrť svojich rodičov.

Pozrela na smrťožrútov s ešte väčším opovrhnutím. Nakoniec sa rozhodla pre iné riešenie. Každému z nich vymazala pamäť a potom sa pobrala domov. Rozmýšľala, či stihol Sirius oznámiť svoj milný dohad ostatným alebo si to nechal pre seba.

[ » na začiatok « ]