Kapitola:
Pridaná: 24.6.2008, 18:54:31
Čítaná: 2683×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Viliam Allvinson, Schlemen, Gregory, Kaitlin Allvinsonová
Stručný dej: Na Rokforte beží zase všetko tak, ako by malo, ale z ničoho nič zmizne profesor elixírov. Kto stojí za jeho zmiznutím? A podarí sa Viliamovi, novému učiteľovi elixírov, objaviť to, čo hľadá? (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Návrat 2 » Brko, ktoré zmizlo 3 » Zložité úlohy 4 » Hájnikova chatrč 5 » Stratený Abeensov 6 » Profesorka Obrany proti čiernej mágii 7 » Tajný nepriateľ 8 » Takmer zneužitý prútik

Viliam tam stál, nevedno ako dlho s lampášom v ruke a premýšľal nad tým, čo sa tu deje. Na sen, čo sa mu sníval úplne zabudol. Teraz sa sústredil myšlienkami na to prečo mu niekto ukradol prútik. Nemal na výber. Bez váhania vyšiel z pracovne a ostal stáť v úzkej podzemnej chodbe, ktorú osvetľovalo iba svetlo z lampáša. Vybral sa točitými schodmi do vstupnej haly a premýšľal čo ďalej. Stál tam uprostred haly, v ktorej bola úplná tma a plamienky z jeho lampáša ani z ďaleka nedokázali celú ju osvetliť. Keby sa niečo dialo vo Veľkej sieni bol by to počul. Počul by aj keby tam spadol len špendlík, pretože po celom hrade sa vanulo nepríjemné ticho. Nevedel prečo, ale jednoducho sa rozbehol mramorovým schodiskom a utekal hlavným schodovým spojom na prvé poschodie. Bežal popri brneniu a počul, že ľudia v obrazoch si začali čosi mrmlať. Začalo ho neznesiteľne pichať v boku a ťažko sa mu dýchalo. Oprel sa o stenu pri okne, cez ktoré na chodbu dopadali mesačné lúče. Prudko sa nadychoval a vydychoval, pričom sa mu hruď dvíhala a klesala. Keď ho prestalo pichať v boku a lepšie sa mu dýchalo dal sa do kroku, že pôjde ďalej, no vtom niečo uvidel v okne. Po tráve išla, mesačným svitom osvetlená, postava a niekoho za sebou ťahala. Najprv si nebol istý či dobre vidí no vtom sa osoba, ktorú ťahali vzniesla do vzduchu, predbehla zahalenú postavu a hompáľala sa pred ňou, akoby tancovala po ležiačky. Čo sa to tam vonku deje preboha? Nechápal Viliam a už aj bežal do vstupnej haly. Potlačil kľučku na vstupných dverách no boli zamknuté. Zanadával no vtom ho napadol skvelý nápad. Celou mysľou, každou bunkou tela sa sústredil na to, že sa chce transfigurovať na pavúka. A potom to začalo. Bolo to dosť nepríjemné. Cítil ako sa celé jeho vnútro mení. Videl ako mu miznú prsti a stráca kosti. Jeho pohľad sa úplne zmenil a mal osem nôh. Bol z neho malý osemnohý tvor bez kostí a všetko sa mu zdalo obrovsky veľké. Mal šťastie, že dokáže podliezť cez dvere. Hneď tak aj urobil. Ocitol sa na čerstvom nočnom vzduchu a schodmi prešiel do trávi. Bolo to dosť odveci lebo skoro nič nevidel ale vedel kde asi približne má ísť. Pohyboval sa dosť rýchlo a vtom zacítil veľký otras. Takmer ho prišľapila obrovská noha neznámeho človeka. Rýchlo vystrelil pavučinu a vyliezol na topánku toho človeka. Vyliezol mu až na plece no stále nevedel kto to je, pretože mal na hlave veľkú kapucňu, ktorá mu zakrývala celú tvár. Vtom však spoznal tu ochabnutú postavu visiacu vo vzduchu. Bol to riaditeľ Schlemen. Zdalo sa mu to dosť zvláštne a nechápal čo sa tu deje. Schlemenovo bezvládne telo sa hojdalo vo vzduchu ako bábika. Ostal na pleci neznámeho človeka, ktorý o chvíľu zastal medzi stromami na začiatku zakázaného lesa. Cez stromy dopadali na zem lúče mesačného lesa, ktoré dokonale osvetľovali všetko okolo Viliama. Neznáma osoba mihla prútikom a Shlemenovo telo dopadlo dunivým zvukom na zem. Ani sa nepohol. Bol pravdepodobne omráčený alebo znehybnený. Zrazu neznáma osoba odložila svoj prútik a vytiahla druhý. Keď ním záhadná postava namierila na riaditeľa osvetlilo ho mesačné svetlo a Viliam ho ihneď spoznal. Bol to predsa jeho prútik. Neváhal a ihneď sa transfiguroval späť na človeka a ani neregistroval svoju premenu. Keďže bol na pleci zahaleného človeka, ten jeho váhu nevydržal a padol na zem, pričom sa on ledva udržal na nohách. Vytrhol svoj prútik záhadnej osobe z rúk no tá ani chvíľu neváhala a už na neho vypálila omračujúce zaklínadlo. Bez mihnutia oka vyslal cloniace zaklínadlo, ktoré odrazilo súperovo a to zasiahlo neďaleký strom.

,,Incarcerous.“ zamrmlal a z jeho prútika vyleteli hrubé povrazy, ktoré leteli priamo na záhadnú osobu no tá však už neležala na zemi ale stále pevne na nohách namiereným prútikom priamo na neho.

,,INCENDIO!“ zareagovala výkrikom zahalená osoba a plamene z jej prútika sa ako hady začali ovíjať okolo povrazov ešte vtedy keď leteli vzduchom, pričom ich okamžite spálili. Hneď nato si čosi zamrmlala a Viliam odhodilo a nemohol sa tomu brániť. Dopadol až na tvrdú zem pred Gregoryho chalupou pričom ho bolelo celé telo. Obzrel sa do lesa no po osobe zahalenej v čiernom plášti už nebolo ani stopy. Jediné čo videl bolo bezvládne telo riaditeľa Schlemena , ktorého sa pred chvíľou pokúsil zabiť. Zrazu začul zvuk z chatrče za ním a potom sa otvorili dvere.

,,Čo sa to tu deje preboha?! Ach...profesor Allvinson prečo sedíte na zemi po...“ no Gregory nedopovedal, pretože zbadal Schlemena ako leží medzi stromami. ,,Pri merlinových gatiach!“ povedal a už bežal k riaditeľovi. ,,Pán profesor...profesor preberte sa.“ prihováral sa mu pričom ho jemne búchal raz na jedno a raz na druhé líce. Viliam sa postavil lebo sa nemohol na to pozerať, oprášil sa a prišiel ku ním.

,,Dovolíte Gregory.“ požiadal hájnika aby sa mu odstúpil pričom mieril na riaditeľa svoj prútik.

,,Och...isteže pán profesor“ povedal zahanbene, že to nenapadlo jeho a odstúpil sa.

,,Ennervate.“ zamrmlal a riaditeľ sa začal preberať. ,,Mal by ísť do nemocničného krídla.“ povedal Viliam čím chcel Gregorymu naznačiť aby ho zobral.

,,Áno, áno samozrejme.“ súhlasil Gregory no stál a nehýbal sa, iba nervózne hľadel na riaditeľa.

Viliam pokrútil hlavou a znovu na Schlemena namieril prútik.

,,Mobilicorpus.“ začaroval riaditeľa a ten sa opäť vzniesol do vzduchu. Prútikom ho namieril pred seba a išiel do hradu, pričom Gregory kráčal za ním. Dostal sa ku kamenným schodom a pred bránu. Gregory ho predbehol a otvoril mu dvere. Na zemi bol rozbitý lampáš, ktorý mu vypadol z ruky keď sa transfiguroval na pavúka. Viliam kráčal ďalej a riaditeľ sa bezmocne hompáľal pred ním. Keď sa konečne dostal pred dvere nemocničného krídla, Gregory mu opäť otvoril dvere a vošli dnu. Bola tu tma tak isto ako všade inde v hrade. Na jednej z postelí spal chlapec a vôbec nepočul, že niekto vošiel. Gregory sa rozbehol na druhý koniec nemocničného krídla pre liečiteľku Hannsenovú. Viliam položil Schlemena na posteľ úplne vzadu aby ho nebolo vidieť.

,,Finite.“ zrušil zaklínadlo levitácie človeka a potom ho postrčila liečiteľka Hannsenová a začala sa skláňať nad riaditeľom, ktorý cestou do hradu opäť upadol do bezvedomia.

,,Bude v poriadku?“ pýtal sa Gregory šepkajúc liečiteľky Hannsenovej ustráchane.

,,Samozrejme, že bude v poriadku. Iba je omráčený silným zaklínadlom. Elixír z leponôžky ho okamžite preberie. Len sa mi minuli zásoby. Pán profesor mohla by som vás porosiť aby ste mi ho pripravili? Vy vtom máte určite väčšiu prax ako ja.“ poprosila ho Hannsenová a začala riaditeľovi čosi obtierať okolo úst no pred tým ešte Gregory zapálil fakľu pri posteli a zatiahol závesy.

,,Samozrejme, že ho pripravím. Keď bude hotový prinesiem ho.“ šepkal Viliam bez výrazne a vyšiel z nemocničného krídla, pričom videl, že študent ležiaci na posteli ich ukradomky sleduje hoci nevie kto je za závesmi.

Viliam celou cestou do svojej pracovne premýšľal nad tým čo sa stalo vonku pri lese. Kto mohol byť tá zahalená postava a prečo sa pokúsila zabiť riaditeľa jeho prútikom. Je niekto kto o ňom niečo vie? Toto tak nemôže ostať. Ani nevedel ako sa dostal do svojej pracovne. Zapálil všetky fakle a začal si pripravovať prísady.

,,Ďakujem pán profesor.“ šepkala liečiteľka Hannsenová a naliala elixír Schlemenovi do úst. Pri riaditeľovej posteli stál Viliam, liečiteľka Hannsenová a profesorka Grangerová, ktorá sa nervózne obzerala po nemocničnom krídle.

,,Tak už sa preberá“ pošepkala, akoby víťazoslávne liečiteľka Hannsenová.

,,Joj...konečne. Kto to len mohol urobiť?“ pýtala sa profesorka, akoby čakala, že jej ktosi neznámi ukáže na niekoho prstom.

,,Nevedel som tú osobu spoznať bola úplne zahalená.“ zareagoval Viliam a tváril sa ustráchane.

,,Ešteže si tam prišiel Viliam“ šepkala profesorka Grangerová a hľadela na neho ako na najväčšieho hrdinu.

[ » na začiatok « ]