Kapitola:
Pridaná: 28.5.2008, 19:50:29
Čítaná: 1250×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Viliam Allvinson, Schlemen, Gregory, Kaitlin Allvinsonová
Stručný dej: Na Rokforte beží zase všetko tak, ako by malo, ale z ničoho nič zmizne profesor elixírov. Kto stojí za jeho zmiznutím? A podarí sa Viliamovi, novému učiteľovi elixírov, objaviť to, čo hľadá? (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Návrat 2 » Brko, ktoré zmizlo 3 » Zložité úlohy 4 » Hájnikova chatrč 5 » Stratený Abeensov 6 » Profesorka Obrany proti čiernej mágii 7 » Tajný nepriateľ 8 » Takmer zneužitý prútik

Na ministerstve mágie v Londýne, na druhom podlaží, v oddelení aurorov sedela za okrúhlym stolom skupinka ľudí. Témou ich stretnutia bol neznámi človek, ktorý sa podľa dôveryhodných informácií pokúsi obsadiť ministerstvo a využiť ho pre svoje veci.

,,Podľa všetkého sa pokúsi zabiť ministra.“ povedal veľavýznamne muž pohrávajúci sa s prútikom.

,,To je samozrejmé Kawlich“ odsekla mu podráždene žena sediaca oproti nemu. ,,a preto posilníme jeho ochranu. Vall vy vyberte tých najlepších.“ pokračovala pozerajúc na muža o tri miesta v pravo od nej.

,,Samozrejme Amanda.“ prikývol muž a začal sa prehrabávať v akých si spisoch.

,,Od vás ostatných očakávam stopercentnú spoluprácu“ ukončovala stretnutie Amanda a pozerala pritom na všetkých a hlavne Kawlicha, ktorý sa tváril poriadne kyslo. ,,Týmto rozpúšťam stretnutie“ oznámila a postavila sa od stola. Podľa nej tak urobili aj ostatný a postupne odchádzali z miestnosti.

Viliam stál pri dverách a čakal kým neodídu ostatný.

,,Dovidenia Dimitriev.“ pozdravil ho Vall s úsmevom a znovu sa venoval pergamenom.

,,Dovi.“ odzdravil Viliam a vyšiel z miestnosti.

Apríl sa ledabolo prehupol na máj a všetci študenti sa začali pripravovať na koncoročné skúšky. Viliam sa takmer každý deň stretával s profesorkou obrany proti čiernej mágií, Hannah Kaillovou, s ktorou si začal veľmi dobre rozumieť. Takmer zabudol prečo prišiel na Rokfort, no potom si to uvedomil a opäť rozbehol svoje plány.

,,Prečo si minule neprišiel k jazeru?“ pýtala sa Viliama Hannah počas obeda vo Veľkej sieni lebo skôr nemohla, pretože bola mimo školy.

,,Och prepáč ale...nemohol som“ ospravedlňoval sa jej hoci ho to vôbec netrápilo, (čo si skôr nahováral) pretože mal na práci mnoho iných vecí.

,,Aha...ale aspoň si mi mohol dať vedieť.“ vyčítala mu pričom sa pokúsila napichnúť si na vidličku zemiak no urobila to takou silou, že zemiak vyletel z taniera a dopadol na zem pred profesorský stôl. Obzrela sa po študentoch, ktorý si ju však vôbec nevšímali a vytiahla prútik. Nepatrne pohla rukou s prútikom a zemiak zmizol, pričom na zemi ostal iba malý fliačik, ktorý naznačoval, že niečo tam pred chvíľou ležalo.

,,Nie je to už aj tak jedno?“ opýtal sa a začal si krájať údené mäso. Hannah nič nepovedala iba si odpila z čaše.

Viliam sa prechádzal popri chalupe a zrazu začul srdcervúci výkrik a hneď potom hrôzostrašný rev. Netušil čo sa deje. Zvuky vychádzali priamo z lesa.

,,Mami! Mami! Niekto kričal z lesa!“ privolával svoju mamu Viliam. Nikoho však nikde nebolo.

,,Pomóc!“ prosíkal o pomoc ten hlas, ktorý predtým kričal. Viliam ten hlas spoznal - bol to jeho brat. Bez rozmýšľania sa rozbehol rovno do lesa.

,,Nicolas kde si?!“ volal na neho a obzeral sa na všetky strany. Vtom začul ten hrozný rev, ktorý sa ozýval po celom lese. Rozbehol sa za zvukom a na malej čistinke videl niečo hrôzostrašne. Všade bola krv a nad jeho bratom sa skláňal vlkolak.

Viliam prudko otvoril oči a hľadel na klenutý strop svojej izby, v zadnej časti jeho pracovne. Bol úplne spotený a nevnímal poriadne priestor okolo seba. Keď sa zorientoval zhodil zo seba perinu a vstal z postele. Mal úplne sucho v hrdle a tak začal nahmatávať prútik na nočnom stole lebo v tme nič nevidel. Prútik tam však nebol. Znervóznel a kľakol si kolenami na zem. Možno mu padol sem. Nikde ho nevedel nájsť a v tme bol úplne bezmocný. Dúfal, že v krbe v pracovni budú ešte dáke žeravé uhlíky dreva a tak sa po slepiačky vybral k dverám do pracovne. Otvoril ich a prešiel ta. Mal šťastie. Krb ešte slabo dohorieval, a tak jemne osvetľoval časť pracovne. Zo stola schmatol výtlačok Denného Proroka a prešiel ku krbu. Okraj novín priložil k malému ohníku a tie začali horieť. Pohyblivá fotografia ministra mágie Argustusa Lorena, nad ktorou sa vynímal veľký nadpis Chystá sa sprisahanie?, začala na neho urazene hľadieť a čosi si mrmlala popod nos. Viliam si ho však nevšímal a prešiel k lampášu na stole. Zapálil ho a Proroka hodil do krbu. Schmatol lampáš a vošiel do spálne. Prehľadal všetky miesta kde by prútik mohol byť no nenašiel ho. Niekto sem musel prísť, keď spal a zobral mu ho. Ale komu a načo by bol jeho prútik? Premýšľal a nevedel, čo si má myslieť. Má teraz niekto jeho prútik a použije ho na niečo nekalé alebo je to len jeho nepozornosť a zabudol si ho v učebni počas poslednej hodiny pred večerou? To by si bol už dávno uvedomil. Nie nedávalo to zmysel. Jasne si pamätal ako ho použil aby si zhasol oheň v lampáši, keď išiel spať a potom ho položil na nočný stolík vedľa svojej postele. Je v hrade niekto kto mu chce uškodiť? Nevedel čo má urobiť. A tak tam len tak stál a čakal.

----------

Ospravedlnujem sa za to, že som tak dlho nepridal pokračovanie ale nemal som prístup na internet. Citajte, hodnote a komentujte. :)

[ » na začiatok « ]