Kapitola:
Pridaná: 10.6.2008, 17:23:29
Čítaná: 2506×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Elizabeth, Ginny...

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » „Som Elizabeth." 2 » Vyučovanie 3 » „Rokville?“ 4 » Nemocničné krídlo a nepriateľky 5 » Stráca Ginny pamäť? 6 » Hľadá sa Ginny a Sarah 7 » Zaľúbený......

„Do kelu!“ nadávala sama na seba Elizabeth keď vyšli z učebne obrany proti čiernej mágii. „Lepšie sa mi stať ani nemohlo! Po škole! No úžasné!“

„No vidíš, tak to chodí,“ hovorila Ginny ale pritom sa snažila potlačiť smiech.

„Ha ha ha ešte sa mi smej,“ hnevala sa Elizabeth.

„Prepáč, keď vieš, je také smiešne ako sa zlostíš sama na seba.“

„Prečo?“ chcela vedieť Elizabeth.

„Len tak,“ mávla rukou Ginny.

„Čo bude dnes na obed?“ Elizabeth chcela rýchlo zmeniť tému.

„Neviem, ale o chvíľu sa to dozvieme.“

Vbehli do Veľkej siene plnej študentov a sadli si za stôl. Na obed mali Koložvársku kapustu.

Ginny dojedla prvá, postavila sa a prehodila si tašku cez plece. „Idem ešte na záchod.“

„Nepočkáš ma?“ Elizabeth pozrela do svojho ešte takmer plného taniera a vzdychla si. „Jasné nemusíš, veď kým to ja zjem...“

„Dobre. Stretneme sa až dole, v žalároch.“ Ginny odišla a k Elizabeth sa posadila Hermiona.

„Kde letela?“ opýtala sa a nabrala si polievky.

„Na záchod,“ odvetila Elizabeth a babrala sa s jedlom.

„A tebe sa čo stalo? Si akási smutná,“ chcela vedieť Hermiona.

„Mne? Vôbec nič. Okrem toho, že ma Lockhard nechal po škole!“

„Nechal ťa po škole?“

„Áno. A to len preto, že som nemala domácu úlohu a trochu som vyrušovala.“

„Trochu?“ Hermiona si naliala vodu a pozrela na ňu.

„Dobre, dobre. Trochu dosť, ale za to ma nemusel nechať po škole, nie? On si hádam myslí, že ja nemám nič iné na práci len domáce úlohy?“

„No vieš, úlohy sú podľa mňa prvoradé,“ povedala Hermiona.

„Viem, ale ja nie som ty.“

„Ja viem, že nie si ja, ale mala by si si robiť všetky úlohy a nevyrušovať, dobre?“

„Jasne pani vedúca.“ Elizabeth sa na Hermionu usmiala, potom odsunula tanier a postavila sa. „Ja už pôjdem. Máme elixíry a ja nechcem meškať. Tak zatiaľ.“

„Tak čau.“

Elizabeth sa ponáhľala dole do žalárov. Boli tam už zopár spolužiakov.

„Nevidela si Ginny?“ opýtala sa Ariany, ktorá sa opierala o kamennú stenu.

„Nie, nevidela. Prečo?“

„Ale, na obede mi povedala, že ide len na záchod a že sa stretneme pred žalármi. A nie je tu...“

„Aha. Možno sa zdržala alebo čo. Neviem.

„Tak dobre. Idem ju nájsť. A keby sa Snape pýtal povedz, že o chvíľu prídem alebo čo. OK?“

„No ja neviem.“ Ariana sa zohla a zaväzovala si šnúrku na topánke. „Ale ak chceš choď.“

Elizabeth vybehla do Vstupnej haly. Tam sa začala rozhliadať, akoby dúfala, že zbadá Ginny za niektorým brnením. Začala cúvať, ani si neuvedomujúc čo robí. Odrazu do niečoho vrazila.

„Au!“ ozval sa niekto spoza nej.

Elizabeth sa otočila. Za ňou stálo akési dievča s peknou tvárou, dlhými rovnými hnedými vlasmi a modrými očami za okuliarmi z obdĺžnikovým rámom. „Prepáč, nechcela som. Nevidela som ťa.

„Jasné, že si nevidela keď ideš pospiatky. A čo tu vlastne robíš?“

„Hľadám kamarátku, niekam sa mi stratila.“

„Zvláštne, aj ja. Len tak mimochodom som Ester. A ty? Vieš, že sa hrozne podobáš na moju kamošku?

„Ja som Elizabeth. Nepoznáš náhodou moju sestru? Sarah.“

„Jasné, že poznám. Veď tú hľadám.“

„Ona sa ti stratila?“ Elizabeth sa zasmiala, lebo to zažila už veľa krát.

„Áno a nikde ju nemôžem nájsť.“ Ester sa zúfalo rozhliadla po Vstupnej hale.

„Podľa mňa Sarah niekam zaliezla. Záchody? Klubovňa? Možno. Poď, pohľadáme ich spolu,“ povedala a rezko vykročila krížom cez Vstupnú halu.

Začala kráčať, ba priam bežať až ju odrazu niečo zatiahlo za vlasy.

„Au,“ skríkla a otočila sa. „Fú,“ vydýchla si keď si všimla, že si vlasy zakvačila o jedno z brnení. „Mala som taký blbý pocit, že ma kváka Filch...“

„Filch? Ale prosím ťa, veď ešte ani nezačala hodina. Prečo by ťa prosím ťa ťahal za vlasy? Od by na teba skôr zakričal.“ Ester ktorá bola hodný kus za Elizabeth pobehla.

„No veď viem, ale to len tak. Poďme ich hľadať.“

Prešli všetky záchody v celej škole, ale ani po jednej nebolo ani stopy.

„Tak kde by ešte mohli byť?“ opýtala sa už zúfalá Elizabeth.

„Klubovňa,“ navrhla Ester.

„Vaša, naša?“

„Naša.“

„Ale kde je? Ja to neviem.“

„Ale ja áno poď.“

Prechádzali po dlhých chodbách s vŕzgajúcimi brneniami až prišli k točité mu schodisku.

„Musíme vyjsť hore,“ povedala Ester.

Vyšli hore po schodoch a ocitli sa pred hladkými starými dverami bez kľučky či kľúčovej dierky. Elizabeth si však všimla klopadlo v tvare orla. Ester zaklopala na dvere a orol na klopadle sa jej opýtal akúsi logickú otázku, ona na ňu správne odpovedala a dvere sa otvorili a oni vošli dnu.

„Čo by sa stalo keby si odpovedala zle?“ so záujmom sa opýtala Elizabeth.

„No, musela by som počkať na niekoho kto na to odpovie správne,“ odvetila je Ester.

„My máme heslá, myslím, že je to lepšie,“ pokračovala Elizabeth.

„Tak si cvičí myseľ, vieš?“

„Teraz už hej. No asi tu nie je čo?“ Elizabeth sa rozhliadla po klubovni v ktorej bolo len zopár starších žiakov a pravdepodobne sa učili.

„Možno je hore.“ Ester prebehla cez klubovňu a Elizabeth sa ponáhľala za ňou. Zastavila sa len pri soche vysokej čarodejnice.

„Helena Bystrohlavová,“ poúčala ju Ester. „Komu to páli, na toho sú všetci malí,“ zatrilkovala. „No tak poď konečne lebo zazvoní,“ poháňala Elizabeth.

„Už bežím.“

Vybehli na schodisku až úplne hore a tam Ester otvorila dvere.

„Tak tu si,“ vydýchla si keď uvidela Sarah na posteli.

„Čo ti je?“ zhrozila sa Elizabeth keď si všimla, že plače. „Sarah?“

„Ja si nemám čo obliecť!“

„Prosím? Veď máš na sebe habit... aha... hm... špinavý...“

Sarah mala celý habit od polievky.

„Vezmi si môj a rýchlo sa obleč, lebo začne hodina.“ Ester hodila jeden svoj čistý habit Sarah a tá si ho hneď aj navliekla.

„A ty tu čo robíš?“ opýtala sa Sarah sestry a rukávom habitu si utierala oči.

Elizabeth ktorý potláčala smiech prehovorila: „Ja? Hľadám ťa. Vlastne aj Ginny...“

„Ginny?“

„Áno, neviem kde je...“

„Na keci bude čas potom za päť minúty zvoní! Šup!“ Otvorila dvere a všetky tri vybehli von a bežali aj ďalej.

„My ideme dole, na Herbológiu a ty nájdi Ginny,“ ako generál povedala Ester.

„Idem. Zatiaľ sa majte.“

Sarah a Ester odišli a Elizabeth sa rozbehla sa do vlastnej klubovne.

„Ginny!“ zvolala keď uvidela Ginny ako schádza dolu schodmi. „Čo tu robíš, Ja ťa jak blbec aj s Ester hľadám po celej škole.“

„Ester?“

„Sarahina kamarátka. Ona zháňala ju a ja teba.“

„Vieš Zloduch ma na záchode na záchode celú olial a tak som si bola dať druhý habit, ale Zloduch ma stretol aj cestou z klubovne a celú ma olial atramentom a aby toho nebolo málo keď som šla okľukou dole, na Dejiny mágie stretol ma ešte raz a opäť ma olial vodou. Keď ho stretnem ja ho zabijem!“

Elizabeth sa začala smiať na celé kolo.

„Ty si ale vtipná.“

„No aspoň vieš aké to je keď sa niekto smeje nešťastiu druhého. Ty si sa mi smiala, že som ostala po škole.“

„Nezabúdaj, že zajtra tam máš byť.“

„No vidíš? Vysmievaš sa mi!“

„Prepáč.“

„Prímam.“

Prešli portrétom Tučnej pani a ponáhľali sa na Elixíry. Prišli pár minút po zvonení.

„Slečny, neviete kedy zvoní?“ ozval sa z tieňa chladný Snapeov hlas.

„Vieme, prepáčte, že meškáme, ale...“

„Neprimám žiadne ospravedlnenia. Sadnete si a Chrabromil má o dvadsať bodov menej.“

„No pekne...“ zašepkala Elizabeth Ginny keď si sadli.

Hodina pokračovala celkom dobre, ale keď sa konečne skončila Elizabeth bola nadmieru spokojná. Vyšli hore.

„Hej Ginny, Elizabeth!“ volal na nich niekto zo zadu. Bol to Fred.

„Zajtra ideme do Rokvillu, jasné?“

„Ja som po škole,“ povedala Elizabeth.

„Ty a po škole?“

„Hej u Lockharda...“

„Dobre tak pozajtra, ale ja už musím ísť,“ povedal a rozbehol sa Georgom.

„Konečne, už nám to sľubujú mesiac,“ potešila sa Ginny.

„Áno sľubujú ale pravdepodobne aj splnia!“

Elizabeth sa celá rozžiarená pobrala aj s Ginny na Dejiny mágie.

______________________________________________________________

Pokračovanie nabúduce.

Inak, názov bol inšpirovaný jednou peknou rozprávkou :D

Hľadá sa Nemo 4ever!!!!

[ » na začiatok « ]