Kapitola:
Pridaná: 2.6.2006, 13:32:49
Čítaná: 2884×
Hodnotenie: (počet hlasov: 32)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Severus Snape, Tobias Snape, Eileen Snape
Stručný dej: Ako to bolo so Severusovym vzťahom k otcovi a mame?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, tragédia

Kapitola: 1 » Prvý úder 2 » Láska je slepá

Do izby svietilo ranné slnko. Aj cez sivasté rolety naťahovalo svoje lúče k tvári chlapca, ktorý spokojne spal. Ticho chladného februárového rána zrazu nerušil vrzgot dverí.

„Severus!“ Chlapec zažmurkal. Slnko ho mierne oslepilo.

„Áno, otec?“ spýtal sa rozospato. Hánkami si pretrel oči a pozrel sa na muža nad ním.

„Chceš vyspávať celý deň?“ zasipel Tobias Snape na syna.

„Nie,“ pokrútil hlavou „Už som chcel vstávať, ale sníval sa mi taký sen...“

Tobias sa usmial na syna. Severus sa na neho neuveriteľne ponášal. Mali rovnaký krivý nos, bledú pleť, šľachovitú postavu... Severus vyzeral takmer ako kópia svojho otca, až na pár maličkostí.

„Nabudúce nedostaneš raňajky!“ vyhlásil a odišiel. Severus zazíval. Tobias nebol zlým otcom, bol však príliš prísny, aj keď mal syna rád. Keď sa Severus Snape narodil, Tobias sa stal najšťastnejším človekom na zemi. Svoju manželku, Eileen Princovú, takmer nosil na rukách, keď sa dozvedel, že mu dala syna. Eileen mala hrubú, bledú tvár, vysokú chudú postavu a zožltnuté zuby, ktoré, bohužiaľ, Severus zdedil. Eileen nebola žiadna krásavica, ale veď ani Tobias nebol práve jeden z najpríťažlivejších...

Severus na seba nahádzal šaty. Mastné, čierne vlasy si ledabolo učesal a bežal dolu schodmi do kuchyne. Preskočil kovové zábradlie nalakované načierno. Prebehol cez tmavú obývačku zariadenú zväčša čiernym a sivým nábytkom. Nemala žiadne okná. V dome boli len tri okná. Jedno bolo v Severusovej izbe, druhé v predsieni a tretie v kuchyni. Dom síce vyzeral staro a ošarpane, ale bolo tu čisto. Eileen sa o domácnosť starala veľmi dobre. Zvládala to šikovne, ba priam... zázračne.

Severus vošiel do kuchyne. Otec a matka sedeli pri stole a pili kávu.

„Dobré ráno,“ usmiala sa Eileen.

„Dobue uao,“ odzdravil Severus, ktorý sa dychtivo vrchol na kašu. Tobias ho plesol po zátylku. Severusovi zabehlo a rozkašľal sa.

„Nehovor s plnými ústami, chlapče!“

„Nebi ho,“ povedala Eileen a uhrančivo pozrela na manžela.

„Nebijem,“ uškrnul sa Tobias „taká rana, akú som mu dal, by nezabila ani muchu.“

„No len aby,“ zakašľal Severus a načiahol sa za pohárom vody. Eileen namierila na syna prútikom. Kúzlom vyčistila Severusovi dýchacie cesty, aby neoprskal celý stôl. Zrazu sa po Tobiasovej tvári mihol tieň, no nepovedal ani slovo. Severus ani Eileen si to nevšimli.

„Ešte dva roky a pôjde do školy,“ poznamenala Eileen a zadívala sa na syna. Severus len uhol pohľadom a znova sa sklonil nad tanier, aj keď už nejedol. Neznášal, keď mu niekto hľadel do očí. Mal pocit, akoby sa mu hrabal v myšlienkach.

„Kam? Teda, na ktorú školu?“ spýtal sa.

„Na Rokfort, samozrejme!“ vyhlásila Eileen hrdo.

„Prečo práve tam?“ chladne poznamenal Tobias. Oceľovým pohľadom pozrel na manželku. Ten pohľad jej zotrel úsmev z tváre.

„Je tam zapísaný od narodenia...“

„Od narodenia? Urobila si taký vážny krok bezo mňa?“

„Nie! Preboha, ja nie. Deti čarodejníkov sú zapísané na strednú od narodenia automaticky.“

„Takže za nás rozhodli iní, kam pôjde náš syn do školy?“

„Teoreticky:“

„Ale on predsa nieje dieťa čarodejníkov! Ja nie som čarodejník!“ zvolal Tobias podráždene.

„Ale ja som. A Severus to zdedil po mne!“

„Idem do práce,“ chladne povedal Tobias. Zdvihol sa od stola a bez slova odišiel. Severus zostal ako prikovaný. Rodičia sa nikdy nehádali pred ním. A nikdy nevidel otca takéhoto. Čo sa mu stalo? Eileen si zrejme všimla synov výraz.

„Dnes majú v práci kontrolu. Preto je nervózny.“

Severus len mlčky prikývol a vložil misku od kaše do drezu. Pomaly, zamyslene vyšiel do svojej izby. Otec bol v poslednom čase stále viac a viac podráždený a hrubý voči mame. Hodil sa na posteľ a rozmýšľal. Nechodil do školy ako ostatné deti. Vraj to tak robia všetky také rodiny. Matky všetko učia svoje deti doma.

O deviatej večer v zámku vchodových dvier zaštrngotali kľúče. Zrazu z haly začul krik. Severus vykukol z izby. Nerozumel o čom sa matka s otcom hádajú, tak zostupoval dole schodmi. Opatrne sa prikrčil za zábradlím, odkiaľ mal na rodičov výhľad. Tobias sa tváril ako šialenec, vrieskal na matku a rozhadzoval rukami. Severus v tom zverovi dole nespoznával svojho otca. Z každej črty jeho tváre vyžarovala nenávisť. Severus ani nevnímal, o čom sa hádajú. Úplne ho zamrazilo, pri pohľade na tú scénku v obývačke.

Otec zrazu dvihol ruku, v ktorej držal poloprázdnu fľašku whisky. Matka vytiahla prútik. V zlomku sekundy si bol Severus istý, že mu matka zabráni, aby jej ublížil, ale nestalo sa. Príliš ho ľúbila, aby mu ublížila. Tobias fľašou udrel Eileen do tváre. Severus videl ako jeho otec kričí na matku krčiacu sa na zemi niečo v tom zmysle, že nieje normálna. Zlomil je prútik a hodil jej ho. Potom si poriadne odpil z fľaše a pozrel na svoju manželku na zemi. Severus mimovoľne zhíkol. Tobias začal surovo kopať do Eileen...

Ten večer naučil deväťročného Severusa Snapa ignorovať city; od tej chvíle prestal veriť láske a nasledovať... nenávisť.

[ » na začiatok « ]