Kapitola:
Pridaná: 3.5.2008, 15:36:53
Čítaná: 4431×
Hodnotenie: (počet hlasov: 23)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Catherine Fardonová

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » ... 2 » ... 3 » ... 4 » ... 5 » ... 6 » ... 7 » ...

tak po neuveriteľne dlhej dobe prinášam ďalšiu kapitolu

sľubujem, že už mi to nikdy nebude tak dlho trvať :)

venujem ju všetkým, ktorí to čakanie vydržali až do teraz

Keď nadišiel čas, Catherine šla do laboratória a vzala do rúk fľašku s napeneným modrastým elixírom. Napila sa a naplo ju na zvracanie. Polovicu z neho doslova vyprskla všade naokolo.

„Fuj! To je ale odporné! mohol mi povedať, že to bude tak hnusne chutiť.“ hnevala sa na profesora. Vtom však pocítila únavu, ktorá jej prechádzala celým telom. Rýchlo si ľahla na posteľ, ktorú pre ňu Severus pripravil. Bola presne ako u muklovského lekára. Biela, pokrytá igelitom.

„Zvláštne“ pomyslela si.

„Veď on určite nebol v muklovskej nemocnici.“

Keď si ľahla, igelit ju začal chladiť, no skôr, než si to uvedomila, premohol ju spánok.

Len čo Severus prišiel domov, bežal ju skontrolovať. Tak veľmi sa o ňu bál... Keď sa ubezpečil, že je v poriadku, šiel sa prezliecť. O chvíľu bol späť aj s rôznymi flakónmi, fľaškami a prístrojmi. Najskôr jej pomocou gélu prstami opatrne prehmatával brucho. Pritlačil silnejšie, keď sa Catherine sa pohla a zastenala. Pohladil ju po tvári.

„Prepáč, budem jemnejší.“ povedal jej potichu, hoci si bol istý, že ho nepočuje.

Nezistil nič, čo by ho znepokojilo a tak prešiel k ďalšiemu kroku.

Priložil svoje prsty k jej spánkom a jemne jej ich masíroval. Hoci veľmi dobre ovládal všetko, čo sa týkalo Legilimencie, nerád ju používal na iných ľudí bez ich povolenia. A teraz, po hodinách Oklumencie s tým prekliatym Potterom sa to všetko len zhoršilo.

Po chvíli sa bez problémov dostal do jej mysle. Pátral po niečom, čo by tam nemalo byť, no nevedel čo hľadá, takže to bolo veľmi ťažké. V tom sa to niečo pokúsilo vyraziť ho z jej mysle. On však nebol len taký obyčajný znalec tohto umenia. Podarilo sa mu oklamať Temného Pána už niekoľko krát, takže s týmto si musí poradiť. Postavil si svoje ochrany a v Catherininej mysli sa odohral tuhý boj. Pre Severusa to bolo náročné, pretože nevidel, proti čomu bojuje. Bol to len akýsi neidentifikovateľný chumáč hmly. Zrazu sa zotmelo a on nič nevidel. Pocítil, že prudko letí von z jej mysle. Keď prišiel k sebe, uvedomil si, že to znamená len jediné. To niečo je neuveriteľne silné a pravdepodobne je to nejaký príznak toho, že Catherine má sily, o ktorých nikto nevie. Znepokojilo ho to, pretože to niečo čerpalo sily z jej mágie a tá bola oslabená. Horúčky, ktoré mohli prísť kedykoľvek to mohli len zhoršiť. Snažil sa rozpamätať na to, kedy ju videl čarovať naposledy a uvedomil si, že to bolo na hodine.

Nebolo to dobré, ani trochu. Veľmi sa o ňu bál, uvedomil si, že otcovská láska vie byť neuveriteľne silná. Takmer sa zasmial nad tým, ako ju kedysi nemal rád. Všetko sa behom pár dní zmenilo a ona je teraz preňho všetkým. Paradox.

Keď videl ako pokojne spí, v očiach mal slzy. Nemalo to byť takto! Mali byť rodina! Jedna z nich sa opustene skotúľala po jeho líci. Náhle mu všetko pripadalo byť tak komplikované...

Spamätal sa a cítil, že je vyčerpaný po tom boji a jednoduchým mávnutím prútika nechal všetko zmiznúť. Privolal si elixír zo svojej zásoby a napil sa. Potom zaspal s hlavou na jej hrudi...

Prebudila sa a začudovane sa pozrela na scénu okolo seba. Severus tvrdo spal s rukou zaborenou v jej vlasoch. Už o ňom nepremýšľala ako o profesorovi. Bol to proste Severus. Pomyslela si, že keby boli vyzlečení, vyzerali by ako milenci. Vzápätí tú myšlienku zavrhla.

„Hlúposť! Veď on ma nemiluje.“ povedala si v duchu.

Keď Severus ucítil pohyb, prebral sa.

„Hneď sa vrátim.“ povedal a vyšiel z miestnosti. Súkromie. Hoci vedel byť protivný, čo sa týkalo súkromia, mal svoje hranice.

Cathie sa upravila a pokúsila sa vstať. Celé jej telo začalo protestovať a zakrútila sa jej hlava. Severus práve vchádzal naspäť a pribehol k nej.

„Psst, si ešte slabá, ty hlupáčik.“ zašepkal jej nežne do ucha prekvapený sám sebou. Prestávala vnímať čo sa okolo nej deje, no tón jeho hlasu ju upokojoval.

„Mám vás rada, profesor.“ povedala a zavrela oči.

„Aj ja ťa mám rád, Cathie...keby si len vedela ako.“ zašepkal a pobozkal ju na líce.

Vzal ju do náručia a odniesol do postele. Boj sa odohrával v jej hlave, muselo ju to vyčerpať. Bola tak unavená, že nepochyboval o tom, že bude spať celú noc. Spomenul si, že by mal zájsť za riaditeľom a pomocou hop-šup prášku sa premiestnil k nemu do kancelárie.

„Severus! Už som si myslel, že neprídete...“ privítal ho s úsmevom na tvári, no ten zamrzol akonáhle sa pozrel na svojho zamestnanca. „...pre boha, čo sa stalo?“

„Je to zlé. Niečo sa dostáva do jej hlavy a ja som to nedokázal zastaviť. Využíva to jej mágiu, ktorá je už teraz veľmi oslabená a tie horúčky, ktoré sa dostavia kvôli otrave to len zhoršia.“ spustil Severus.

„Ale ako proti tomu môžeme bojovať?“

„Netuším. Choroba to všetko veľmi komplikuje. No na druhej strane, keby sa to nebolo stalo, nevedeli by sme o tom, čo sa deje v jej hlave. Bojoval som s tým, no nejakým spôsobom ma to vyhodilo.“

„Mali by sme niečo vymyslieť. Máte teraz čas? Ako sa cíti?“ neprestal Dumbledore s otázkami.

„Spí. Aj ju ten vnútorný boj veľmi vyčerpal. Hlavne sa bojím o jej mágiu.“

Severus zbledol a chytil sa za predlaktie.

„Znamenie?“ spýtal sa riaditeľ, hoci odpoveď poznal už vopred.

„Áno. Také silné to už dlho nebolo. Musím tam ísť. Postarajte sa prosím o moju...o Catherine. Ak sa niečo stalo, mám amulet. Dozviem sa to.“

„Dávajte si na seba pozor, Severus. Vráťte sa v poriadku.“

„Nemôžem si tým byť istý, veď viete, ide o Temného pána. Budem sa snažiť. Dávajte jej obklady. Dovidenia.“

Vyšiel na okraj pozemkov školy a venoval jej posledný pohľad. Dumbledore ho sledoval z okna.

Vyhrnul si rukáv a odhalil svoje pulzujúce Temné znamenie. Dotkol sa ho a v tom okamihu zmizol.

Premiestnil sa nevedno kam, no už po prvých krokoch zistil, že sa blíži v Voldemortovmu sídlu, mučiarni Fearly manor (panstvo strachu). Spočiatku sa čudoval, pretože vedel, že tam si Temný pán pozýva hlavne súkromných hostí a len málo najbližších Smrťožrútov. Prestal sa však nad tým zamýšľať a ukryl sa za svoju zvyčajnú masku. Otvoril bránu a vošiel. Vtom ho spútali neviditeľné povrazy a spadol na zem.

Za jeho chrbtom sa ozval temný hlas Temného pána.

„Povedz, Severus, ako sa má tvoja dcérka?“

Zľakol sa. Ako o nej vedia? Dozvedeli sa aj to, že pracuje pre dve strany? Na Rokforte musí byť špeh! Musí to povedať Dumbledorovi. A čo Catherine? Spravili jej niečo? Nie, veď tam kde je je v bezpečí. „Tak čo? Nepredstavíš nám ju? Prečo si ju nepriviedol?“

Severus mlčal. Cítil, ako sa mu snaží Voldemort čítať myšlienky a rýchlosťou blesku vystaval obrany. Obaja boli v tom umení veľmi dobrí, no Severus mal náskok.

Voldemort po chvíli nahnevane vykríkol. „Veď mi ti rozviažeme jazyk! Crucio!“

Keď Severusa zasiahla kliatba myklo ním a spadol na zem. V úplnom tichu prešlo 6 minút. Severus nepovedal ani slovko, ticho rušilo len šúchanie jeho tela na podlahe. Keď Voldemort sklonil prútik, Severus nemohol pohnúť ani kúskom tela. Nebolo miesta, ktoré by ho nebolelo. Vedel, že to musí vydržať, lebo očakával, že bude aj horšie. Poznal takéto výsluchy a vedel, čo bude nasledovať. Vedel, že nesmie podľahnúť. Nesmie im dať šancu aby ho mohli ďalej mučiť. Nesmie myslieť ani cítiť. Musí sa uzavrieť do seba tak, aby sa k nemu nedostal ani sám Temný pán.

Už si bol istý, že ho odhalili. Znovu sa zamotal vo vlastných myšlienkach, keď ho zasiahlo ďalšie mučiace kúzlo. Trpel mlčky a po chvíli konečne omdlel. Upadol do slastného zabudnutia...

páčilo sa? ak áno, komentujte :)

[ » na začiatok « ]