Kapitola:
Pridaná: 18.3.2008, 19:38:06
Čítaná: 2639×
Hodnotenie: (počet hlasov: 15)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Catherine Fardonová

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » ... 2 » ... 3 » ... 4 » ... 5 » ... 6 » ... 7 » ...

tak je tu ďalšia kapitola :)

venujem ju všetkým redaktorom DP, lebo sú to super ľudia a vždy sú ochotní pomôcť mi

Severus teda začal rozprávať. „Táto otrava má tri štádiá. Prvé práve prekonávaš, našťastie ju vôbec necítiš. Druhé už bude o niečo horšie. Fakt to chceš vedieť?“ spýtal sa. Catherine hľadela do steny a len prikývla hlavou.

„Vysoké horúčky, možno aj 40°C, ale ja nebudem môcť zasiahnuť. Budú trvať týždeň, možno viac. Keď prejdú, nastane štádium 3 a znovu sa ti otvoria tie rany na krku. No keďže som tu ja, budem ich môcť rýchlo zahojiť a čoskoro budeš zdravá.“ pozrel na ňu. „Nemal som ti to takto povedať! Ty to zvládneš, horúčky prekonáme!“

„Nie...“povedala zo zahmleným pohľadom „radšej zomriem.“

„Preboha, Cathie! Počúvaš sa?“ skríkol. Jeho výkrik bol taký prenikavý, že ju vytrhol s tranzu v ktorom sa nachádzala. Hodila sa mu okolo krku a plakala.

„Pssst...neplač, my to zvládneme.“ snažil sa ju utíšiť, no márne.

Keď už bola taká vysilená, že nevládala ani plakať, uložil ju do postele. Bol si istý, že nepotrebuje elixír, no pre istotu len strčil hlavu do krbu a privolal Dumbledora k sebe.

„Ako jej je?“ znela jeho prvá otázka.

„Jej stav je vynikajúci, no som si istý, že otrava onedlho prepukne. Dávam jej tak deň, maximálne dva.“

„Vie o tom?“

„Povedal som jej to a psychicky sa zrútila. Ale to by spravil asi každý. Plakala mi v náručí vyše hodiny. Teraz spí.“

„Severus, staráte sa o ňu vynikajúco.“

„Mám ju veľmi rád. Ale poďme k veci. Rád by som sa vás niečo opýtal. Čo viete o jej rodičoch?“

„Poviem vám to, len sa nezrúťte psychicky aj vy.“ Severus sa naňho znepokojene pozrel.

„Jej matka je mŕtva a otec neznámy. Mala sa o ňu starať jej teta Lilly, vtedy už Potterová. Sama mala malého syna a keď sa dozvedela, že Voldemort ide po nich, v jednu noc prišla za mňou a požiadala ma, aby som na jej neter nezabudol, že ju dáva do detského domova. Urobila to najlepšie čo mohla, veď nebyť toho, bola by určite mŕtva.“

Severus na okamih stratil dych. Vedľa v jeho posteli spí Lillyna neter. V tom okamihu to všetko zapadlo do seba ako skladačka. Spomenul si na jej sestru. Lucy. Nevlastná sestra, no obidve zdedili po otcovi jeho črty. Ale nos, ten sa nepodobal na Lucin...už vedel kto je jej otcom. S Lillynou sestrou prežil v jeden chladný novembrový večer románik. Vždy ho trpko ľutoval, pretože až po ňom si uvedomil, že miluje jedine Lilly. Nikdy ale nevedel, že čakala jeho dieťa. JEHO dieťa, ktoré teraz spí tu.

„Vy...viete kto je otcom, však?“ spýtal sa po chvíľke váhania Dumbledore.

„Ja.“

„Vy? Takže...“

„Nemôžem jej to povedať. Ale...ja ju mám veľmi rád. Premýšľal som nad tým, že by som jej ponúkol aby u mňa zostala po skončení školy. Mala by sa venovať Elixírom, pretože je v nich vynikajúca. A ja som v nich majster. Jeden z najlepších na svete, môžem ju všeličo naučiť. Navyše sa mi s ňou veľmi dobre spolupracuje.“

„A to s ňou chcete žiť všetky tie roky a mlčať? Veď skôr či neskôr to zistí! Veď sa nad tým zamyslite kolega!“

„Možno jej to poviem ešte teraz, kým u mňa bude. Začíname si byť veľmi blízki.“

„To ma teší. Ospravedlňte ma, Severus, mám ešte nejaké povinnosti.“

Keď riaditeľ odišiel, Severus Snape zostal v pomykove. Až vtedy si začal uvedomovať, že ten hrozný Potter je jej bratranec a samozrejme o tom ani jeden z nich nevie. Zabolela ho každá spomienka na jej mamu. Zvlášť tá, pri ktorej ju videl naposledy. Bolo to pár dní pred jej smrťou. Stretli sa pri zasadaní Rádu. Nepatrila doňho, ale prišla tam s Lilly. Odišla a viac o nej nepočul. Vraj sa odsťahovala. A teraz v jeho posteli spí jej dcéra. Vlastne aj JEHO. Nevedel na ňu myslieť ako na svoju dcéru. Stále to preňho bola len jeho žiačka, s ktorou sú si blízki.

Prešla ďalšia jeho prebdená noc. Vedel, že by mal načerpať dosť síl, lebo nastávajúce dni budú ťažké, no pri myšlienkach na ňu nemohol zaspať.

„Dobré ráno, profesor.“ do izby vošla Cathie.

„Ako si sa vyspala?“ spýtal sa, keď si prisadla k nemu na gauč.

„Výborne. Ale vy vyzeráte unavene. Myslím, že ja spávam už dobre, možno by ste mohli spať v laboratóriu.“ ustarostene povedala, keď zbadala aký je zničený.

„Nie, netráp sa, nie je to kvôli posteli. A teraz ťa musím mať stále na očiach. Nastáva pre teba ťažké obdobie.“ rozhodne odvetil Snape, pričom posledné slová vyslovil s toľkým citom, aký do nich mohol vložiť.

„Mám z toho strach. V noci som sa zobudila a vôbec som nemohla zaspať, tak som si zo stolíka vzala ten Elixír na spánok bez snov.“ priznala sa.

„Mala si prísť za mnou, mohli sme sa porozprávať.“ znepokojene povedal Severus a odpil si zo svojej kávy. „Ach, prepáč, chceš aj ty?“

„Nie, ďakujem, dám si radšej čaj. Idem sa dať do poriadku, hneď som späť.“

Kým bola v kúpeľni, Severus jej krbom privolal raňajky a šálku čaju.

„Jéj, ďakujem!“ povedala naradostene a s chuťou sa pustila do jedla.

„Catherine? No...neviem nakoľko si bola včera v stave vnímať ma, ale štádium číslo dva sa blíži a...“

„Nechcem o tom hovoriť.“ prerušila ho zastretým hlasom.

„...bude nutné vykonať prehliadku.“

„Uhm...kedy?“ spýtala sa nevzrušene s plnými ústami.

„Dnes mám voľno, myslel som že by...“ bol rád, že to nerieši komplikovane.

„Dobre, mne to je v podstate jedno.“ povedala Cathie. Dnes nemala náladu na nič. Cítila sa hrozne, keď si spomenula na to, čo ju v posledných dňoch čaká. Uvedomovala si, že má Severusa čoraz radšej, takže už s tou prehliadkou nemala vôbec žiadny problém. Ani predstava, že ju bude možno vidieť nahú jej nespôsobovala žiadne kŕče v žalúdku ako vtedy, keď to počula prvý krát.

„Tak teda fajn. Po raňajkách si zájdem niečo vybaviť a tak okolo jedenástej by sme mohli začať. Nechám ti na stole jeden elixír, ktorý vypiješ. Potom si rýchlo ľahni na ten stôl, ktorý tam je, aby si sa nezosypala niekde na zemi. Teraz ti ho zájdem upraviť, nech sa ti na ňom spí pohodlne. A samozrejme prikry sa dekou. Neboj sa, nebudem s tebou stvárať nič hrozného, len niektoré hodnoty závisia aj od toho ako sa cítiš a asi by si sa necítila práve najlepšie. Dobre?“ skončil s monológom a napäto na ňu hľadel.

„Fajn, už som povedala, že som v dobrých rukách.“ usmiala sa a odniesla taniere do kuchyne.

„Tak ja idem, uvidíme sa o jedenástej. Teda...vlastne ty ma asi neuvidíš.“ zasmial sa a už počula len buchnutie dverí.

Mala približne hodinu a pol času, takže sa chcela pripraviť nielen psychicky. Umyla si vlasy a zaplietla si ich do úhľadných vrkočov. Na pery si naniesla trochu lesku, nechcela to preháňať, no nemohla vyzerať hrozne. Snažila sa čítať nejaké knihy, no nevedela sa sústrediť. Myslela na Severusa. Čo ho prinútilo takto sa zmeniť? Správa sa tak...inak. Volá ju Cathie. Bála sa, čo sa stane potom, keď sa vráti k nemu do triedy. Bude všetko zase tak ako predtým? Netušila, že odpovede na svoje otázky dostane už čoskoro...

uvidíme sa nabudúce :) ale komentujte!

[ » na začiatok « ]