Kapitola:
Pridaná: 29.3.2008, 18:13:51
Čítaná: 1526×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Lily, Rose, James, Albus-Severus
Stručný dej: Rozhádané deti Harryho a Ginny sa vracajú na Rokfort a dozvedajú sa o príbehoch, ktorými si prešiel ich vlastný otec. Nedokončená poviedka.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Zakázané oddelenie 2 » Riaditeľova pracovňa 3 » Spomienky

V riaditeľni bolo príjemne teplo oproti knižnici. Ako sa ukázalo, u Pinceovej predsa len zvýťazil strach o knihy nad reumou, a tak sa ocitli v jej zovretí a následne tu. Obaja mali zraky upreté na obraz zavesený nad stolom. To bola asi najväčšia zvláštnosť Rokfortu. Neriadila ho profesorka MyGobagallová, staršia čarodejnica, ktorá sa mala po smrti riaditeľa, Albusa Dumbledora stať riaditeľkou. Riadil ju on sám. A profesorka len plnila jeho priania, zasielala listy na ministerstvo a tak... no stále školu riadil on.

„Skôr ako vám sa už podarilo strhnúť toľko bodov len vášmu otcovi.“ Povedal Dumbledore, ale nebol nahnevaný, ba priam sa smial, a v očiach za polmesiačikovými okuliarmi mu sršali veselé iskričky. Lily rozmýšľala, čo sa bude diať. Nemala veľký strach, nemôže to byť predsa o nič horšie ako vtedy, keď ju prichytili vo veži.

„Pane, ja som ju tam chcel priviesť k rozumu!“ obhajoval sa James a triasol sa. Bola ohrozená jeho pozícia prefekta. Ak si ju nebude chrániť, príde o ňu, lenže čo ak nahnevá profesora a aj tak o ňu príde?

„Stále ste prefekt, pán Potter. Môžete ísť. A vy, slečna Potterová, vy tu zostante. Minerva, môžete prosím vás poslať správu Harrymu? Bude sem musieť okamžite prísť. Nebojte sa,“ povedal, keď videl, ako sa Lily tvári.“ nebude to nič hrozné. A nevyhodíme vás zo školy.“ Dodal s úsmevom.

Uf! No tak to budeme mať asi nejaký trest...

Ani to ju nejako úžasne nepotešilo. Pre ňu bol najväčší trest príchod jej otca.

Harry Potter prišiel o päť minút na to. Lily sa nečudovala, ako to stihol, už sa naučila nepýtať sa. Pozrel sa na ňu zelenými očami, v ktorých sa odzrkadľovalo znepokojenie a ešte niečo, čo nevedela definovať. Bolo to pobavenie? Alebo snáď hrdosť?

„Pán profesor, prišiel som hneď, ako som dostal správu. Čo sa stalo?“ povedal obrátený ku obrazu riaditeľa.

„Tvoja dcéra je ti veľmi podobná, Harry. Osobne nechápem, ako sa ti ju podarilo udržať len pri zakázanom oddelení a vychádzkach do lesa, keď ty si toho mal na rováši toľko už v druhom ročníku.“

Lily na neho prekvapene pozrela. Ako to vie?

„Ja si myslím, že keby toho robila viac, už by som tu rovno mohol ostať natrvalo.“ Usmial sa Harry a podišiel bližšie.

„Lily, chcel by som s tebou hovoriť.“ Povedal jej Harry a pozrel na Dumbledora. „Môžem...?“

„Ale samozrejme. Páni, dámy, myslím, že som videl u Munga zaujímavého pacienta s nohami namiesto rúk. A na ministerstve chcú presadiť zákon nezmapovateľnosti čarodejníckych obydlí.“ Prihováral sa k obrazom iných bývalích riaditeľov a riaditeliek. Medzi nimi to zašumelo a jeden dokonca vykríkol: „Hlúposť!“

A pobrali sa zo svojich rámov do obrazov, ktoré zrejme viseli po všetkých možných čarodejníckych inštitúciách po celom svete. Lily sa s očakávaním pozrela na svojho otca. Ten bol zrazu veľmi vážny. Podišiel ku tmavej skrini pri bidle, na ktorom zrejme kedysi býval nejaký naozaj ozrutný vták. Harry sa zastavil a skúmavo hľadel na to bidlo.

„Tam kedysi spával niekto, kto mi veľakrát pomohol.“ Vzdychol si. „Možno to hneď nepochopíš, ale bude to zaujímavé.“

Otvoril dvere tej tmavej skrine a vytiahol prútik. Potom si prútik priložil k spánku a keď ho oddelil, vyšla mu spolu s jeho končekom aj nejaká akoby modrá stuha, ani dym, ale ani tekutina, niečo medzi tým, a padalo niekam, kde Lily nevidela. Trvalo to dlho, ale nikto neprerušil ticho, a tak tam Lily len stála a čakala. Po tej dlhej dobe Harry odstúpil. Tam, kde Lily nevidela, na poličke tmavej skrine, stála akási kamenná misa s runami vyrytými po bokoch. Keď Lily pristúpila bližšie, videla, že sa v nej hmýri to, čo Harry vyťahoval zo svojho spánku - masa s ani plyn, ani voda.

„To sú moje spomienky.“ Povedal Harry. „Je to môj život.“

[ » na začiatok « ]