Kapitola:
Pridaná: 3.4.2008, 14:42:35
Čítaná: 2709×
Hodnotenie: (počet hlasov: 13)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Lily, Rose, James, Albus-Severus
Stručný dej: Rozhádané deti Harryho a Ginny sa vracajú na Rokfort a dozvedajú sa o príbehoch, ktorými si prešiel ich vlastný otec. Nedokončená poviedka.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Zakázané oddelenie 2 » Riaditeľova pracovňa 3 » Spomienky

„Je to možné,“ povedal Harry, ktorý zrejme uhádol, na čo myslí. „To som ja, keď som mal desať rokov.“

Odniekiaľ zavolal ženský hlas. Harry na zemi vstal a prešiel okolo nich, ako by tam ani neboli.

„Už idem, teta Petunia!“ zavolal. Išli za ním. Harry sa poobzeral a na tvári sa mu usadil zhnusený výraz. Prešli cez chodbu, popri akýchsi dverách do komory pod schodišťom a vošli do kuchyne. Tu sedel malý tučný chalan asi v Harryho rokoch a rozbaľoval si darčeky. Mal ich asi 40!

„Urob raňajky! A snaž sa nič nespáliť!“ povedala Harrymu kostnatá žena v zástere. Chlapcovi, čo rozbaľoval darčeky, akoby zrazu niečo došlo. Zamračil sa na rodičov: „Koľko ich vlastne je?“

„36, sám som ich rátal...“ povedal tučný muž, čo sedel za stolom.

„36?“ rozkričal sa chlapec. „Minulý rok som ich mal 37!“

„Vieš, čo, Duduško? Keď pôjdeme, kúpime ešte dva darčeky.“ Povedala žena.

Duduško sa zrejme upokojil a ďalej rozbaľoval darčeky.

Obraz sa rozplynul a ukázal veľkú sieň, v ktorej boli samé teráriá a akváriá. Harry, ten mladší, stál pri jednom teráriu s veľhadom. On sa s ním ROZPRÁVAL!

Zrazu pribehol Duduško a oprel sa o sklo. V tú chvíľu, ako odstrčil Harryho a on spadol na zem, sklo zmizlo a Duduško sa prepadol do terária. Veľhad sa preplazil a tentoraz Lily počula, čo Harrymu na zemi povedal: „Vďaka!“

„Rozumela si mu?“ opýtal sa so záujmom jej otec.

„Samozrejme.“ Odpovedala. Veď kto mu nerozumel?

Zrazu sa opäť obraz rozplynul a ocitli sa v tom dome. Zo stropu padali na zem listy s pečiatkou...

„Rokfort! Listy z Rokfortu. Ale prečo ti ich prišlo toľko?“ opýtala sa s úžasom Lily.

„Pretože strýko Vernon ich stále vyhadzoval. Nechcel mi tie listy dať. Nakoniec sme museli ujsť.“

„Ale aj tak si išiel na Rokfort!“ povedala užasnutá Lily.

„To len preto, že prišiel po mňa Hagrid,“ Povedal. „On ma od nich odviedol. Povedal mi, kto som, že som čarodejník, ale ja som nechcel uveriť. Až keď som sa na druhý deň zobudil, pochopil som, že to nebol sen. Ale aj tak som sa bál, že si zo mňa len niekto uťahoval. To by som sa nečudoval. Ale potom som išiel s Hagridom do Šikmej uličky a dal mi lístok na vlak. Ale ešte predtým...“ zavrel oči a znovu sa obraz stratil. Keď sa vyjasnil, opäť boli niekde úplne inde. Ale tu to už Lily spoznávala. Bol to Deravý kotlík. Pri jednom stole sedel Hagrid a Harry. Podišli ku nim a počúvali. Alebo Lily chcela počúvať, ale Harry sa k nej sklonil a povedal.

„Lily, toto nie je dôležité počuť od Hagrida. Poviem ti to ja.

Vieš, kto je to Lord Voldemort?“

„Áno, jasne, že viem, kto je Voldemort. Ale čo ten má s tebou?“

„Lily, Lord Voldemort má so mnou všetko. On mi určil budúcnosť. Pred štiridsiatimi rokmi, krátko po mojich prvých narodeninách, objavil sa v našom dome Voldemort. Vtedy to bol najobávanejší čierny mág v histórii, neexistoval nikto, kto by sa ho nebál. Ale existovali ľudia, ktorí napriek svojmu strachu a neistej budúcnosti proti nemu bojovali. A moji rodičia boli jedni z najsilnejších aurorov, akí boli proti nemu. A existovalo ešte niečo, prečo boli obávaný. Ja.“

„Ty?“

„Áno, ja som bol naozajstný postrach Voldemortových snov, ale teraz sa ešte nedozvieš, prečo. Voldemort sa ma chcel zbaviť, dokonca tak veľmi, že v tej veci nikomu nedôveroval a išiel sám. Zabil moju mamu a otca, ale keď namieril prútik na mňa, účinok kliadby Avada Kedavra sa obrátil proti nemu. A v tej chvíli sa on stal prízrakom, niečím ako tieňom. Vieš prečo? Ja to teraz viem, pre kúzlo, ktoré do mňa vložila mama, keď sa obetovala, aby zachránila mňa. Voldemortových prívržencov pochytali, alebo im ušli, ale nikto sa nepokúšal Voldemorta nájsť. Ale on sa snažil prísť na to, ako sa dostať opäť k moci. Ja som ostal pri svojich jediných príbuzných. Dursleyovcov. Hagrid nakoniec po mňa prišiel a ja som išiel na Rokfort. Vo vlaku som stretol Rona a Hermionu a na Rokforte som sa učil. Teraz ti ukážem, čo sa vykľulo s nášho koktavého profesora Qurirella. Pozri!“

Obraz sa zahmlil a namiesto v Deravom kotlíku na ocitli v nejakej kamennej miestnosti. Nejaký chlap v turbane si ho práve zväzoval z hlavy.

Po tomto zážitku Lily naozaj netúžila, bolo to veľmi čudné, ba až strašidelné. Potom sa spomienky znovu posunuli a ocitli sa v zaprášenej izbe nejakého veľmi starého domu. Na posteli ležal chlapec s pehami a červenými vlasmi, v ktorom spoznala Rona, a vedľa neho Hermiona. Zdalo sa, že Ron má zlomenú nohu. Pozerali sa na akéhosi chlapa s dlhými strapatými a schlpenými vlasmi, oblečeného v roztrhanom habite Vyzeral ako šialenec. Harry stál oproti nemu s prútikom vytiahnutým.

Ďalšia spomienka bola oveľa pokojnejšia. Nijakí vlkolaci, animágovia ani dementori, iba Veľká sieň. Vyberali nejakých reprezentantov.

Potom išli za sebou tri spomienky. V jednej bol drak, druhá bola pod vodou a v tretej sa ocitli v labyrinte. Potom ale prišli na temný cintorín a tak ich čakali iné hrôzy.

Lily sa triasla po tom, čo zistila v ďalšej spomienke. A to ešte zhoršila spomienka v pracovni učiteľa obrany proti čiernej mágii. Ale najhoršie spomienky boli asi tie nasledujúce. Ocitli sa v zaprášenom dome, c ktorom Lily spoznala dom rodiny Blackovcov, ďalej na Rokforte, zas v dome... a nakoniec niekde, kde sa to ponášalo na Ministerstvo. Ale tu už nastupovali tie najhoršie momenty. Lily sa rozplakala, keď videla, čo sa stalo Siriusovi, tomu mužovi, ktorý vyzeral ako šialenec a v ďalších spomienkach sa ukázal ako úžasný človek. V spomienkach potom videla ako profesor Dumbledore učí Harryho, jaskyňu a nakoniec smrť najväčšieho bieleho čarodeja všetkých dôb. A spomienky na ďalšie chvíle Harryho života boli ako balvan, ktorý jej nedal nadýchnuť. Keď sa vynorili z mysľomisi, plakala.

[ » na začiatok « ]