Kapitola:
Pridaná: 19.1.2008, 15:59:33
Čítaná: 1312×
Hodnotenie: (počet hlasov: 17)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Angela
Stručný dej: Angela sa dozvie prekvapivú informáciu. Je čarodejnica. Aký bude jej život na novej škole Rokfort?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8 9 » 9

Žena mala krátke vlasy a oči ako jastrab. Blížila sa k nám a už z diaľky na nás pokrikovala:

„Každý k jednej metle! Šup - šup!“

Okamžite sme sa nahrnuli k metlám. Boli už staré a ošúchané.

“A teraz vystrite pravú ruku a zvolajte: Hop!“

„Hop!“ ozvalo sa hromovo.

Mne metla okamžite skočila do ruky. Niektorým ostala ležať na trávniku a ani sa nepohla. Nickovi metla len šľahla do nosa a spustila sa mu z neho krv. Zadúšala som smiech. Vyzeralo to naozaj komicky.

Madam Hoochová niečo zamrmlala a Nickovi sa okamžite nos napravil.

„Nabudúce si dávajte väčší pozor, pán Russell,“ uškrnula sa.

Pozrela som naňho. Zamračil sa na mňa s výrazom: -Čo je? To sa môže stať každému.-

“Veď dobre, nič som nepovedala,“ zašepkala som.

“Slečna Bermundová, nerozprávajte sa,“ napomenula ma. „Ale keď budete taká láskavá, poďte sem a ukážete nám základy.“

Vyvalila som oči. Prečo ja? Čo som komu urobila? Obrátila som sa k Nickovi a zahľadela som sa naňho pohľadom: Toto schytáš.

Naznačil mi ústami: Už sa bojím. Zamračila som sa ešte viac. Podišla som ku Madam Hoochovej aj s metlou v ruke a čakala som, čo mi povie.

“Takže, keďže je slečna Bermundová taká láskavá, predvedie nám základy a vy to po nej zopakujete. Ak jej to nepôjde, predvedie vám to pán Russell, a ak to nepôjde ani jemu, ukážem vám to ja. Takže, slečna, začnite.“

Nechápavo som sa na ňu zahľadela. Čo mám robiť? Vysadla som na metlu a odrazila sa. Celkom mi to išlo.

„Dobre, slečna Bermundová, teraz vám budem hádzať loptičky a vy ich budete chytať. Je vám to jasné?“

Prikývla som. Zrazu začala vyhadzovať pingpongové loptičky. Ledva som ich stíhala všetky pochytať. Našťastie mi neušla ani jedna.

„Teraz si zoberte toto,“ podávala mi bejzbalovú pálku. Z krabice, ktorú zo sebou priniesla, uvoľnila jednu čiernu loptu, ktorá okamžite vyletela a vrhla sa na mňa. Zahnala som sa pálkou a odrazila ju preč od seba.

“Výborne. Tu máte,“ podala mi červenú loptu. „Pôjdete tak k tým obručiam, kde bude strážca zo slizolinského fakultného družstva a vy musíte túto loptu hodiť do obruče. Jasné?“

Opäť som prikývla. Letela som k obručiam, kde už bol ten strážca. Zahľadela som sa naňho. Musela som rýchlo rozmýšľať. Uvedomovala som si, že v metlobale sa na mňa čakať nebude, tak som sa rýchlo rozhliadla a išla som na to. Všimla som si nestrážený roh strednej obruče a z celej sily som tam loptu šmarila. Zo zamračeným pohľadom som sledovala, ako lopta letí ku obruči. Slizolinský strážca sa zoširoka usmial a letel ju chytiť, no zrazu akoby sa zasekol a lopta mu preletela pomedzi prsty do obruče. Ostala som v šoku.

“Bravo, slečna. Vidieť, že ste talentovaná metlobalistka. Možno budete môcť hrať budúci rok za školský tím. Ja osobne by som vás rada videla na poste triafačky,“ pochválila ma.

Jej odporúčanie ma veľmi potešilo. S úsmevom som zletela dolu a postavila sa k Nickovi. Obdivne sa na mňa zahľadel.

“Gratulujem,“ pošepkal.

“Slizolin získava 20 bodov,“ zaletel ku mne hlas Madam Hoochovej.

-No super,- pomyslela som si. V poslednom čase sa mi darilo získavať pre Slizolin body. Bola som rada, ale zároveň som mala taký zvláštny pocit, ktorý sa slovami nedá opísať. Hodina sa o pár minút skončila a všetci sme sa nahrnuli do Veľkej siene. Pohľad mi padol na bodový stav fakúlt a Slizolin mal minimálne o sto bodov viac ako ostatné fakulty. Bolo mi to trochu trápne, ani som nevedela, prečo. Zrazu som zbadala Snapea, ako sa ku mne blíži.

“Slečna Bermundová, musím sa s vami porozprávať,“ vyhŕkol.

Preľaknuto som tam ostala stáť. Nechápala som, čo sa deje.

“Slečna, o chvíľu je druhé kolo. Nechcete s niečím pomôcť? Viem rôzne kúzla na obranu či prekliatie...s radosťou vám pomôžem.“

Zaskočila ma jeho ochota. Ja už som si však knihu so zaklínadlami našla, tak mi nezostávalo nič iné, len odmietnuť.

“Pán profesor, ďakujem za ochotu, ale už som si niečo našla.“

“Aj tak moja ponuka platí. Ak by ste niečo potrebovali, pokojne za mnou príďte, ja vám pomôžem.“

“Ďakujem, zatiaľ však nepotrebujem vašu pomoc,“ zdvorilo som sa rozlúčila a zamierila som do klubovne.

Posledná hodina bola astronómia, ktorá sa koná až o polnoci, takže mám voľno a môžem ísť za Michaelom do soviarne. Vošla som dnu a ovalil ma prúd vzduchu. Bola tam zima. Michael sedel na bidielku blízko dverí a oddychoval s hlavou pod krídlom. Pohladila som ho po krídle a okamžite sa prebral.

“Čo tak smutne?“ spýtal sa ma.

“Nie som smutná,“ mykla som plecom.

“Vidieť na tebe, že si smutná. Usmej sa, no tak.“

Nasilu som sa usmiala. Dnes som mala nejakú čudnú náladu, a ani neviem, z čoho. Chcela som napísať svojej mame, alebo babke, no mama je mŕtva a babka nevie, že existujem. Ešte pred mojím narodením sa mama s babkou pohádali a odvtedy sa nevideli. Dokonca ani neviem, ako vyzerá.

“Tak ti závidím, Michael. Tvoj pokojný život by som si hneď vymenila.“

Hladila som ho po krídlach a pozerala sa, ako ostatné sovy odlietajú a prilietajú, alebo ako spia a čistia si perie. Rozmýšľala som, kam pôjdem cez prázdniny. Netušila som, čo so mnou bude.

“Ange, nejdeš so mnou do knižnice robiť úlohy?“ Nick nakukol dnu.

Pokrútila som hlavou. Pokrčil plecami a odišiel preč. Sadla som si k stene s Michaelom na ruke. Neviem, koľko som tam sedela, až kým za mnou zas neprišiel Nick zavolať ma na astronómiu.

“Priniesol som ti aj učebnicu.“

“Ďakujem, zašepkala som. Položila som Michaela späť na bidlo a vyšla von. Na astronómii sme preberali supernovy. Profesorka Sinistrová rozprávala celkom zaujímavo a ja som pre Slizolin získala ďalších 5 bodov. Po hodine sme zišli dolu a každý zamieril do svojej spálne. Nemohla som zaspať, stále som myslela na mamu a rozhodovala sa, či babke mám napísať, alebo nie. Nakoniec som sa rozhodla, že jej napíšem. Vybrala som si brko a pergamen, zapálila som si sviečku a začala som písať.

Milá babi,

Viem, že sme sa ešte nikdy nevideli, a preto Ti píšem. Asi to už vieš, ale mama už zomrela a už mala aj pohreb. Preto som sa rozhodla s Tebou kontaktovať. Mám Ti toho veľa hovoriť, tak to skrátene napíšem sem. Cez letné prázdniny som sa dozvedela, že som čarodejnica (preto tá sova) a mometálne som na čarodejníckej škole Rokfort. Ide mi to tu zatiaľ veľmi dobre. Sú tu štyri fakulty: Bifľomor, Chrabromil, Bystrohlav a Slizolin. Na začiatku školského roka nás do nich roztrieďovali a ja som v Slizoline. Asi ani nevieš, ako vyzerám. Mám husté, čierne, vlnité dlhé vlasy, čierne oči mandľového tvaru a trochu pehavý nos. Budem rada, ak sa mi ozveš. List pošli po mojej sove, je neškodná. Je to výr skalný, je samec a volá sa Michael. A ešte by som chcela vedieť, či môžem cez letné prázdniny prísť bývať ku Tebe.

Ďakujem za skorú odpoveď. Angela

Takže. V prvom rade by som Vás chcela požiadať, aby ste ohodnotili a okomentovali túto kapitolku mojej poviedky.

Ďalej by som ju chcela venovať týmto piatim ľuďom: Ai Enma, Kiara Shanelle Black, nati, daggeron a Luna Hermy McKinnon. Ďakujem. Katie

[ » na začiatok « ]