Kapitola:
Pridaná: 17.1.2008, 16:15:17
Čítaná: 1499×
Hodnotenie: (počet hlasov: 22)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Ona, on
Stručný dej: Rôzne príbehy o láske, známe aj neznáme od rôznych autorov...

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8 9 » 9

Oľga bola naša spolužiačka. Mali sme ju radi, lebo bola ku každému dobrá a milá. V prvom ročníku začala chodiť s Petrom. Bol to dobrý chlapec a Oľgu mal skutočne veľmi rád. Bola to radosť pozerať sa na tento mladý párik, ktorý bol na svete taký šťastný, lebo mali jeden druhého. Bol to skutočne ľudský cit a málokto bol taký, ktorý by im nebol ich lásku závidel. Mali pochopenie jeden pre druhého.

Jedného dňa prišla Oľga na schôdzku a mala opuchnutú ruku.Vôbec tomu nevenovala pozornosť, ale on si to všimol. Zhodli sa na tom, že sa niekde udrela. A potom sa ešte dlho rozprávali.

Keď prišla Oľga domov, ukázala ruku mame. Tá sa na ňu pozrela a opýtala sa jej:

"Udrela si sa niekde?"

A ona na to:"Neviem,nepamätam sa".

„Zajtra ráno pôjdeme k lekárovi.“

Keď Oľga prechádzala okolo izby svojich rodičov,počula ako matka plače. Prišla k nej a spýtala sa:"Prečo plačeš?"

A ona povedala:"Nič Olinôčka, nič.Choď si ľahnúť."

Kým Oľga zaspala rozmýšľala nad tým, prečo ju matka nazvala Olinôčkou.Tak ju volala, keď bola malá.

Ráno išla k lekárovi. Najskôr šla dnu sama matka. Oľga si začala uvedomovať, že život je krásny a ľudia sú dobrý. Z toho jej premýšľania ju prebral sestričkin hlas. Lekár Oľge povedal, že sú choroby, ktoré sa nedajú vyliečiť hneď. Preto musí zostať v nemocnici. Oľga nevedela, že má rakovinu kostí ako jej otec a starý otec.

Netušila,že ona, mladá, bude musieť zomrieť. Peter neustále chodil do nemocnice za Oľgou. On ju presviedčal, že sa raz uzdraví a on si ju vezme za ženu. Hovoril, hoci on sám tomu neveril.

Ani Oľga neverila,že bude žiť. Ráno sa zobúdzala a sama sebe hovorila, že znovu prežila "ďalší deň". Oľga chcela žiť. No v poslednom čase sa jej stav zhoršil, úplne ju opustili sily. Bola nedeľa a Oľga sa obzvlášť cítila zle. Nevládala vstať. Peter aj dnes k nej prišiel.

Povedal jej:"Oľga chceš byť mojou ženou?"

Ani potichu nevládala povedať: „ÁNO". A on jej mlčky natiahol obrúčku na vychladnutý prst. Zrazu tíško zastenala a zavrela oči. Zúfalý Peter bežal pre lekára. Kým prišiel, Oľga bola celá bledá. Lekár jej pichol injekciu a utešoval ju."Oľga vyzdravieš." Otvorila oči a povedala: "Pán doktor, ja viem,že umieram. Zavolajte Petra, prosím." Peter pristúpil k nej a pobozkal jej ruku. Teraz už nevládal potlačiť slzy. Plakal ako malý chlapec. Ona si medzitým stiahla obrúčku z prsta a dala ju Petrovi so slovami:

"Daj ju dievčaťu,ktoré budeš mať radšej ako mňa. Zabudni,nespomínaj na mňa, si ešte mladý a musíš žiť."

Obrúčka sa skotúľala na zem a on plakal.

"Bez Teba sa mi nechce žiť. Nikdy si nenájdem iné dievča. Teba mi nič nenahradí."

"Ale nájdeš si Peter,si ešte mladý."

Pristúpil k nej lekár. Jej slabým telom lomcovala bolesť.

"Pán doktor, ja viem,že umieram."to boli jej posladné slová.Jej ruka skĺzla po doktorovej ľavici a Peter si uvedomil, že mu už nikdy nepovie ako ho mala rada.

*****

Viem, že nič moc, ale ponáhľam sa, takže som nemala čas hľadať. Toto som našla už dávno a mala som to v PC. Takže...dúfam,že sa aspoň trošku páčilo.

A venujem Lilly Wolfman ako ospravedlnenie za to, že som jej to neposlala na beta-reading. Naozaj prepáč. :-( Už pracujem na ďalšom, tak ten pošlem určite. Len si tu nebola teraz a ja som chcela pridať. Dúfam, že sa nehneváš. ;-)

[ » na začiatok « ]