Kapitola:
Pridaná: 4.1.2008, 21:14:00
Čítaná: 2063×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Elizabeth
Stručný dej: Príbeh o jednej mladej čarodejnci na Rokforte. O tom ako získala priateľov a čo všetko sa jej tam stalo

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Začiatok 2 » Lúčenia a stretnutia

„Jonathan Bosworth okamžite ma pusti, inak sa stane niečo zlé aj tebe“, skríkla Elizabeth a snažila sa oslobodiť si ruky ktoré jej pevne držal jej najlepší kamarát.

„Elizabeth...“

„NIE!“

„Liz počúvaj ma. Nemôžeš tam jednoducho vtrhnúť a vynadať im! Bola by si len ďalšia z koho si budú môcť robiť posmešky. Ničomu by si nepomohla!“

Elizabeth sa na chvíľu zastavila. Pozorovala spoza rohu Hagridovej chalupy, ako Nathalien Painfool a Brian Fairfax, mimochodom najobľúbenejší chalani z ročníka, s ich partiou znova nadávajú a robia si posmešky z jej spolužiačky Jane Goodwickovej.

„Ale chápeš tomu? Ešte sú tu len mesiac a už sa im tu každý klania. Robia si čo chcú, nadávajú si komu chcú a nikto im v tom nebráni!“, zúrivo sa metala Elizabeth.

„Čo dopekla im Jane spravila?!“, dodala.

„Zrejme nič... len sa potrebovali ukázať. Ale teraz to nechaj prosímťa tak. Ničomu nepomôžeš. Ešte šťastie že jej len nadávajú...“, povedal Jonathan.

„Len nadávajú?? LEN nadávajú? Ale urážky sú skoro to isté ako keby jej rovno strelili! Skús sa vžiť do jej kože. Nemá tu nikoho kto by sa jej zastal!“, v tej chvíli ako to dopovedala sa jej na okamih podarilo uvoľniť ruky z Jonathanovho zovretia.

„Elizabeth prosímťa nenarob si problémy!“, povedal Jonathan, ale neskoro. Elizabeth totiž využila príležitosť a rozbehla sa spoza chalupy smerom k miestu, kde stál Nathalien Painfool s jeho partiou. Stáli približne medzi jazerom a Hagridovou chalupou a dvaja z nich- Nathalien a chalan ktorého poznala Elizabeth len z videnia- mierili na Jane prútikmi.

„Tak čo chalani, pozrieme sa čo má tá malá humusáčka v taške? Súhlasíš s nami krpaňa? Vlastne ani veľmi nemáš na výber...“ povedal Nathalien.

„Vy-odporný-nechutný-sprostý-chrapúni!“ kričala na nich za behu Elizabeth. Už bola lene pár desiatok metrov od ich skupinky. Zrazu všetci stíchli a sledovali ako k nim beží.

„Aha pozrite, beží k nám ďalšia skrachovaná existencia!“, povedal najniží chlapec, trošku zavalitej postavy, Samuel Lowton.

„Aspoň sa nebudeme nudiť“, dodal.

„Čo si o sebe myslíte? Vy nechutný nafúkanci?“, kričala na nich Elizabeth. Bolo jej úplne jedno čo bude ďalej. V tej chvíli mala v sebe len neopísateľný hnev a najradšej by ich bola všetkých zakliala tými najhoršími kliatbami. Problém bol však v tom, že ako prváci mali len obmedzené čarodejnícke schopnosti.

„Elizabeth nepleť sa do toho!“, okríkol ju jej spolužiak ,a Nathalienov najlepší kamarát Brian Fairfax.

„Alečo! Myslela som si že ma tu medzi vami radi privítate! Veď vy ste radi keď môžete hocikomu bezbrannému vynadať nie?“, povedala Elizabeth a zúrivo sa oháňala prútikom, ktorý jej bol v tej chvíli dosť na nič. Nepatrila totiž k najlepším študentom ročníka. Popravde, v tej chvíli vyzerala zrejme dosť komicky. Jej dlhé plavé vlasy sa a jej metali všade na vôkol a ona zúrivo šermovala prútikom.

„Liz,“, ozval sa zo stredu skupiny slabý hlas Jane Goodwickovej, „Liz bež preč, nechaj to tak prosímťa“, povedala hlasom v ktorom bolo poznať známky plaču.

„Nenechám!“, zvolala Elizabeth.

„Nebuď trápna Laurenová! Kto ťa sem volal? A vôbec, kde máš toho tvojho Jonathana? Nebodaj sa ti stratil? Vláčiš sa s ním odkedy si sem prišla...“, povedal Nathalien.

Bola to pravda. Odkedy prišla Elizabeth na Rokfort, nerozprávala sa takmer s nikým, okrem Jonathana, jej kamaráta z detstva, s ktorým sa pozná už od narodenia.

„A čo vás do toho s kým sa ja vláčim! Okamžite ju nechajte napokoj!“, nahnevane povedala Elizabeth.

„A prečo by sme mali? Taká nula ako si ty nám v ničom nebude brániť!“, povedal Nathalien.

„Chalani kašlime už na to. Nechajte tie dve...“, ozval sa Brian.

„Prečo tak zrazu?“, spýtal sa ho Nathalien.

„Neviem... už ma to nebaví. Poďme robiť niečo iné...“ povedal Brian znudeným hlasom.

„No dobre teda.“, zvolal Nathalien, „Chalani, čo keby sme išli naspäť do hradu? Už dlho nikto nevytápal záchody.“

Ostatný to hlučne odsúhlasili a celá skupinka sa pobrala smerom k hradu. Elizabeth a Jane na nich len len zazerali a až vtedy keď posledný zo skupinky zmizol z dohľadu sa Elizabeth ozvala.

„Si v pohode?“, spýtala sa potichu a pristúpila k Jane. „Čo ti povedali?“

„Ja-“, zavzlikala Jane „Oni mi povedali že moja matka bola obyčajná...“, nedopovedala to, pretože ju plač celkom premohol.

„Dobre už nič nehovor.“, povedala Elizabeth a objala ju. “Bol to určite Nathalien že?“, Jane prikývla.

„Vraj jeho otec sa s ňou veľmi dobre poznal...“, povedala Jane a plakala ponad Elizabethino plece.

„Nič si z toho nerob. Je to obyčajný hlupák. Rád si vymýšľa nepravdivé báchorky o druhých ľuďoch... Nič iné robiť nevie. Tak už neplač dobre?“, povedala Elizabeth a usmiala sa na Jane.

Od toho dňa bola aj Jane Elizabethina najlepšia kamarátka.

Elizabeth Laurenová bolo obyčajné dievča, ktoré do svojich 11 rokov bývalo v Bristole. Rodičia jej zomreli ešte keď nemala ani rok. Odmala ju vychovávala jej stará mama Abbigail. Keď sa jej raz Elizabeth spýtala prečo nemá takých rodičov ako ostatné deti, starká jej povedala, že jej mama bola veľmi chorá a pol roka po Elizabethinom narodení zomrela. Jej otec, ktorý svoju ženu nadovšetko ľúbil to nezvládol a zanedlho odišiel za ňou. Odvtedy bola v opatere starkej Abbigail, až do svojich 11 rokov, kedy jej prišiel list z rokfortu.

Aj napriek tomu že jej starká bola muklovského pôvodu, nikdy pred Elizabeth netajila že je čarodejnica.

Liz nemala nikdy veľa priateľov. Jej jediný a skutočný priateľ bol Jonathan Bosworth, ktorý býval len zopár ulíc od Elizabethinho domu.

Nat, ako ho Elizabeth rada volala, bol tiež vychovávaný v neúplnej rodine. Jeho matka zmizla bez stopy keď mal rok. Vychovával ho len jeho otec.

V prvom ročníku na Rokforte si však našla Liz ďalšiu dobrú kamarátku. Bola ňou Jane- malé útle dievča z čisto muklovskej rodiny.

A od prvého ročníka tak mala teda dvoch najlepších priateľov. Zažili spolu hádky, zábavu ale aj smútok. Napriek všetkému ich priateľstvo zostalo pevné aj v štvrtom ročníku.

______________________________________________________________

Tákže, toto je taký môj menší FanFiction debut (keď hovorím menší, tak to myslím vážne, lebo ako vidíte neni to bohvieake dlhé)

Aby ste boli v obraze- toto je len uvod, začiatok novej série poviedok FF. Celý nasledujúci dej sa bude odohrávať v 4. ročníku a vyžšie. Táto kapitola je skôr taká štartovacia (preto sa volá jednoducho ZAČIATOK)

Bola by som vám veľmi povďačná za akékoľvek pripomienky, kritiky, poprípade pochvali :P buď sowkov abo na adela767@azet.sk

[ » na začiatok « ]