Kapitola:
Pridaná: 5.1.2008, 19:21:48
Čítaná: 3559×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Elizabeth
Stručný dej: Príbeh o jednej mladej čarodejnci na Rokforte. O tom ako získala priateľov a čo všetko sa jej tam stalo

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Začiatok 2 » Lúčenia a stretnutia

„Dobre deti moje“, povedala starká Abbigail, „Máte všetko? Nič ste si nezabudli?“

„Neboj sa starká, všetko je v pohode.“, povedala Elizabeth a pozrela na Jonathana, „Božemôj, ako keby sme išli do Rokfortu prvý krát“, zašepkala mu.

Zrazu bolo počuť v malej svetlom zaliatej obývačke hluk auta. Jonathan sa zdvihol z kresla na ktorom sedel a prešiel k oknu, zistiť či prišiel jeho otec.

„Jonathan, prišiel už tvoj ocko?“, spýtala sa starká.

„Áno je to on.“, odpovedal Jonathan.

„Výborne. Harrold vás odvezie do Londýna. Ja nepôjdem, lebo ešte niečo musím vybaviť.“, povedala starká a chystala kufre do predsiene.

„Á, dobrý deň vám prajem.“, povedal nízky chlapík v sivom obleku, ktorý práve vchádzal do domu cez pootvorené dvere.

„Dobrý, Harrold. Ako sa máte?“, spýtala sa Abbigail.

„Ďakujem, dobre. Tak kde mám toho môjho výtržníka?“, povedal Jonathanov otec s úsmevom a otočil sa smerom k obývačke, odkiaľ sa na neho rútil jeho syn.

„Ahoj oci“, povedal Jonathan s úsmevom a objal svojho otca.

„Dúfam, že za ten týždeň čo u vás prázdninoval nenarobil škodu, Abbigail“, povedal Harrold.

„Ale kdeže, všetko je v poriadku. Veľmi rada mám v dome ľudí. Necítim sa potom tak sama...“, povedala starká a podala Elizabeth sveter z vešiaka.

„Neboj starká, budem ti písať každý druhý deň. Ako obvykle, dobre?“, povedala Liz a zobrala si sveter od starkej. Tá sa na ňu chvíľu dívala a potom prehovorila.

„Dieťa moje ako rastieš... Akoby to bolo len včera, čo si išla po prvý krát na Rokfort... A teraz už nastupuješ do štvrtého ročníka a si jedna z najlepších žiačok. Tvoja mama s ockom by na teba boli veľmi pyšný.“, povedala a v kútiku oka sa jej zaleskla slza.

„Budeš mi chýbať starká.“, zavzlykala Elizabeth. „Ale neboj, na Vianoce ma budeš mať opäť na krku.“, dodala s úsmevom a rozlúčili sa.

Bolo presne 9 hodín ráno keď vyrazili do Londýna.

„Predpokladám že cesta bude trvať asi tak dve hodiny, tak musíme pridať aby sme vlak stihli.“, povedal Jonathanov otec.

„Určite to stihneme... A keď nie, tak po nás hádam niekoho pošlú. Liz pamätáš sa ako museli ísť po Audrey Templovú minulý rok? Chúďa, tá to minula len o jednu minútu.“, povedal Jonathan a zasmial sa.

Cesta im ubehla rýchlo. Väčšinou sa viezli popri rieke. Z ďiaľky pozorovali, ako sa malé vlnky ligocú od raňajšieho slnka. O necelé dve hodiny boli na mieste.

„Máme šťastie že neboli zápchy.“, povedal Jonathanov otec. „Je čas na rozlúčku.“, dodal, keď všetky kufre vyložil na vozík. Oboch, aj Jonathana aj Elizabeth objal a odprevadil ich k bariére medzi nástupišťami 9 a 10. Na druhú stranu už prešli sami.

Na nástupišti 9 a trištvrte už boli všetci ich spolužiaci usadení a z okien kývali svojim rodičom, súrodencom alebo príbuzním.

„Poďme! Musíme si švihnúť nech nám to neujde!“, povedal Jonathan.

„Jasné, tak naskoč a ja ti popodávam kufre.“, zakričala Elizabeth cez zahúkanie vlaku.

Keď boli bezpečne všetci nastúpení, vlak sa pohol.

„Mali by sme pohľadať Jane, nie?“, navrhol Jonatan a tak si spolu s kuframi prerážali uličku popri ostatných kupé. Cestou stretli väčšinu spolužiakov. Ani Jonathan ani Elizabeth neboli ktovieako obľúbení, preto im veľa spolužiakov ani neodzdravilo.

Zanedlho našli aj Jane, ktorá sedela v kupé len s Audrey Templovou, jednou z Elizabethinych spolubývajúcich.

„Jane!!“, zvolala Liz, keď uvidela kamarátku. Rozbehla sa k nej a objala ju. „Taká som rada že ťa zase vidím. Teda poviem ti, tým posledným listom si ma dosť vydesila. Už si zdravá?“, spýtala sa Elizabeth.

„Áno už som v pohode.“, povedala Jane s úsmevom od ucha k uchu a zvítala sa s Jonathanom.

„Tak hovor, čo máš nové?“, spýtal sa Johnatan.

„Potom vám poviem, teraz si dajte radšej dovnútra tie kufre, lebo ste s nimi zablokovali celú chodbu.“, povedala Jane so smiechom. Elizabeth a Jonathan sa otočili a zistili, že Jane mala pravdu. Chodba bola plná zamračených a nadávajúcich ľudí, ktorý po nich už asi hodnú chvíľu kričali.

Všetci traja sa rozosmiali na plné kolo a spoločnými silami popratali kufre dovnútra nad sedadlá.

Okolo obeda sa pri nich zastavila pani s občerstvením, a keďže boli všetci vyhladovaní, nakúpili si obrovské množstvo sladkostí a koláčov.

„Hej, počuli ste niekto o tom čo sa stalo Lucy Reedovej?“, spýtala sa Audrey, keď sa všetci napchávali kotlíkovými koláčmi. Audrey bola po celú cestu väčšinou ticho, preto všetkých prekvapilo keď zničoho nič prehovorila.

„Čo také?“, bez záujmu sa spýtala Jane.

„Vraj jej zomrela teta a zanechala jej strašnú kopu peňazí. Ako keby ich už teraz nemala dosť. Tomu sa hovorí: Blbý majú šťastie...“, povedala Audrey.

„Bez urážky Audrey, ale vieš že takéto klebety ma nikdy nejak obvzvlášť nezaujímaly...“, povedala Elizabeth práve vo chvíli, keď sa cez otvorené dvere od kupé doniesol hlas Lucy Reedovej.

„Och, no vidím že aj v takýchto kruhoch ako sú títo som hlavným bodom debaty...“, povedala a jej kamarátky sa zachichotali.

„Ale my sa nebavíme o tebe.“, znechutene povedal Jonathan.

„Oh jasné.“, povedala Lucy. „Počujete? Oni sa vôbec nebavia o mne!“, dodala a rozosmiala sa. „V tejto časti vlaku to nemá úroveň. Poďme sa pozrieť kde sú Nathalien s jeho partiou.“, povedala a prehodila si dlhé rovné blond vlasy cez plece. Jej kamarátky ju z chichotom nasledovali.

„Ako svetovú mierku hlúposti vyhlasujem 1Lucy.“, povedal Jonathan, keď zatvoril dvere a všetci v kupé sa rozosmiali.

„Dáte si niekto ešte kotlíkový koláčik?“, spýtala sa Elizabeth.

„Dávam ti 4Lucy! Nechápeš že je tam príliš veľa kalórii?“, odpovedal Jonathan, ale to už sa všetci váľali od smiechu po zemi.

_____________________________________________________

znova sa ospravedlnujem za moju strucnost ale tato kapitola je tzv. povinna jazda... nemozem hned skocit na trojcarodejnicky turnaj alebo ples bez takychto mensich kapitoliek...

no tu na tomto odkaze si mozete pozriet Elizabeth tak ako si ju zhruba predstavuje ja (neni to bohvie co ale nabuduce budu lepsie kresby, slubujem)

http://www.imagehosting.com/show.php/1489324_Elizabeth.BMP.html

[ » na začiatok « ]