Kapitola:
Pridaná: 1.1.2008, 17:06:33
Čítaná: 2114×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Daniela, Marika, Kata...
Stručný dej: Z denníka jedného obyčajného slovenského dievčaťa

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » Už sú tu! 3 » Osudná kuchyňa

Ráno ma zobudil ostrý slnečný lúč ktorí mi silno udrel do očí. Počula som z dolu Tinin a Alicin hlas ako sa o niečom zhovárali. Následne na to sa Klára s veľkým dupotom vyštverala po schodoch do svojej izby. Vstala som a bleskovo sa obliekla do čiernych nohavíc a môjho najobľúbenejšieho bieleho trička. Zbehla som dolu schodmi a krásne sa rozžiarila keď som videla dve osôbky ktoré som nevidela ani nepamätám. Vrhla som sa im do náručia a oni ma nadšene privítali. Všetkým trom nám bolo do plaču. Alica so sebou doniesla aj svojho nového maličkého psíka. Volá sa Jessie a je chutná. Tina si ju pritúlila a oznámila mi že Jessie strašne štekala na Kláru a ona ju pre to riadne zbila. Niekoľko krát ju vraj capla novinami po malilinkom chrbátiku a potom jej škaredo nadala. Chúďa Jessie vraj potom do rána kňučala. „ No, možno napokon nie je tá Klárika až taká populárna...“ s chichotom ohlásila Tina. To uznávam veď aj malý mierumilovný psík sa jej zľakol! Potom som šla s Tinou do jej izby. Totiž na druhom poschodí (kde je moja a Klárina izba a malá povala) je jedna neobývaná izba. Je tam posteľ, písací stôl a truhlica na šaty. Samozrejme aj mäkký koberec. Je to hosťovská izba a má fialové steny. Je tam celkom pekne a útulne pretože izba leží v podkroví. Voľakedy patrila izba Alici ale to už si vôbec nepamätám, mala som len tri roky keď Alica odišla na internát. Mama hovorila že izby bývala pri Alici krásna. Mala žlté steny a na policiach milióny porcelánových bábik. Izbietku volala Alica „slniečkové kráľovstvo“ . no keď Alica odišla žltá izbietka bola bez Aliciných milovaných bábik nudná. Rodičia ju premaľovali na fialovo a tak sa „slniečkové kráľovstvo“ zmenilo na hosťovskú izbu. Vždy keď Alica prišla z internátu domov na sviatky spávala v tejto izbietke. Lenže teraz prišla z Alicou aj Tina. A tak sme museli do hosťovskej izby dopratať ďalšiu posteľ pre Tinu. A tak tam spávali dve.

Tina sa vyvalila na posteľ a prikázala mi až jej poviem čo nové. Tak som jej povedala ako som sa strašne s Denisou pohádala a Tina len ľútostivo pokrútila hlavou. Potom sa spýtala na to nakupovanie a ja som jej vysvetlila že to nebolo pre to že som Katu nemala rada ale že sa mi proste nechcelo ale až po obede som prišla na to že nemám baliaci papier. Tak som skrátka zavolala Bašku lebo býva kúsoček od nás. Bola by som zavolala aj Katu keby nebývala na druhom konci Revúcej. Lenže tej koze Marike to nemohlo dôjsť a tak sa ako poslušná sestrička zdôverila Kate. Tina to samozrejme pochopila a následne na to sa ma spýtala kedy je stretko Siete Kamarátstva. Odpovedala som že o tri dni a že či pôjde aj ona. „ no neviem... jedine ak neprídu rodičia lebo ak prídu bola by som rada s nimi... však chápeš nie?“ „och jasné, ale veď prídu už na Štefana a my máme stretko deň po Štefanovi vieš...“ „ neviem ale mama mi písala na mobil že nemôžu letieť prvou triedou pretože prvá ani druhá nie je v prevádzke ale možno sa to spraví. Volala aj tvojej mame a tá povedala že v pohode u vás môžem zostať aj do veľkej noci. Je mi to ľúto ale na Štefana tu ešte podľa všetkého budem oxidovať. Prepáč Dani že som sa sem vám tak vtisla. Musí to byť sprosté mať na sviatky niekoho cudzieho doma.“ „ Tina pane Bože čo si to za tú chvíľku stihla povedať! samé táranice. Ty a cudzia ! čo ti to len na um nezíde. Som celá bez seba že ťa tu mám. A rodiča so sestrami taktiež. Si tu namiesto všetkého čo tu chýba. A že oxidovať ! bože povedz mi jedného človeka ktorému vadíš. A pritom si sa vôbec nevtisla. Veď si tam tvojich rodičov neposlala naschvál. Ach Tinka moja!“

Tak som ju teda upokojila a padlo jej to dobre. Potom sa Tina prehrabávala v kufri. Vytiahla si svoj mobil a poukazovala mi fotky s internátu. Potom mi ukázala fotku, portrét Laury, jej dobrej spolužiačky. Laura bola ako v pohode, mala hnedé rozpustené vlasy asi tak po plecia, milé čierne oči, celkom sympatický úsmev a zdravé zuby. Fotka ktorá nasledovala hneď po Laurinom portréte bola je fotka z diaľky. Mala oblečené biele tričko s obšívaným výstrihom a trojštvrťové rifle na ktorých boli vyšívané kvietky. Laura mala aj celkom peknú postavu, asi takú akú má Vikina. Tina mi povedala že ju odfotila aby som videla ako vypadá a že jej o mne veľa rozprávala. Mala by potom vraj odfotiť aj mňa aby to ukázala Laure. Súhlasila som. Potom Tina povedala že Laura ma pozdravuje a posiela mi nejaký list či čo. A nakoniec dodala že si ho nečítala a potom mi s úsmevom podala list ktorí bol starostlivo poskladaný. rozložila som si ho a čítala nahlas:

Milá Danka

Píšem ti ja, Laura. Dúfam že ti Tina povedala kto som. Dala som sa aj (neobvykle) odcvaknút ale vypadám tam hrozne. dúfam že ku mne niekedy prídete a s Tinou ma pozriete . mám 12 rokov a som až z Košíc. Mám doma psíka, škrečka a papagája. Mimochodom psík tvojej sestry je úžasný. S Alicou sa už trochu poznáme. Na internát som totiž prišla len v septembri. Moje naj jedlo sú špagety a milujem Mc Donalda. Mám rada filmy ako „ Sám doma“ alebo seriáli. Neznášam telenoveli. Mám bráška a má 14 a ségru ktorá má 9 a volá sa Daniela ako Ty. Strašne sa mi páči to meno preto som ho sestre aj vybrala. A vieš aké meno sa mi nepáči? Henrieta. Keby ma volali Hena tak ešte dobre ale moja kamoška sa volá Henrieta ale jej mame ani ockovi sa nepáči ked ju niekto volá akokolvek inač než Henrieta. Majú totiž teóriu že pri oslovovaní Henrieta vzniká istá ochranná atmosféra ktorá chráni takto oslovovaného. Fuj! Strašné. Je to moja susedka ale je celkom v pohode. Vie dobre zachovat tajomstvo. Prosím odpíš mi a napíš tam aj niečo o sebe. Pošli to po Tine dobre? Ale len ak sa ti bude chciet OK?

S pozdravom Laura.

PS: nepoznáš náhodou Lenku Seferovú ? chodí do Revúcej do školy

PS 2: je to moja sesternica.

„Myslím že je v pohode...“ skonštatovala som. „ určite že je! Asi by som sa s ňou len tak nedala na izbu!“ „ veď hej ja viem Tini.“

Tina sa ma potom spýtala či jej odpíšem a povedala som že áno. Keď sa naša debata chýlila ku koncu zrazu ma čosi napadlo. Čo ak tá jej susedka Henrieta je zrovna tá Henrieta ktorú poznám ja. Veď to všetko sedí. Laura napísala tieto fakty:

Volá sa Henrieta

Býva vedľa nej a aj Laura býva v Košiciach

Jej ocko s mamou TIEŽ nechcú aby ju volali inak než Henrieta

TIEŽ majú teóriu o tom že ak dotyčného oslovujeme... a tak ďalej veď to už poznáte

Vie zachovať tajomstvo

A presne takto by som aj ja definovala tú „moju“ Henrietu.

A tak som sa spýtala Tini či jej ešte niečo Laura o tej susedke nehovorila. Tina povedala že sa o nej ani nezmienila. Ale aj Tina súhlasila s možnosťou že poznáme s Laurou jednu a tú istú Henrietu.

[ » na začiatok « ]