Kapitola:
Pridaná: 23.12.2007, 16:07:10
Čítaná: 1891×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Evelyn Bloodfreeová
Stručný dej: Evelyn Bloodfreeová je z jednej štvrtiny upírka a práve nastupuje do prvého ročníka na Rokfort, čo ju tam čaká?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Rokfort už čaká 2 » Slizolin 3 » Niekto čaká 4 » Good bye baby! 5 » Čo sa stalo potom 6 » Nájsť-špehovať-zabiť 7 » Známy-neznámy 8 » Krv a kosti(a črevá) 9 » Les 10 » Nový život 11 » Začína sa nová éra 12 » Someting wicca... 13 » Život a boj 14 » Ďalší útek

Ďalší deň som sa zobudila s myšlienkou že mám veľa práce. Snape bol viac-menej nudný ale ako som zistila, nebol hlúpy. Tie knihy čo čítal- to nebola nijaká hra zdalo sa že o čiernej mágii toho vedel dosť. Celý čas na raňajkách som ho kútikom oka sledovala a pár krát sa naše pohľady stretli. Vždy som však odvrátila zrak a dúfala že to nebude brať vážne. Hneď po jedle som zbehla do knižnice a pohrabala som sa v knihách. Napadlo ma že by som mohla použiť nejaký elixír aby som Snapea nejako oslabila a potom ho zabijem. Snažila som sa dostať do Zakázanej časti ale madam Pinceová na mňa stále pozerala a okrem toho som si bola istá že túto časti chráni aj niečo iné... Nuž som teda musela ostať len v bielej mágii, no tento raz ma nesklamala. Niečo som našla- elixír na oslabenie čarodejnej sily, ale počkať! Veď toto nebola biela mágia- zavrela som knihu aby som si prečítala názov- „Tajomstvá čiernej mágie“. Takže tá kniha bola Snapeova asi zato bola úplne vzadu a skrytá. Pozrela som sa na prvú stránku, dole bolo čiernym atramentom napísané „polovičný princ“. Nechápala som tomu a tak som si nalistovala späť ten elixír. Madam Pinceová sa blížila a musela som knihu zabuchnúť, radšej som si ju zobrala a zbehla späť do spální kde som si knihu skryla pod vankúš. Radšej som sa vrátila do siene kde Jass práve flirtovala s nejakým siedmakom. Sadla som si k Christine a Sally.

„Baby viete o nejakom mieste kde by sa dalo robiť niečo ehm... tajné?“

Uškrnuli sa na mňa a našťastie sa nepýtali.

„Skús záchody Umrnčanej Myrtly, sú nefunkčné a kvôli Myrte tam ani tak nikto nechodí. Je trochu... umrnčaná“

Viac mi nebolo treba. Rýchle som sa vrátila do spální, zobrala knihu a podľa Sallyních pokynov som sa dostala až k záchodom. Stála som pred dverami a zhlboka sa nadýchla. Vošla som dnu- obyčajné wécka akurát že bolo vidieť že tu už dlhšie nik nebol. Na nič som nečakala, vytiahla som knihu a sadla si na zem. Recept so zdal dosť zložitý ale rýchly. Išla som po poradí a čím dlhšie som primiešavala vajíčka černožienok a šupiny gargoyla tým bol elixír hustejší. Až do večera som miešala až jediná vec čo mi chýbala bolo 7dcl ľudskej krvi a kus ľudského tkaniva. Tá najťažšia časť, zrejme budem musieť elixír odložiť na neskôr. Vydýchla som si a oprela sa o stenu. Teším sa keď sa konečne stretnem so Snapeom zoči-voči. Ktovie aký je v boji... Vtom sa otvorili dvere. Vyskočila som a vytiahla prútik- bol to Drake.

„Ako si ma našiel?“ spýtala som sa s úľavou.

„Mám ešte mnoho schopností...“ usmial sa záhadne... ´Úchylák...´ pomyslela som si- dnes som na neho fakt nemala chuť. Vtom ma niečo napadlo. Priblížil sa ku mne a pobozkal ma. Rukami mi pomali začal rozpínať habit. Prešla som na krk ale rukami som šmátrala za seba. Konečne som ho mala- do ruky mi padol nôž ktorým som krájala trus piadimužíka indického. Pevne som ho chytila do ruky a akonáhle zo mňa strhol habit, vrazila som mu nôž do hrude.

„Čo...“ vydal chrapčavý zvuk a zosunul sa mŕtvy k zemi. Zasmiala som sa a kľakla si k nemu. Pobozkala som ho na mŕtve pery a zašepkala „Vzrušuješ ma zlatko...“ vybrala som nôž z rany a prezrela si kvapky krvi čo sa na ňom ligotali. Dala som sa do práce- odmerala som 7dcl Drakeovej krvi a naliala ju do elixíru. Nožom som odrezala kúsok tkaniva a v správnom množstve ho hodila do kotlíka. Odvar nabral tmavočervenú farbu- presne ako mal. Bol konečne hotový! Odliala som kúsok do fľaštičky a zvyšok skryla. Ak sem naozaj nikto nechodí o Drakeovu mŕtvolu som si starosti robiť nemusela- transfigurovala som ju na brko a vyhodila von oknom- som génius. Fľaštičku som si strčila pod habit a vybehla späť do spální- už bola asi polnoc takže som išla najtichšie ako sa dalo no nakoniec som bezpečne došla až k svojej posteli. Zaspala som pokojným spánkom a vedela som že je pripravené všetko čo má zajtra Severusa Snapea odstrániť z cesty.

Druhý deň som sa nevedela dočkať. Už som si ani nedávala pozor a celé raňajky som na Snapea čumela a uškŕňala sa. Celý deň som bola s Jass a blbli sme pri jazere, guľovali sa a korčuľovali na zamrznutom jazere. Keď už bolo tma, išla som do izby po elixír. Ešte raz som si prešla všetky prísady a uistila sa že elixír je správne urobený. Ešte včera som vrátila knihu tam kde som ju našla ale prísady som si pamätala. Chodby boli už takmer prázdne ale zdalo sa že Severus Snape chodí každý večer do knižnice- a tak aj dnes. Chvíľku som sa za ním zakrádala a keď sme došli na prázdne a tiché priestranstvo medzi schodmi.

Vyšla som spoza sochy, v nádeji že ho prekvapím no on urobil niečo čo som načakala. Akonáhle som vyšla zvrtol sa ku mne- ako vedel že som za ním?

„Expelliarmus!“ skríkol rýchlejšie ako som sa spamätala a ja som odletela niekoľko metrov dozadu. Prútik mi vypadol z ruky a síce ležal len niekoľko metrov od mňa, nemohla som ho chytiť. Elixír mi v strede letu vypadol z vrecka a rozbil sa na márne kúsky. Zaskučala som. Ležala som na zemi, bez prútika a Snape stál nado mnou a blížil sa s prútikom upretým na mňa.

„Prečo ma už niekoľko dní sleduješ?“ spýtal sa potichu a ja som mu len hrdo pozerala do očí.

„Poslal ťa Ten-Koho-Netreba-Menovať?“ spýtal sa rovnako tichým hlasom. Netušila som odkiaľ to vie.

„Tak áno či nie, ty suka!?!?!?“ Toto už naozaj skríkol a jeho hlas sa ozýval po chodbách.

„To sa nikdy nedozvieš...“ zašepkala som „... mastniak“ Chyba- asi nemal v láske poznámky o jeho hrive. Neverbálne na mňa uvalil Crucio a to som nečakala. Môj sten sa chvíľku niesol po rokfortských chodbách až kým neprestal. Stále som ležala na zemi a čakala že ma zabije. Napodiv však neurobil nič. Zvrtol sa a odkráčal preč. Na tvári sa mi miešala krv so slzami. Slzami hnevu a porážky a krvi vytekajúcej z rany pri údere hlavy. Zavrela som oči a dúfala že sa mi to všetko len snívalo.

_____________________________________________

Sowičkyyyyy :):):)

[ » na začiatok « ]