Kapitola:
Pridaná: 19.11.2007, 17:54:36
Čítaná: 1999×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Polly, Dumbledore, Sirius Black, James Potter, Remus Lupin
Stručný dej: Volám sa Polly Holstaynová. Pochádzam z čisto čarodejníckej rodiny. Do svojich 8 rokoch som žila v Austrálii. Môj ocko je zamestnaný na ministerstve mágie. Pracoval na tajnom projekte. Keď sa však zmenil minister mágie projekt zatrhli a my sme sa mohli presťahovať do Anglicka. Som jedináčik, za čo môžem ďakovať bohu. Matka chcela aby som navštevovala obyčajnú muklovskú školu pokiaľ mi nepríde list z Rokfortu. Hmm ...moja mama v tých chvíľach som si ešte neuvedomovala aký sú mi rodičia blízky. Všetko dobre som stratila. Stalo sa to pár dni pred mojimi 11 narodeninami....

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Zoznámenie 2 » Prečo? 3 » Zistenia 4 » Prútik 5 » Vlak 6 » Noví priatelia 7 » Tajomstvo 8 » Animágovia 9 » Najkrajší darček 10 » Návštevy 11 » Rande 12 » Siriusov objav 13 » Problém 14 » Pokušenie

Moje prvé prázdniny u tety Sáry a Viktórii dopadli veľmi zaujímavo. Teta Sára si totiž našla prácu, takže sľubovaná dovolenka v Rumunských horách sa nekonala pretože ju nepustili s práce. Aby to odčinila nechávala nám nejaké peniaze a my sme ich veľmi dobre využili. Často sme chodili do muklovských obchodov kde sme si robili zásoby oblečenia na budúci rok alebo sa napchávali nejakým reštauračným jedlom.

Najhoršie na tom bolo asi to, že som mala zakázané čarovať. Teta Sára ma prísne vystríhala pred porušeným príkazu, takže sme nemohli ísť ani do Deravého kotlíka. Jediné čo ma dokázalo povzbudiť boli listy od mojich priateľov. James bol v Egypte, Remus s rodičmi v Taliansku a iba Sirius zostal doma. Bol s toho úplne hotový. Celé dni trápil podľa jeho slov, kdesi v mete medzi muklami aby sa vyhol svojej šialenej matke a bratovi. S ním som si písala asi najčastejšie. Preberali sme všetko, od počasia až po naše plány s mapou alebo premenami na zvieratá. Najviac ho asi hnevalo to, že si to nemohol precvičovať. Pri tejto komunikácii sme narazili na jeden problém. Čo bude s Petrom? Ten chalan bol ako nočná mora. Nedalo sa nám vôbec sa ho zbaviť, vždy keď sme niekam išli bol nám v pätách. Najviac to rozčuľovalo Siriusa. Bolo nám jasné, že keď sa to Peter dozvie bude nás vydierať preto ho musíme zapojiť do nášho plánu. Musí sa stať taktiež animágom. A zviera, na ktoré sa bude premieňať bude potkan. Podobnosť sa nezaprie a povaha tiež nie.

Dni ubiehali a konečne bola zase škola. Možno vám to príde divné ale toto bolo po prvý krát čo som sa tešila do školy. Tešila som sa na Lilly s ktorou sme sa stali veľmi dobré priateľky a dokonca sme sa aj stretli v Londýne na nákupoch. Bola tam s matkou a sestrou. Tá sa mi teda nepáčila, ako poznamenala Viktória vyzerala akoby zjedla citrón. Písali sme si celé leto a preberali sme všetko možné. Bolo to také niečo ako so Siriusom.

„Polly, konečne sa stretávame..“ ozvalo sa za mnou a ja som sa so zlým tušením obrátila. Stál tam môj bratranec, syn strýka Colina.

„Ale Chris, ako vidím tento rok začínaš..“ zahundrala som zo slušnosti.

„Áno, poznáš to zatiaľ nikoho nepoznám tak som si myslela, že by si am tu mohla povodiť veď slizolinskú fakultu musíš poznať ako svoje topánky...“ oznámil mi a mňa potešil fakt, že mu môžem oznámiť, že som v Chrabromile.

„To bude asi problém..“ ozvalo sa za nami. Stál tam Sirius s Jamesom.

„Myslíš?..“ znechutene a provokačne sa ozval Chris.

„Myslím, vieš ona je totiž v Chrabromile a nie v Slizoline..“ zachichotal sa mu Sirius do tváre. Pozorovala som jeho reakciu a bola presne taká ako som predpokladala. Začal sa rozhliadať okolo seba aby sa presvedčil, že nikto zo Slizolinu nie ej na blízku.

„Zaujímavé, kto by to povedal. No čo dalo sa to čakať veď tvoji rodičia boli ...“ nedopovedal to len významne pokrčil ramenami a odišiel. Chcela som sa za nim rozbehnúť, už som aj vyberala prútik ale zadržal am Siriusovi pohľad.

„Nie, nechaj to tak.. V škole mu ukážeme..“ sprisahanecky na mňa žmurkol a videla som, že vymyslel nejaký nechutne zlý plán na pomstu... Nemohla som sa dočkať

„Takže tvoj výlet bol dobrý James?“ spýtala som sa s chichotom. Nikto ho už nechcel počúvať. Svoje zážitky hovoril už asi tretí krát a my sme presne vedeli čo bude nasledovať. Najviac to rozčuľovalo Siriusa, ktorý bol celé prázdniny doma. Videl som ako nahnevane stisol pery a ja som žiarila spokojnosťou.

„Polly bolo to skvelé. Chodili sme každý deň na pláž a tam ten horúci piesok a tie pyramídy nádhera. Otec sa tam skoro stratil. .....“ a tak ďalej a tak ďalej jeho ústa sa nezavreli, pokračoval ale nikto ho už nepočúval aj ja som sa oddala spomienkam na leto. Niekto vošiel. Bola to Lilly. Celá šťastná som sa jej vrhla do náručia.

„Lilly, veľmi si mi chýbala.....“

„Aj ty mne Polly. Ahojte chlapci..“ kývla aj na nich a ja som sa ani nemusela pozrieť na to ako sa James rozplýva od blaha. Bol taký čitateľný. Každý videl čo prežíva iba tá okolo ktorej sa to dialo bola slepá..

„Nesadneš si k nám?“ spýtala som sa jej. Lilly však odmietavo pokrútila hlavou.

„Nie nemôžem baby ma čakajú musíme ísť pozrieť prvákov.. Veď to poznáš!.. Som chcela len pozdraviť a spýtať sa či nejdeš s nami..“

„Nie nejdem musím ešte tuto s chlapcami niečo prebrať..“ sprisahanecky som na ňu žmurkla.

„Oooo, tak to idem aby som náhodou nevyrušovala.. Majte sa.“ Kývla nám a už jej nebolo.

„A pozdrav baby..“zakričala som z anou a zavrela dvere kupé. Sprisahanecky som pozrela na všetkých vo vnútri a pokynula som Siriusovi aby začal...

„Takže Peter, pochopil si to?“ spýtala som sa ho na koniec.

„Takže Remus je vlkolak??“ neveriacky na neho pozeral.

„Správne a dúfam, že si pochopil aj to ďalej..!“ skoro zaziapal Sirius. Ukľudnujúco som mu položila ruku na plece. Vtedy sa niečo stalo. Bolo to divné. Sirius mi pozrel prekvapene do očí a ja som zmrzla. Nedokázala som povedať ani slovo. Teraz som vedela ako pôsobí na ostatné baby. Nechápem to veď je to Sirius!!!! V mojej hlave nastal zmätok, myšlienky mi lietali a ja som nevedela čo robím.

Vlastne ani teraz to neviem. Ja som Siriusa totiž POBOZKALA! Bolo zaujímavé , že on dosť vrelo spolupracoval. Myslím, že prešlo niekoľko veľmi dlhých sekúnd keď som sa od neho odtiahla. Možno by to trvalo aj dlhšie ale James začal výskať a tlieskať a Remus sa k nemu pridal. Keď sme tam oproti sebe stáli ani jeden nevedel čo má povedať. Sirius sa na mňa iba prihlúplo usmieval a ja celá červená som vylietla z dverí. Moje rozpaky sa dali krájať. Vďaka bohu na chodbe som vrazila do Lilly.

„Ja urobila som niečo hroznééé..!“ prenikavo som zakvílila a vrhla som sa jej okolo krku.

„Božinky, Polly čo sa stalo?“ nechápavo sa ma spýtala. Nedokázala som jej to povedať bolo to tak zahanbujúce. Tak neskutočné ale tak hrozne príjemné.

„Pravdepodobne som pobozkala Siriusa!“ dostala som zo seba na jeden dych. Lilly si zhrozene zakryla rukou ústa a neveriacky na mňa hľadela.

„Zbláznila si sa?“ okríkla ma.

„Ja.... neviem .... Asi! Bože Lilly vieš aké to bolo príjemné?“ hľadela som do blba a znova si to cele prehrávala.

„TY si úplný cvok! On ťa začaroval! Určite, pusť ma idem mu nadať..! Neviem čo s tebou urobil ale toto nie si ty!“ hovorila rýchlo. Skoro som jej nerozumela splietal tam priveľa vecí ale určite viem, že ma Sirius nezačaroval. Potom všetkom čo sme spolu prežili teda určite nie.

„Lilly, som to ja ale neviem čo mám teraz robiť!“

„No dobre..“ vydýchla si a už kľudne si prešla rukou po čele. „Dobre, takže dajme tomu, že si to urobila úplne pri zmysloch... No .... bože Polly ja neviem! Toto sa mi nikdy nestalo a keby aj hej tak vážne neviem... je to ťažké. Možno... počuj a on spolupracoval však?“

„Áno spolupracoval .....“

„Tak to je vážne problém.. máš v úmysle si s ním niečo začať?“ úplne vážne sa ma spýtala.

„Nie, to akože vážne nie... teda dúfam, nie nedalo by sa potom nič robiť.. dobre takže nie ale čo teda.? Musím sa s ním porozprávať.. Ďakujem Lilly, veľmi si my pomohla..“ čo najrýchlejšie som sa vracala do kupé.

„Nemáš za čo!“ zakričala ešte za mnou.

„Sirius, môžem s tebou hovoriť?“ skríkal som dosť hystericky vo dverách. V tom momente sa všetcia za mnou otočili a Sirius pomaly vstal. V očiach sa mu akoby skrývalo zlé tušenie. Bolo mi tak veľmi ľúto, že mu to musím povedať ale inak sa nedalo.

„Chcela si niečo?“

„Prosím zavri tie dvere!“

„Jasné, takže čo to bolo?“

„Ja to.. no vieš ten bozk?“ snažila som sa aby som nevyzerala moc vyklepane. „No tak.. ako to povedať? Jednoducho mohli by sme na to celé zabudnúť?“ dostala som zo seba a radšej som pozerala do zeme ako na Siriusovi tvár stačil mi ten smutný vzdych čo zo seba dostal keď som dohovorila.

„Síce sa mi to veľmi páčilo a tak ale asi máš pravdu. Zničilo by to naše vzťahy, naše kamarátstvo. Takže na to úplne zabudneme súhlasíš?“ položil mi prst pod bradu a pozrel mi do očí.

„Ďakujme, veľmi pekne ďakujem..“

„Nie je začo, ale spomaľujeme takže asi sme už dorazili do Rokfortu..“

„Toto triedenie je hrozné!“ znechutene hundral James. „Každý rok je to isté!“

„Polly ide ten tvoj bratranec..“ poznamenal Remus a všetcia sme sa pozreli na klobúk a hlavu v ňom. Netrvalo ani dve sekundy a klobúk zakričal na celu Veľkú sien „Slizolin!“

„To sa dalo čakať..“ zavrčal Sirius.

„A nastáva teror..“ James si začal nadšene mydliť ruky. „Vieme čo mu urobíme?“

„Aj áno.. nechajte to na mňa. Začal si do Záškodníkov a to nemal. Pocíti náš hnev a našu pomstychtivosť..“

„JA sa ťa normálne, že bojím Sirius!“

„Polly, ty nemusíš ale nech sa bojí on.. konečne jedlo!“ nadšene zvolal Sirius. Všetcia sme sa vrhli na prestreté stoly a napchávali sme sa až do konca večera. Nakoniec sme skončili pred krbom v klubovni, pekne spolu sme sa rozprávali o všetkom a splietali sme plány ne tento školský rok a mali sme začať práve Chrisom. Nech sa teší alebo skôr bojí?... To nechám na ňom!

P.S: dobre, na naliehanie niektorých verných čitateľov som po veľmi dlhej dobe pridala kapitolku. Dúfam, že sa vám bude páčiť a budete ju hodnotiť podľa toho!

[ » na začiatok « ]