Kapitola:
Pridaná: 20.11.2007, 17:12:04
Čítaná: 3339×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Polly, Dumbledore, Sirius Black, James Potter, Remus Lupin
Stručný dej: Volám sa Polly Holstaynová. Pochádzam z čisto čarodejníckej rodiny. Do svojich 8 rokoch som žila v Austrálii. Môj ocko je zamestnaný na ministerstve mágie. Pracoval na tajnom projekte. Keď sa však zmenil minister mágie projekt zatrhli a my sme sa mohli presťahovať do Anglicka. Som jedináčik, za čo môžem ďakovať bohu. Matka chcela aby som navštevovala obyčajnú muklovskú školu pokiaľ mi nepríde list z Rokfortu. Hmm ...moja mama v tých chvíľach som si ešte neuvedomovala aký sú mi rodičia blízky. Všetko dobre som stratila. Stalo sa to pár dni pred mojimi 11 narodeninami....

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Zoznámenie 2 » Prečo? 3 » Zistenia 4 » Prútik 5 » Vlak 6 » Noví priatelia 7 » Tajomstvo 8 » Animágovia 9 » Najkrajší darček 10 » Návštevy 11 » Rande 12 » Siriusov objav 13 » Problém 14 » Pokušenie

„Polly Holstaynová? Pán riaditeľ Vás volá k sebe!“ kričala na mňa profesorka McGonagallová vytŕčajúc hlavu zo zborovne.

„Samozrejme pani profesorka..“ potvrdila som je a ponáhľala som sa k Dumbledorovi. Bolo jasné, že sa muselo stať niečo zvláštne keď si ma zavolal. Zaklopala som na dvere a čakala na pozvanie.

„Polly poď ďalej!“ vyzval ma známy profesorov hlas.

„Chceli ste ma vidieť?“ milo som sa mu prihovorila v hlave ma napadali všetky možné dôvody pre ktoré som tu ale ani jeden mi nedával zmysel.

„Zavolal som ťa aby sme sa porozprávali. Všimol som si, že si veľmi dobre rozumieš zo ako sa to nazvali? Záškodníkmi myslím..“ poškriabal sa na brade a pozeral na mňa cez svoje polmesiačikové okuliare. „Je veľmi dôležité s kým sa priatelíš hlavne v týchto rokoch keď si veľmi ovplyvniteľná.“

„Chcete povedať niečo konkrétne?“ akosi ma nebavilo počúvať nezmysli o mojich kamarátov.

„Áno Polly ak vydržíš dostaneme sa k tomu. Ide o to, že v dospelosti by si sa mohla pridať na temnejšiu stranu.. vieš čo tým myslím?“

„Má to niečo spoločné s tým pomätencom, čo je proti špinavej krvi?“

„Správne s ním a s ľuďmi, ktorí zabili tvojich rodičov..“ pozeral na mňa a čakal na moju reakciu. Čo som mu mala povedať? Vedela som o to, že tí muži patrili k nemu ale nemienila som zavesiť na nos Dumbledorovi čo sa chystám urobiť. Bolo to už dlho čo som v hlave mala svoj plán a nikto ma nezastaví. Ani Dumbledor ani Remus, James, Sirius či Lilly. Bola som pevne rozhodnutá vykonať všetko čo som si sľúbila nad telom svojej matky.

Odvrátila som od neho pohľad a čakala čo povie ďalej.

„Vždy som ťa považoval za veľmi inteligentnú a preto ti ej dúfam jasné, že mám istú predstavu o tom čo im chceš urobiť..“

„A..?“ opovážlivo som sa spýtala

„A? Je ti dúfam jasné, že by to bola vražda?“

„To čo urobili mojim rodičom nebola vražda? Stále ste mi nepovedali celú pravdu profesor, nemáte v úmysle urobiť to teraz? Možno by som pozmenila svoje rozhodnutie..“

„Obaja vieme , že to by si neurobila ale raz ti to poviem. Keď budeš dospelá a pripravená niesť svoj osud...“ záhadne povedal.

„Aspoň, raz by ste mi mohli odpovedať normálne..“ zahundrala som. Dumbledor sa iba usmial očividne ho vôbec neprekvapilo, že som ho nepochopila.

„A teraz k ďalšej veci prečo som ťa zavolal.. povieš mi kde si skryla Chrisa?“

„Chrisa?... Toho nepoznám..“

„Polly, je ti dúfam jasné, že za toto ťa čaká trest?“

„Veď ja nemôžem za to, že sa Chris asi stratil..“ škodoradostne som sa zaškerila. Keby len Dumbledor vedel kde Chris je..

„bol by som rád, keby sa vrátil do konca tohto týždňa. Myslím, že stačí tá sedem dňová spoznávanie obhliadka Rokfortu..“ povedal na oko vážne Dumbledor ale keď som na neho pozrela sprisahanecky na mňa žmurkol.

„Samozrejme profesor, pôjdem ho pohľadať veď je to predsa môj bratranec.. je to všetko?“

„Áno, môžeš ísť Polly a pozdrav odo mňa svojich priateľov..“

„Počuli sem, že si ťa dal zavolať Dumbledor. Chcel niečo?“

„Tak asi James keď ma volal..“ odpovedala som udýchanému Jamesovi

„A čo chcel Polly?“ zvedavo sa ku mne naklonil Sirius.

„Nedočkáte sa odpovede ale nebolo to nič zaujímavé a ozaj máme vrátiť Chrisa aspoň do konca týždňa..“ prehodila som len tak. Nemala som v úmysle povedať im o čom som sa s Dumbledorom rozprávala aspoň zatiaľ nie. Aj tak som ho nepochopila ja tak ako by mohli oni?

„Ako môže vedieť, že sme ho uniesli my?“

„prosím ťa Peter ten dedulo vie skoro všetko čo sa deje na Rokforte.. akoby tu mal všade svojich zvedov!“ znechutene sa ozval Sirius a hodil sa vedľa do kresla.

„No je tu riaditeľ takže asi.. ozaj ako vám ide premena? Boli ste dnes trénovať?“

„jasné, že hej .. veď samozrejme..“ rýchlo ma uisťoval James. Bolo očividné, že klame aj Sirius sa vedľa mňa dosť podozrievavo hniezdil.

„Peter boli ste dnes trénovať?“ zadívala som sa na neho a keď celý očervenel vedela som, že nie.

„Aspoň ste mi nemuseli klamať!“ povedala potichu a ďalej im nevenovala pozornosť.

„Ale Polly veď sú to už mesiace čo sa nám to darí celkom dobre ty si sa už dokonca aj premenila aj Jamesovi to ide a mne tiež.“ Snažil s am a ukludniť Sirius.

„Mne to stále nejde!“ zastonal Peter.

„Ty si teraz vedľajší..“ oboril sa na neho

„Sirius, prestaň na neho kričať. Musíme to vedieť dokonale aby sa nám niečo nestalo.. čo ak sa niekde vonku zmeníš nazad na človeka? Také niečo nemôžem jednoducho riskovať!“

„Dobre sľubujeme, že budem pilne trénovať...“ Sirius si dramaticky položil ruku na srdce a James ho nasledoval.

„Vážne Polly sľubujeme..“ pritakal James.

„Ste hrozní..!“ prevrátila som oči k nebu a skryla sa nazad za knihu.

„James ideme si zahrať karty?“

„Teraz nie idem za Lilly, možno teraz povie áno..“ povedal a zmizol niekde medzi kŕdľom dievčat.

„Myslíš, že raz povie áno?“ zamyslene sa spýtal Sirius.

„Niekedy určite áno a podľa mňa to bude mať budúcnosť!“

„Ja nemyslím, obaja sú moc rozdielny..“

„A to je niekedy dobré.... Protiklady sa priťahujú..“

„Nám sa to myslíš, že tiež podarí?“

„Sirius o tom sme sa už predsa bavili..“ unavene som si vzdychla.

„Polly.. Polly...Polly.. neveríš na zázraky? Ak oni dvaja prežijú aspoň pár rokov spolu vyjde to aj nám..“

„Nezakríkni si to!“

„Veď uvidíme.. uvidíme.. a teraz ma ospravedlň zbadal som ako na mňa kyve nejaká babenka“ a zmizol rovnako rýchlo ako James. Prešlo už skoro šesť mesiacov od príchodu do školy a Sirius niekedy prejde na túto nezmyselnú tému. Začala som sa nudiť nechcelo sa mi pozerať na flirtovanie tých dvoch a tak som sa rozhodla, že už pustím Chrisa. Stačilo mu aj tých pár dní na samotke v starých mučiarňach.

„Tak Chris? Už nebudeš provokovať?“

„Nie ale už ma pusť..!“ zúfalo zakňučal.

„Ako chceš!“ mávla som prútikom a okovy sa rozplynuli ako vzduch.

„A ak niekomu niečo povieš zase sa tu objavíš... to ti je dúfam jasné!“ vyhrážala som sa mu a on sa rýchlo pratal z môjho pohľadu. Keď som videla ako sa vystrašene tvári začala som sa veselo smiať.

„Toto ma baví.. pomsta je sladká..“

„Vážne?“ ozvalo sa z dverí. Pozrela som tam a vôbec ma neprekvapilo keď som tam uvidela stáť Luciusa Malfoya.

„Chceš niečo?“ znechutene som na neho pozrela a vyzývavo som zdvihla obočie.

„Polly, stále si nezmenila názor?“ podliezavo sa ku mne priblížil.

„Myslíš aby som sa pridala na stranu človeka, ktorý zabil moju rodinu?“ odfrkla som

„Neber to tak katastroficky... nevieš prečo sa to stalo.“

„A ty mi to povieš?“ nahnevane som sa k nemu blížila „Čo vieš Malfoy! Vyklop to! Inak by sa ti mohlo stať niečo zlé!“ zaprisahávala som ho.

„Vidíš a preto to by si sa k nám hodila, si zlá, násilnícka prchká a miluješ pomstu.. Presne osoba, ktorú potrebujeme.“

„Daj sa vypchať a povedz mi čo vieš!“ bola som nazúrená priložila som mu prútik na hrdlo ale to akoby ho ani nerozrušilo. Bol úplne kľudný ani sa len netrhol.

„Nie Polly ty prídeš za mnou.. raz určite a potom ťa prijmeme medzi seba.. pretože k nám patríš už dávno, od doby čo máš v hlave ten plán.. plán na vraždu!“ otočil sa na päte a odišiel.

Nahnevane som kopla do steny, hrozne ma rozčuľoval. Chodil za mnou už dlhú dobu a stále mi to opakoval. A najhoršie bolo, že som niekedy bola v pokušení povedať áno. Držal ma však plán na pomstu. Iba ten jediný....

„Polly kde sa zašívaš? Je čas na večeru, ideš?“ ozval sa Jamesov hlas a vytrhol ma zo zamyslenia.

„Hej idem..“ už pokojne som mu povedala a ponorila som sa nazad do víru obyčajného dňa....

P.S: je to skoro ale ďalšia kapitolka je na svete :D

[ » na začiatok « ]