Kapitola:
Pridaná: 30.9.2007, 17:24:21
Čítaná: 905×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Evelyn
Stručný dej: Evelyn sa práve začali prázdniny, ktoré má stráviť u babky. Avšak nik z jej okolia nevie, že Evelyn má jednú čarovnú schopnosť. Ak ste zvedaví, čo ju v jej živote čaká kam ju mágia zaveje, a či to náhodou nebude Rokfort, čítajte ďalej.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Začiatok pázdnin 2 » Začiatok nového života 3 » Úder pod pás

Evelyn Smithová sa práve tešila z konca školského roka. Veď ju čakali dva mesiace úžasných letných prázdnin. Toto, na pohľad úplne bežné dievča, malo skvelé vysvedčenie. Iba jednu dvojku z nemčiny, jej to však nevadilo, pretože tento jazyk z duše nenávidela. V škole bola výnimočná žiačka. Jej logickému mysleniu sa žiadny spolužiak nevyrovnal.

„Čau! Eve, myslíš, že sa cez prázdniny ešte stretneme?“ spýtala sa Sunny, Evelynina najlepšia kamoška už od škôlky, čiže od piatich rokov.

„Jasné, Sun. Veď si zavoláme a dohodneme sa. A prajem príjemnú dovolenku v Egypte. Papa!“ zaštebotala Evelyn a priateľsky objala Sunny. Rozlúčila sa s ešte ostatnými kamarátmi a šla domov.

V byte Smithovcov však ešte nik nebol, a tak si Evelyn zapla počítač a surfovala po nete. Po hodine sa otvorili dvere a Evelyn sa vrhla na svoju mamu Ester a ukázala jej vysvedčenie.

„Tak ti gratulujem. Len by si mohla popracovať ešte na tej nemčine!“ začala.

„Ale mami, keď ja ju tak neznášam!“

„To však neznamená, že sa ju netreba učiť!“ nedala sa Ester.

„Ešte len začali prázdniny a ty mi už hovoríš o učení!“ zakričala Evelyn a nahnevane si prehodila prameň dlhých čiernych vlasov cez plece.

„Nezdá sa ti, že si nejaká drzá? To už si v puberte nejako skoro. Choď do izby a zbaľ si veci ku babke! Neviem, ako ste sa dohodli s Nathanom, no zbalená môžeš byť už teraz.“

„Ocko po mňa príde o štvrtej!“ odvrkla Evelyn a buchla dverami izby.

„Toto mi robia stále,“ pomyslela si Evelyn, vytiahla obrovský kufor a hodila sa na posteľ. Vedela, prečo je to tak. Príčinou bola smrť jej osemročného brata Johnnyho. V ten deň, ako ho zrazilo auto, sa ich životy od základu zmenili. Dosť dlho jej trvalo zmieriť sa s jeho smrťou, v podstate sa s ňou nezmierila dodnes, no ešte horšie zvláda neustálu kontrolu jej rodičov. Kontrolujú jej úlohy, známky, kde chodí, čo si oblieka, čo je,.... jednoducho všetko. Prehnanou starostlivosťou si kompenzovali stratu jediného syna.

Postavila sa, otvorila dvere na skrini a privrela oči. Sústredila sa, a zrazu sa kusy niektorého oblečenia vzniesli a pristáli v kufríku, niektoré vedľa.

„Ach, musím ešte veľa trénovať,“ povzdychla si a začala ukladať rozhádzané veci. Bežnému pozorovateľovi by sa táto situácia zdala nesmierne zvláštna, no Evelyn to brala ako samozrejmosť. Veď to robila už od piatich rokov. Vtom sa zasmiala a posadila vedľa kufra na zem.

„keby moja mama videla, ako si balím kufre a upratujem.“ O jej schopnostiach totiž nik nevedel. Niežeby to nikomu nehovorila, no rodičia jej len vysvetľovali, že nič také ako mágia, elfovia a víly, neexistuje. Chcela im to aj ukázať, ale odbili ju so slovami, že sa ponáhľajú. Ani im nepovedala, koľko zvláštnych vecí sa jej ešte stalo. Ale veď vlastne ich chyba. Keď čary neexistujú, tak neexistujú. Aspoň je niečo, čo o nej nevedia. Ako malá totiž zistila, že keď sa poriadne sústredí na nejaký ľahší prútik, dokáže ním pohnúť.

„Eve, už je tu ocko!“ vytrhol ju z myšlienok hlas mami.

„Už idem!“ zakričala, nahádzala zvyšné veci do kufra, schmatla ho a vybrala sa k babke.

[ » na začiatok « ]