Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Lilly Potter
Stručný dej: Voldemort sa snaží zabiť Harrho, avšak príbeh nebude pokračovať tak, ako ho poznáme z pera JKR. Lilly sa totiž podarí prežiť. Veľa vecí sa tým zmení...
Ubehol týždeň kým sa splnila aj tá posledná byrokratická požiadavka. Súd sa mal uskutočniť o päť dní, a už neostávalo nič iné iba čakať a pripravovať si všetky dôkazy o Siriusovej nevine.
Pochybnosti o jeho vine sa rozšírili po celom čarodejníckom spoločenstve a takmer všetci hovorili o tom istom. Nepýtali sa však: Je Sirius Black naozaj vinný?, ale Prečo má súd až teraz? Čo donútilo Ministerstvo pochybovať?
Bolo to preto, že všetci boli už o jeho vine presvedčení, takže si iba kládli otázky, prečo o tom nie je definitívne presvedčené aj ministerstvo.
Po páde Voldemorta sa rozhodne zlepšili podmienky aj nálada čarodejníckeho obyvateľstva i stále nič netušiacich muklov.
Smrťožrúti sa rozdelili na dva hlavné tábory: v tom prvom boli „najvernejší“. Snažili sa za každú cenu nájsť Voldemorta a pri získavaní informácií navždy poškodili rozum manželov Longbottomovcov a všetkých ich zatkli ministerskí pracovníci na mieste činu. Nevzpierali sa, lebo ani pod hrozbou Azkabanu sa verejne nezriekli svojho Pána a ani svojej ideológie.
Ten druhý – omnoho početnejší – sa skladal zo zbabelejších, resp. rozumnejších smrťožrútov. Buď ušli, alebo sa snažili presvedčiť Ministerstvo, že k smrťožrútom nikdy nepatrili, alebo sa k nim pridali z donútenia. Kvôli nedostatočným dôkazom proti nim je ich ešte stále väčšina na slobode, a po ich minulosti ostali už len pochybnosti.
Jedno je však isté – Dumbledore sa stal hrdinom, ktorý zničil Temného Pána.
„Píše sa o vás v Dennom Prorokovi,“ povedala Lily Dumbledorovi sediac na posteli a ukazovala na raňajší výtlačok čarodejníckych novín, „a to veľmi pochvalne. Teraz ste naším najväčším hrdinom.“ Usmiala sa na Dumbledora, no ten jej úsmev neopätoval.
„Lily, musím ti niečo povedať. Ja...ja som ho nezničil. On nemôže umrieť. Zatiaľ.“ povedal pomaly Dumbledore.
„čože? Ale veď je preč...nemá telo, nemá moc – je mŕtvy.“ vravela Lily, „vysvetlite mi to...“
„Mal som vám to povedať už dávnejšie, ale nechcel som vás väčšmi znepokojovať. Ide o to, že podľa toho, čo ste mi povedali, že ste videli vo Voldemortových spomienkach – je jasné, že si robil Horcruxy.“
„Čo si robil?“ nechápavo sa opýtala Lily.
„Horcruxy. Horcrux patrí k tej najčernejšej mágii. Je to vec, do ktorej vloží čarodejník časť svojej duše.“ odpovedal jej Dumbledore.
„Duše? Ale...ako tam môže vložiť dušu, teda jej časť?“
„Pri spáchaní najhoršieho zločinu – pri vražde – sa duša trhá,“ vysvetľoval jej Dumbledore, „a to je moment na vytvorenie Horcruxu. Potom, aj keď zabijete človeka, ktorý má Horcrux, on nezomrie. Nemá síce nič – ani telo, moc...je menej než duch, ale stále žije. Pokiaľ má Horcrux. Až keď sa ten zničí, potom sa stane smrteľným.“
Lily sa pozrela vydesene na Dumbledora, „a ako sa zdá, urobil si ich viac. Presne podľa vrážd, ako si videla – jeho otec – prsteň, dievča na záchodoch a ďalšie tri vraždy, ktorých predmety nevieme, v ďalšom si videla diadém a posledný – James – bol jeho had.“ dokončil Dumbledore a oprel sa o operadlo kresla.
Lily sa za ten týždeň veľmi rýchlo uzdravila a napriek tomu, že ju mali čo chvíľa pustiť z nemocnice, vždy sa rozcitlivela, pri zmienke o Jamesovi.
Vysmrkala sa a zamrmlala: „Prepáčte.“
„Ale to je v poriadku. Ešte je skoro, chápem.“ odpovedal jej s chápavým úsmevom Dumbledore.
„A ako sa dajú tie Horcruxy zničiť? Stačí ich iba plesknúť o zem a bude po nich, ale na to treba nejaké zaklínadlo, či niečo podobné?“ opýtala sa Lily.
„Práve to je ten problém, Lily. Nie každý ich môže zničiť. Podľa všetkého to môže urobiť iba rodina.“ povedal Dumbledore.
„Ale veď Voldemort predsa nemá nijakú rodinu! Takže to znamená, že je nezničiteľný? Musí existovať ešte nejaký spôsob!“ zakvílila Lily.
„No nejaký možno je. Ale zatiaľ som naňho neprišiel. Ostáva nám jediná možnosť...použiť Voldemortovu krv proti nemu.“ odpovedal jej, vytiahol si z habitu svoju najobľúbenejšiu sladkosť – citrónový drops, vhodil si pár zrniečok do úst a začal ich cmúľať.
„ Ale on predsa žiadnu rodinu nemá!“ zvolala Lily.
„To by som netvrdil. Musel som ísť omnoho ďalej do minulosti než som si kedy vedel predstaviť a našiel som prameň rovnakej krvi. Posledným je Harry.“
„Nie! Oni nemôžu byť príbuzní! Ja mám muklovskú krv a Jamesovi rodičia už zomreli a nemali nijaké záznamy čo sa týka rodokmeňa. Prakticky je to vylúčené, aby to bol on a nie to že by ste ešte prišiel na to, že je ním Harry.“ ukončila Lily viac presvedčujúc seba, než Dumbledora.
„Majú rovnakú krv od bratov Peverellovcov. Voldemort od druhorodeného – to značí kameň na jeho rodovom prsteni, ktorý premenil na Horcrux. A James od najmladšieho – kvôli jeho neviditeľnému plášťu. Nie je to obyčajný plášť, Lily.“ Vysvetlil jej Dumbledore.
„Takže Harry – jedine on môže zničiť Horcruxy?“ opýtala sa vydesene.
„áno, a budú naňho musieť, podľa všetkého, počkať. Musí sa trocha podučiť a užiť si detstva, kým mu povieme, čo ho čaká.“ povedal Dumbledore a vhodil si do úst ďalšie zrniečka citronového dropsu.
„A kedy mu to povieme? A ako zistí, kde sú tie Horcruxy?“ opýtala sa ho ustarane.
„Tak v tom mu veľmi rád pomôžem. Budem ich preňho hľadať a aj s ním, keď bude dosť veľký. A myslím, že najlepšie bude povedať mu to na pätnáste narodeniny. Nemôžeme čakať až do plnoletosti a vtedy bude už, dúfam, dostatočne dospelý, aby sa s tým vyrovnal.“
Lily potichu prikývla, no o chvíľu sa ozvala s ďalšou otázkou:
„A čo ten prvorodený Peverell? Veď mali byť traja, nie?“
„No, ten dostal prútik, ktorý sa odvtedy nesie krvavou cestou stále k novému majiteľovi.“ odpovedal Dumbledore, záhadne sa na ňu usmial a zovrel si v dlani prútik.
priznavam, že táto kapitola bola trochu nadna, ale, zial, bola potrebná, pre nasledujúci dej. takze dúfam, že si s radosťou prečítate aj ďalšie a budete za ne hlasovať. =))))
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...