Kapitola:
Pridaná: 9.9.2007, 17:49:03
Čítaná: 901×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Lilly Potter
Stručný dej: Voldemort sa snaží zabiť Harrho, avšak príbeh nebude pokračovať tak, ako ho poznáme z pera JKR. Lilly sa totiž podarí prežiť. Veľa vecí sa tým zmení...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » Sirius 5 » 5 6 » 6 7 » Siriusov súd

„Takže, začnem teda od začiatku“, rozhovoril sa Sirius, „keď sme s Jamesom a Peterom“ pri vyslovení toho mena sa mimovoľne zamračil, „zistili, že Remus je vlkolak, snažili sme sa mu nejako pomôcť, nejako...ja neviem...uľahčiť jeho trápenie. Jamesa asi v treťom ročníku napadlo, že by sme sa mohli stať animágmi.

Konečne sa nám to podarilo v piatom ročníku, a chodili sme s Remusom počas splnu do Zakázaného lesa....boli sme sprostí a nezodpovední, ale vzrušovalo nás to nebezpečenstvo. Skrátka, James sa menil na jeleňa a volali sme ho Paroháč, Peter na potkana a prezývali sme ho Červochvost, ja som sa menil na psa a volali ma Tichošľap. Remus bol Námesačník.“ prestal rozprávať a na chvíľu sa v spomienkach zahľadel do prázdna.

„Bolo to naše najväčšie tajomstvo a nikto o tom – okrem Lily, lebo tej James vždy všetko vytáral – nevedel,“ pokračoval Sirius, „keď sa Lily s Jamesom dozvedeli, že Voldemort po nich ide, tak vás poslúchli. Skryli sa a ja som mal byť strážcom ich tajomstva. No na poslednú chvíľu ma napadlo – Dumbledore, ani si neviete predstaviť, ako si to teraz vyčítam! – že každého by hneď napadlo, že som ním ja. Som predsa od detstva Jamesov najlepší priateľ a som Harryho krstný otec! Tak sme určili strážcom tajomstva Červochvosta. Nikto by nepredpokladal, že ním je on....No to sme my nevedeli, že nás zradí! Že sa k Nemu pridá!“ kričal Sirius, vstal z kresla a chodiac sem a tam po cele pokračoval: „Hneď, ako som sa to dozvedel, mi došlo, že je za tým on...mal som ho chuť zabiť! A nielen chuť....išiel som to urobiť...a nebol to len amok, Dumbledore, kebyže môžem, spravím to aj teraz!“ zastal a dlane zovrel do pästí tak silno, až mu zbeleli sánky, „keby som s ním skončil, ľutoval by, že sa k Nemu niekedy pridal!“

„Sirius, chápem tvoj hnev a nenávisť, ale keby si to spravil...znížil by sa na Voldemortovu úroveň. To, že s tým musí žiť je preňho oveľa horší osud, než smrť. Obzvlášť, keď jeho Pán teraz stratil moc.“ povedal Dumbledore a svoje prenikavé modré oči upieral do tých siriusových.

„Zabil Jamesa, Dumbledore. A to, že žije nie je trest preňho, ale pre mňa. Nenájdem pokoj, kým Jamesovu smrť nepomstím.“ odpovedal Sirius so zovretým hrdlom.

„Keď som ho našiel, začal ziapať...ten sviniar na celú ulicu reval, že ja som zabil Jamesa, že ja som s Voldemortom...a potom si odrezal prst, nechal vybuchnúť polovicu ulice, premenil sa a zmizol v kanáli!“ pokračoval Sirius, „nehovoriac o tom, že tam nechal mňa s otvorenými ústami, keď tam prišli ľudia z Ministerstva. Všetci si mysleli, že som to bol ja! Všade boli mrtvi muklovia a ten jeho nechutný prst bol akože dôkaz, že som ho zabil, a že všetko som spravil ja! Ani si neviete predstaviť, ako ma to nesmierne pobavilo. Toľká ironia! Bol to skôr pohrebný humor bolo mi už všetko jedno...James bol mrtvy a ja som ho nepomstil...smiech ma prešiel, keď ma bez súdu zatvorili sem...“ dokončil takmer nepočuteľne a zamračene si obzrel steny cely.

„Dumbledore, musíte ma odtiaľto dostať. Jedine to, že sa mením na psa ma pred nimi ako tak ochráni, ale ani to nie je bohviečo.“ povedal po dlhšej odmlke Sirius a obzrel sa na dementorov.

„Nestrácajte nádej, Sirius, urobím všetko, čo je v mojich silách.“ odpovedal mu povzbudzujúco Dumbledore.

Sirius pomaly prikývol a vďačne sa na Dumbledore usmial. V tom si spomenul: „Čo je s Lily a Harrym? Kde sú? Sú v poriadku?“ opýtal sa rýchlo Dumbledora.

„Samozrejme, Lily aj malý Harry sú v poriadku a obaja sú v bezpečí. Lily je u Svätého Munga...“ Sirius sa strhol a vypúlil oči: „Čože, veď ste vraveli!...“ prerušil ho Sirius.

„Vravel som, že sú v poriadku. Lily utrpela stratu pamäti. Bola práve v myšlienkovom spojení s Voldemortom, keď som naňho zaútočil. Upadla do bezvedomia, ale dnes ráno sa prebudila a začala si na všetko spomínať, keď išla postupne od začiatku....veľmi ju to, samozrejme, vzalo. Ale čas, jej postupne rany zahojí a to, že má Harryho jej to značne pomôže prekonať.“ odpovedal Dumbledore a Sirius znova prikývol: „Dobre, a..“

„Aj Harry je v poriadku,“ prerušil ho Dumbledore vediac, čo sa chce opýtať, „je v Rokforte. Dal by som ho na lepšie miesto, ale po Voldemortovom páde, som – nakoniec správne – predpokladal značné útoky najvernejších smrťožrútov. Je to preňho najbezpečnejšie miesto, ale, samozrejme, nikto okrem kompetentných netuší, že tam je. Keď sa Lily uzdraví a bude schopná sa oňho opäť starať, tak jej ho prinesiem naspäť.“ dopovedal a nalial ďalší pohárik medoviny.

„Ďakujem vám, Dumbledore. Za všetko.“ povedal vďačne Sirius a opäť do seba na prvýkrát nalial celý pohárik.

„Ale to nič. Viete, ja mám veľmi rád psy.“ povedal s úsmevom Dumbledore a z cely sa po prvýkrát ozval smiech pripomínajúci štekot.

KONIEC 5. čASTI

-------------------------------------------------------------------------

tak, ako vzdy dufam, ze sa vam poviedka pacila a tesite sa na dalsiu. tak zatial vam prajem prijemne a napinave cakanie a dakujem za reakcie v podobe sowiek. dakujeeem!!!=)))

[ » na začiatok « ]