Kapitola:
Pridaná: 9.9.2007, 11:37:29
Čítaná: 2182×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Emma Potterová, Lilly Evansová, Remus Lupin, James Potter, Sirius Black
Stručný dej: Najprv by som sa vám mala predstaviť. Volám sa Emma Potterová a som mladšia sestra Jamesa Pottera. Mám dlhé hnedé vlasy a modré oči. Nepodobám sa na nikoho z mojej rodiny. James je odo mňa o rok starší. Moje najlepšie kamarátky sú Lili Evansová a Angela Newtnová. Lili je o ročník vyššie. Škoda. Ešte som vám neopvedala koľko mám rokov? Mám šestnásť rokov a tento rok nastupujem do šiesteho ročníka. Čo najviac nenávidím na tomto svete, je môj brat a jeho potrhlí kamoši. No okrem Remusa. Ten je iný.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8 9 » 9 10 » 10 11 » 11 12 » Bolo to vo hviezdach

"Môj pane, vediem vám ho."povedala som a kľakla som si na kolená.

"Výborne Darkness. Než zasadneme, máš ho na starosti. Môžeš ísť!"zasyčal chladný hlas, ktorý patril Voldemortovi.. Kývla som hlavou a premiestnila som sa do tvavej izby. Bola malá. Pri stene bola jedna posteľ oproti krb. Pri okne malý stolík s dvoma kresielkami. Hodila som môjho zajatca surovo na posteľ a sama som si sadla do kresla. Po chvíli sa prebral.

"Emma...Prečo?"povedal bolestne.

"Nehovor mi Emma. Som Darkness!"zasyčala som.

"Čo ti to urobili?"

"Nič!"zasyčala som a podišla som k posteli.

"Ak teraz nezmlkneš, dopadneš veľmi zle!"pohrozila som mu a namierila naňho prútik. Black len položil hlavu a zavrel oči.

_________________________________________________

"Prečo odišli?"spýtal sa James profesora Dumbledora.

"Lebo už mali, čo chceli."

"Ako to myslíte?"

"Emma vzala pána Blacka. Iba preto na nás zaútočili, ale rátam, že to nie je všetko."

"A prečo povedala, že nie je Emma? Bola pod ...."spýtal sa nechápavo.

"Nie, kliadba imperius to nebola. Bolo to niečo iné, ale teraz už musím ísť. Dovidenia pán Potter."

"Dovidenia pán profesor." V tom sa Dumbledore otočil a bolo počuť iba PRASK. James sa pobral do spoločenskej miestnosti. Nik tam nebol. Sadol si do svojho najobľúbenejšieho kresla a začal pozerať do plápolajúcich plamienkov. Vtedy ešte netušil, čo ho ešte čaká a kto spolu s ním pozerá do ohňa.

________________________________________________

Sedela som v kresle bližšie pri okne. Pozerala som do plameňov. Boli také krásne a predsa nebezpečné.

"Emma?"počula som. Ihneď som sa otočila.

"Nehovor mi tak!"zasyčala som.

"Dobre...tak Darkness. Prečo som tu."spýtal sa Black a pomaly si sadol vedľa nej do kresla.

"Neviem. Môj pán ťa potrebuje!"

"A pamätáš si na mňa?"Nastalo ticho. Pozrela som mu do očí. Nič známe som tam nevidela.

"Nie!"povedala som proste. Bola to pravda. Pamätám si všetko odkedy som tu, ale predtým nič.

"Ty vieš kto som?"spýtala som sa ho. Black iba pokýval hlavou. Bol to pre mňa šok. Vôbec neviem kto som a teraz sa tu objavil ten, kto mi všetko povie. Chcem to ale vedieť?

"Odkiaľ ma poznáš?!"spýtala som sa ho tvrdo. Nechcela som dávať najavo moju slabú stránku.

"Si sestra môjho najlepšieho kamaráta."povedal proste a zadíval sa do ohňa. V tom sa otvorili dvere.

"Darkness, o tri hodiny sa stretneme!"zasičal niekto.

"Dobre. Mám priniesť aj väzňa?!"

"Áno!"odsekol a odišiel.

"Prečo ti hovoria Darkness?"spýtal sa a pozrel sa mi do očí.

"Lebo ja neveim ako sa volám. Stratila som pamäť. Tak mi dali takéto meno."

"A nechceš sa dozvedieť pravdu?" Chvíľu som premýšľala. Chcem? Čo ak tá pravda bude pre mňa zlá a ublíži mi?

"Nie!"odsekla som a začala som sa prechádzať po malej zatuchlej miestnosti.

"Prečo?"spýtal sa smutným hlasom.

"Nechcem to ti stačí! Už ma neotravuj tvojími otázkami!"

"Dobre. Iba ti chcem povedať. Ty si nikdy nebola zlá a nikdy si sa nechcela pridať na túto stranu."povedal ticho. Bolo to pre mňa, ako by do mňa uderil blesk. Vybehla som z izby. Blízko bol les, do ktorého som rada chodievala.

´Naozaj nie som zlá a nemusím byť na tejto strane?´

Stále mi vyrila táto otázka v hlave. Bola som tam dlho. Pomaly som sa vybrala späť do mojej izby.

"Je čas!"zasyčala som. Chytila som Blacka za ruku a premiestnila som sa.

Objavili sme sa v kruhovj miestnosti, kde bol uprostred veľkým kamenný trón. Okolo boli muži v maskách.

"Mojí drahí priatelia. Vítam vás."ozvalo sa z tróna.

Všetci sme pokľakli okrem Blacka.

"Ty sa mi neukloníš?"spýtal sa muž s červenými očami. Black stále stál.

"Crucio!"zahrmel. Sirius sa zvýjal v bolestiach. Uprel na mňa svoje búrkové oči. Bol to prosebný pohľad. Nemohla som sa na neho dívať, ale ani tomu zabrániť. Po chvíli to prestalo.

"Tak je to lepšie!"predsedil medzi zubami."Tak a teraz, prečo som vás zvolal. Náš plán sa úsmešne začal. Preto, môžme teraz pokračovať. Dnes zaútočíme znova. Budú určite nepripravení. To je plus pre nás."zasyčal a všetci iba pokývali hlavami.

"Dakness, budeš mať nastarosti tohoto."povedal a ukázal prútikom na Blacka.

"Bude mi cťou môj pane."

"Môžte ísť. Viete, čo bude nasledovať!"zasyčal a všetci sa začali premiestnovať. Schytila som Blacka. Zrazu sme sa objavili v malej čiernej izbe. Pomocou levitačného kúzla som ho položila na posteľ. Mal veľké rany.

"Teraz to bude bolieť."povedala som a strhla som mu bielu košelu, ktorá už nebola biela, ale červená. Začala som mu ich ošetrovať.

"Ďakujem."povedal s veľkou únavou a mierne sa usmial. Musela som sa aj ja usmiať.

"Čo o mne všetko vieš?"spýtala som sa nečakane.

"Všetko."

"A povieš mi to?"Nevedela som, či to chcem vedieť. Či chcem vedieť pravdu. Ale nechcem žiť v lži. Sirius mi to všetko vyrozprával. Bolo to zvláštne.

"Takže ja som nikdy nechcela byť na jeho stráne?"Sirius pokýval hlavou.

"Dobre teda. Rany máš už ošetrené. Teraz musíš oddychovať!"povedala som a vstala som od neho. Než som stihla ale odísť od postele, chytil ma za ruku. Znovu som sa posadila.

Zadívala som sa do jeho búrkových očí. Zrazu sa ku mne priblížil a pobozkal ma. Bol to nádherný bozk. Všetko vo mne explodovalo. Spomenula som si navšetko. Na dni pri jazere. Na Lily a Angelu. Jamesa, Remusa a...

Jeho bozk som opätovala. Čoraz viac bol vášnivejší a vášnivejší. Na sebe mal len nohavice. Jeho hruď bola krásna a vypracovaná. Toľko ma priťahoval. Môj čierny habit tiež skončil na zemi. Bola som tu len ja a on. Ako keby sa zastavil čas......

Bola to nádherná noc, ale všetko raz skončí. Vstala som z postele. Ešte raz som sa obzrela naa jeho spiace telo. Bol taký bezbranný. Nemôžem pripustiť, aby už viac trpel. Obliekla som sa a nasadila som si masku. Tú masku, ktorá všetkým ubližuje. Tú masku, ktorej sa všetci bola.

"Vstávaj!"zakričala som. Sirius sa strhol. Začal sa obzerať, ako keby si myslel, že to všetko bol len sen.

"Emma?"

"Ideme!"povedala som chladne. Sirius sa obliekol a ja som ho chytila za ruku. Zrazu sme sa objavili v Rokforte.

"Prečo sme tu len my?"spýtal sa ma. Dala som si dole masku.

"Nesmiem dopustiť, aby sa ti niečo stalo. Povedz im, že dnes bude ďaľší útok. Musia sa pripraviť. Voldemort chce, aby bol aj posledný."povedala som a zadívala som sa mu do očí. Vrhla som sa mu okolo krku a pobozkala. Znovu som si nasadila masku a premiestnila sa preč.

"Sirius!"kričal James. Ihneď sa k nemu rozbehol.

"Ako to že si tu? Veď..."

"Pomohla mi ujsť. Všetko ti potom vysvetlím, ale teraz musím ísť za Dumbledorom."povedal a tváril sa vážne.

"Je to také zlé?"spýtal sa James. Sirius len prikývol.

"Tak poď."

_______________________________________________

"Môj pane, volali ste ma?"

"Áno! Priveď väzňa!"zasyčal.

"Môj pane. On...utiekol!"

"Ty si neuposluchla môj príkaz?!?!?!? Crucio!" Začala som sa zvíjať v strašných bolestiach. Ako by do mňa nepichali špendlíky, sle rovno veľké ostré nože.

"Musíme splniť náš plán!"zasyčal. Ja som vstala a uklonila sa. Zrazu sme sa objavili v Rokforte. Spolu zo všetkými smrťožrútmi.

"Emma!"zakričala Lily. Ihneď sa ku mne rozbehla, ale ja som jej nechcela som jej ublížiť. Vytvorila som neviditeľnú stenu.

"Rád vás vidím, Dumbledore!"zasyčal Voldemort.

"Ja to isté povedať nemôžem, Tom." Všade sa začal boj. Nevedela som, na ktorej strene mám byť. Iba som nemo pozerala. Dumbledore boloval s niekoľkými smrťožrútmi naraz. Ihneď som hľadala Siriusa. Nikde som ho nevidela až.

"Och nie. Sirius, prečo akurát s ním bojuješ?"povedala som si potichu, keď som ho videla, že bojuje s Voldemortom. Ihneď som mu šla na pomoc.

"Expelliarmus!"zrevala som. Voldermort to len vykryl.

"Darkness. Zmenila si stranu? Mohla si byť na tej čo vyhrá!"

"Ty nikdy nevyhráš. A nehovor mi Darkness. Som Emma!"povedala som rozhodne.

"Budeš sa len pozerať, ako umierajú tvoji najbližší. Ktorým začneme? Tvojím bratom, kamarátkami? Alebo....tým koho miluješ?!"spýtal sa chladne. Ihneď som pochopila, že je zle.

Otočil sa na Siriusa.

"Avada kedavra!"zakričal. Z jeho prútika vyšľahol zelený blesk. Všetci prestali bojovať, keď videli, koho ten blesk zasiahol. Bola som to ja. V poslednej chvíľi som sa vrhla pred Siriusa. Nemohla som dovoliť, aby vyhral. Padla som na zem a v mojich očiach už nebola láska, život. Boli prázdne a pozerali niekam do neznáma.

"Emma!"zakričal Sirius. V tom sa všetci smrťožrúti aj s ním premiestnili.

"Emma, prečo si to urobila? Ja ťa milujem!"plakal Sirius a držal moje mrtvé telo vo svojej náruči.

"Sirius. Poď."ťahal ho niekto preč.

"Nie! Neopustím ju!"kričal z plného hrdla. V tom sa prírútil aj James.

"Sestrička. Čo si to len urobila."plakal tiež nad mojím telom. Keď dopadla jeho slza na moju bledú ruku, začalo moje telo žiariť. Pred nimi som stála ale v inej podobe. Bola som duch.

"Urobila som to, čo bolo napísané vo hviezdach. Vy musíte pokračovať a poraziť ho."povedala som kľudným hlasom.

"Prečo?"stále sa pýtal Sirius.

"Muselo to tak byť. Nezabudni ale, že ťa vždy budem milovať a nosiť vo svojom srdci. A tebe James, odpúšťam. Mám vás všetkých rada."povedala som a rozplynula som sa.

[ » na začiatok « ]