Kapitola:
Pridaná: 22.8.2007, 20:43:12
Čítaná: 1431×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Artemis, Severus Snape
Stručný dej: Artemis, študentka Durmstrangu, sa v deň svojich 16. narodenín dozvedá, že jej mamou je niekto iný ako žena, čo ju doteraz vychovávala. Jej mamou je Lilly Evans - Potter. Kto je ale jej otcom? A ako to zmení jej život?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5

„Dojedla som, môžeme ísť?“ spýtala sa Artemis Hermiony, tá prikývla a obe naraz vstali od stola. Hermiona veľmi sebaisto viedla Artemis priamo ku chrabromilskej klubovni, sem-tam sa jej niečo spýtala a na jej počudovanie, Artemis nevedela na niektoré otázky vôbec odpovedať. Keď prišli ku vchodu do klubovne, Hermiona povedala heslo a spoločne prešli cez portrétovú dieru. Klubovňa bola plná chrabromilčanov, niektorí hrali rachotiacu sedmu, alebo čarodejnícky šach, iní sa rozprávali a niektorí si dokonca robili domáce úlohy. Keď Artemis a Hermiona vošli, všetky, takmer všetky hlavy sa otočili k nim.

„Nevšímaj si to, bude to chvíľu trvať, kým si na teba zvyknú,“ zašepkala Hermiona, vykročila smerom k dievčenským spálňam a naznačila Artemis, aby išla za ňou. V spálni do ktorej vošli boli baldachýnové postele, ktoré vyzerali neuveriteľne pohodlne. Konča jednej z nich bol Artemisin kufor a metla.

„Toto je naša spálňa,“ hovorila Hermiona, „Ja tu spávam tiež, takže ak budeš niečo potrebovať, alebo sa budeš chcieť niečo opýtať, kľudne povedz. Ak chceš, môžeš sa vybaliť, ale ak si veľmi unavená, kľudne s tým môžeš počkať do zajtra.“

„Myslím, že si pôjdem hneď ľahnúť, naozaj som už dnes unavená. Ďakujem za všetko Hermiona.“

„Tak zatiaľ ahoj, uvidíme sa ráno,“ rozlúčila sa Hermiona a vyšla zo spálne.

Artemis si vyzula topánky a bez rozmýšľania sa hodila na posteľ. Zatiahla závesy a za krátko zaspala.

Hermiona zišla po schodoch z dievčenských spální a zamierila k Harrymu a Ronovi sediacim pri kozube.

„Ahojte,“ pozdravila ich Hermiona.

„Čau,“ odzdravili obaja naraz.

„Ako sa má tvoja nová Durmsrangská kamoška?“ podpichovačným tónom sa spýtal Ron.

„Prestaň, náhodou je celkom milá,“ zahriakla ho Hermiona. „A nemáš ju rád iba preto, že do Durmstrangu chodil aj Viktor.“

„Ja... ne.. čo?“ mumlal Ron a končeky uší mu trochu sčerveneli.

Harry nedokázal potlačiť úškrn, za čo na ňho Ron vrhol nenávistný pohľad.

„Práve ma napadlo...“ začala Hermiona.

„Že by ťa veľmi potešilo, keby si mi dokončila úlohu?“ s nádejou v hlase ju doplnil Ron.

Hermiona ho odignorovala. „...že by sa Artemis možno tiež chcela učiť od Harryho obranu, keďže je z Durmstrangu, nemyslím, že sa jej budú páčiť Umbridgekine hodiny.“

Ron už otváral ústa, že jej niečo odsekne, ale Harry ho predbehol.

„Myslíš, že je to rozumné? Vôbec ju nepoznáme.“

„Neviem, ale čo také strašné sa môže stať? Navyše je tu nová a McGonagallová povedala, že jej máme pomôcť začleniť sa,“ hovorila Hermiona a vytrvalo ignorovala Ronove protestné pohľady.

„Ako myslíš,“ povedal Harry „Pôjdeš zajtra za ňou a spýtaš sa?“

„Vlastne... Myslela som, že by si mal ísť ty.“

„Prečo?“ spýtali sa Harry s Ronom naraz.

„Bolo by dobré, keby sa rozprávala aj s niekým iným ako so mnou... A Ron pôjde tiež, musí si predsa plniť povinnosti prefekta,“ keď to dopovedala pozrela sa na nich takým pohľadom, že ani jeden už nič nenamietal.

„Idem si ľahnúť,“ vyhlásila po chvíli Hermiona a zamierila do dievčenských spální.

Harry sa rozhodol, že si dokončí úlohu a Rom ho celú dobu mlčky pozoroval. Potom sa rozhodol, že aj on ide spať a nechal tam Harryho samého.

Ráno sa Artemis zobudila pomerne skoro, všetky jej spolunocľažníčky ešte spali. Rozhodla sa, že využije ten čas a vybalí sa. Keď s tým skončila, prezliekla sa do iného habitu a zišla po schodoch do klubovne. Bola úplne prázdna, tak sa po nej začala prechádzať a skúmať každý detail. Všimla si veľkú nástennú tabuľu s rôznymi oznamami a nejakým čudným dekrétom o vzdelávaní keď užnenašla nič zaujímavé usadila sa do jedného z kresiel. Sedela tam niečo vyše hodiny, keď začali prichádzať prví ľudia. Niektorí sa na ňu pozerali so záujmom, iní s obavami. Artemis sa ich snažila ignorovať a celkom sa jej to darilo, ale potom k nej prišli dvaja chalani, zhruba v jej veku. Jedného z nich spoznala, bol to Harry Potter, ten druhý, vysoký chalan s ryšavými vlasmi a pehami jej bol neznámy.

„Ahoj, ehm... Ja som Harry Potter a toto je Ron Weasley. Chceli by sme sa spýtať, či sa nechceš... či sa nechceš pridať k skupinke obrany proti čiernej mágii,“ hovoril dosť rozpačito Harry.

„Skupinka obrany proti čiernej mági? To by mohlo byť fajn. Ale... nemávate aj normálne hodiny? My sme na Durmstrangu obranu mávali...“

„Hodiny máme, ale sú nanič. Umbridgeová nám na nich nedovolí čarovať,“ hovoril bez nadšenia Harry. „Ale je to ilegálna skupinka, takže ak nechceš mať problémy...“

„Problémy? Ako keby to nebolo jedno. Navyše keď hovoríš, že hodiny sú nanič... Idem do toho,“ povedala Artemis a usmievala sa. Vždy rada porušovala pravidlá, bola v tom majster.

Ron celý čas stál za Harrym a tváril sa, že tam nie je.

„Dobre, potom ti poviem, kedy bude najbližšie stretnutie, zatiaľ čau.“

„Ahoj.“

Harry sa už otočil, že odíde, keď Artemis povedala:

„Mimochodom, ja ti verím, Harry Potter.“

Harry sa usmial, zamumlal niečo ako „Ďakujem“ a nasledovaný Ronom sa pobral na raňajky.

____________________________________________

Toto je už 4. kapitola SDLS, ale mám pocit, že je úplne na h...o...

Možno sa mi ti iba zdá, možno nie, posúďte sami... Ako zvyčajne sa ospravedlňujem za chyby v gramatike a pod. Tiež dúfam, že mi budete aj naďalej posielať svoje komentáre. Na kkoniec ešte niečo špeciálne. Síce koniec tejto ff je ešte v nedohľadne, dávam mám možnosť trochu ho ovplyvniť. Ak chcete, píšte mi sovy, či Artemis má alebo nemá zabiť Snapea...

Monika Ester Syfilis

[ » na začiatok « ]