Kapitola:
Pridaná: 25.8.2007, 22:12:47
Čítaná: 2716×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Artemis, Severus Snape
Stručný dej: Artemis, študentka Durmstrangu, sa v deň svojich 16. narodenín dozvedá, že jej mamou je niekto iný ako žena, čo ju doteraz vychovávala. Jej mamou je Lilly Evans - Potter. Kto je ale jej otcom? A ako to zmení jej život?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5

Na raňajky išla Artemis sama, keď ale prišla do preplnenej Veľkej siene všimla si Hermionu, Rona a Harryho. Pôvodne nemala v pláne ísť za nimi, ale potom si spomenula, že vôbec netuší, aký majú rozvrh. Aj keď učenie sa nepatrilo k jej najobľúbenejším činnostiam, nemohla si dovoliť hneď prvé dni chýbať na polovici vyučovania. Prišla teda k stolu a sadla si vedľa Hermiony.

„Čaute,“ pozdravila.

„Čau,“ odzdravili Hermiona a Harry. Ron ju ignoroval.

„Nechcem ťa otravovať Hermiona,“ začala Artemis. „ale vôbec neviem, ako máme vyučovanie, môžešč mi napísať rozvrh?“

„Jasne, viem ho naspamäť. A máš učebnice?“ chcela vedieť Hermiona.

„Hej, učebnice mi zohnala McGonagallová, na Durmstrangu sme mali skoro všetky iné...“

„No hej, tu je tí ´Čierna mágia pre pokročilých´ dosť nanič, čo?“ neodpustil si Ron.

„Čo prosím?“ Artemis sa začal zmocňovať hnev. „Čo si to hovoril?“

„Vlastne radšej nič, ešte na mňa uvalíš Cruciatus, alebo niečo podobné.“

„Ron!“ zahriakla ho Hermiona. „Čo to do teba vošlo?“

„Čo do mňa vošlo?“ opakoval takmer ako nepríčetný. „Do mňa nič nevošlo, to ty sa tu bratríčkuješ s Durmstančankou!“

Teraz už Artemis vstala od stola a prešla k Ronovi, ktorý z nej celý čas nespúšťal oči. Sklonila sa, priblížila svoju tvár k tej jeho n vzdialenosť asi pätnásť centimetrov a čo najpokojnejšie povedala:

„Kto by to bol povedal, že taký veľký chlapec a navyše chrabromilčan, sa bude báť obyčajnej baby len preto, že je z inej školy? Alebo to bude v niečom inom? Lebo takto vyzerá, že sa ma naozaj len bojíš...“

„Ja... ja sa ne... Ja sa ťa nebojím!“ horko-ťažko zo seba dostal Ron.

„Naozaj? A preto kokceš?“ čo najprovokatívnejšie sa spýtala Artemis.

Vystrela sa do svojej normálnej výšky a začala pravou rukou niečo hľadať vo vrecku habitu. Ron aj Harry, ktorý celú tú scénku pozoroval, si mysleli, že už-už vytiahne prútik a uvalí na Rona nejakú kliatbu, no ona vybrala z vrecka kus pergamenu, brko a malú fľaštičku atramentu a všetko to položila na stôl ku Hermione so slovami:

„Môžeš mi prosím napísať ten rozvrh?“

Hermiona si položila kus pergamenu pred seba, namočila konček brka do atramentu a čo najrýchlejšie na ňho napísala rozvrh na celý týždeň.

„Nech sa páči,“ povedala a podala pergamen, brko a atrament ich majiteľke.

„Diky, ja už ale radšej pôjdem, nechcem, aby mal tvoj ryšavý kamarát z toho strachu doživotnú traumu.,“ povedala Artemis, strčila si veci späť do vrecka a usmiala sa na Rona. Potom si ešte vzala zo stola dve hrianky a odišla z Veľkej siene.

Celú cestu do klubovne jedla hrianky a skúmala rozvrh. Zistila, že v ten deň majú ako prvú dvojhodinovku herbológie, potom transfiguráciu, a poobede starostlivosť o zázračné tvory.

Na herbológiu musela ísť ku skleníkom, ktoré našla s pomocou nejakého Nevilla Longbottoma, ktorý bol do herbológie zjavne zbláznený. Počasie bolo príšerné, lialo ako z krhly ,a tak kým sa dostali ku skleníkom boli všetci úplne premočení. Učili sa o akejsi čudesnej rastline, ktorá sa vás pokúsi zabiť, ak ju polejete vodou (prijímala jedine ohnivú whisky).

Po herbológii mali transfiguráciu s tou McGonagallovou. Artemis neprekvapilo, že všetci boli na tej hodine absolútne ticho, nikto si nedovolil nič povedať bez toho, aby sa prihlásil, no napriek tomu to bola zaujímavá hodina. Artemis mala transfiguráciu pomerne rada, niektoré odvetvia sa jej zdali mimoriadne zábavné.

Na obed išla spolu s tým Nevillom, ktorý, ako neskôr usúdila bol tak trochu outsider. Počas obedu za nimi prišla Hermiona, aby im oznámila, že prvé stretnutie obranného krúžku bude o ôsmej večer na siedmom poschodí oproti gobelínu s nejakým Barnabášom Bláznivým.

Poobede zistili, že starostlivosť o zázračné tvory bola presunutá na prízemie, kvôli zlému počasiu. Artemis ju skoro celú prespala.

O desať osem prišla spoločne s Nevillom na siedme poschodie a vošli do dverí oproti gobelínu. Vošli do priestrannej miestnosti plnej čudesných prístrojov, množstva kníh a vankúšov poukladaných na zemi. Na väčšine vankúšov už niekto sedel. Našli si voľné miesto, sadli si aj oni a čakali kým prídu zvyšní členovia.

O ôsmej, keď tam už boli úplne všetci, Harry zamkol dvere a všetci okamžite stíchli.

„Dobre,“ začal nervózne. „Našli sme túto miestnosť na praktické cvičenia a ako ste určite zistili, je celkom fajn.“

„Je fantastická!“ zvolala akási Japonka v druhom rade (Artemis si pomyslela, že musí byť z Harryho úplne mimo) a ozvalo sa súhlasné mrmlanie.

„Rozmýšľal som, čím by sme mali začať a...“Harry prestal rozprávať akonáhle si všimol, že Hermiona má zdvihnutú ruku.

Artemis prevrátila očami, ale nikto okrem Rona, ktorý na ňu celý čas nenávistne hľadel, si ju nevšimol.

„Čo je Hermiona?“ spýtal sa Harry.

„Myslím, že by sme si mali zvoliť vodcu,“ povedala.

„Harry je vodca!“ okamžite vykríkla tá Japonka.

„Áno, ale...“

Artemis nepočúvala. Rozmýšľala nad tým, čo sa chystala za malú chvíľu urobiť, ale potom zachytila niečo ako: „Kto si myslí, že Harry by mal byť vodca, nech zdvihne ruku,“ a tak ako všetci zdvihla ruku aj ona. Potom chcel Harry opäť niečo povedať, ale Hermiona ho znovu prerušila.

„Myslím, že by sme sa mali nejako nazývať...“ Artemis znovu zablúdila myšlienkami niekam inam a tak vnímala iba útržky toho, čo sa dialo. Aj tak si ale všimla, že takmer všetci v tej miestnosti neznášajú Umbridgeovú a aj Ministerstvo mágie. Nakoniec zvolili názov „Dumbledorova armáda,“ ktorý sa celkom páčil aj Artemis. Potom im Harry kázal rozdeliť sa do dvojíc a precvičovať Expeliarmus, čo sa jej zdalo primitívne, ale súhlasila. Keď sa všetci rozdelili do dvojíc jej zostal Neville. Harry sa prechádzal pomedzi dvojice a hovoril každému, čo robí zle. Artemis sa už podarilo odzbrojiť Nevilla najmenej pätnásť ráz, keď sa však na chvíľu otočila a pozorovala ako Hermiona znovu odzbrojila Rona, Neville využil príležitosť a poslal na ňu odzbrojovacie zaklínadlo. Prútik jej vyletel z ruky a odhodilo ju dva metre dozadu, na čo sa prebrala. Neville sa z toho tak vytešoval, že mu nechcela kaziť radosť faktom, že sa pozerala úplne iným smerom.

„Počkaj chvíľu dobre? Musím si niečo vybaviť, za chvíľku môžeme pokračovať,“ povedala mu, keď si bola istá, že Harry je príliš zaujatý Japonkou.

„Dobre, ale čo chceš robiť?“ chcel vedieť Neville.

„Počkaj a uvidíš,“ veselo odvetila Artemis a diabolsky sa usmiala. Keď sa uistila, že sa nikto nepozerá, namierila prútik na Rona a zamrmlala zaklínadlo, ktoré našla v jednej zo svojich obľúbených kníh transfigurácie. Hermiona vybuchla smiechom. Všetci ostatní sa pozreli tým smerom a aj oni sa začali rehotať. Jediný, kto sa nesmial bol Ron. Stál ako omráčený uprostred miestnosti, jeho zvyčajne ryšavé vlasy boli teraz blond a miesto čierneho habitu mal na sebe krikľavo ružové minišaty s dosť veľkým výstrihom. Po chvíli sa spamätal, pozrel sa na stále rehotajúcich sa Freda a Georga, ale tí iba pokrútili hlavami a smiali sa ďalej. Artemis teraz prechádzala pomedzi študentov a prišla až k Ronovi, ktorý na ňu nenávistne pozeral.

„Ty?“

Artemis potláčajúc smiech povedala:

„Toto je úplne nový druh čiernej mágie, vieš?“

„Ty... okamžite to zruš, lebo...“ hovoril Ron pomedzi zaťaté zuby.

„Lebo?“ Artemis nadvihla obočie. „Čo spravíš?“

„Ja... ja ťa...“ Ronova tvár mala krikľavejšiu farbu ako šaty.

„Pomôžem ti, dobre? Úplne postačí, keď povieš ´Prepáč Artemis, že som ťa obvinil zo študovania a používania čiernej mágie,´ čo ty na to?“ milo povedala Artemis.

„A keď nie?“ povedal stále červený Ron.

Artemis sa otočila a urobila dva kroky od neho.

„Dobre, dobre, prepáč, spokojná?“ hovoril a zatínal päste.

Artemis sa otočila naspäť, usmiala sa, namierila na ňho prútik a niečo si rýchlo zamrmlala. Ronove vlasy opäť nadobudli svoju pôvodnú farbu a ružové šaty sa zmenili späť na čierny habit. Členovia DA sa ešte stále škerili, alebo aspoň usmievali, keď Harry zapískal na píšťalku a prikázal im vrátiť sa späť k precvičovaniu. Artemis sa vrátila späť k Nevillovi a ten ohromene povedal:

„Wow, to bolo dosť dobré, kde si sa to naučila?“

„Diky,“ usmiala sa. „Mám to z jednej knihy transfigurácie.“

Ďalšiu tri štvrte hodinu sa navzájom odzbrojovali (Artemis nechala Nevilla odzbrojiť ju, aby sa necítil hlúpo), potom Harry znovu zapískal na píšťalku a povedal, že už je neskoro a mali by sa vrátiť do klubovní. Ešte stihol dodať, že ďalšie stretnutie bude na budúcu stredu a všetci členovia DA pomaly opustili miestnosť.

___________________________________

Tak toto bola 5. kapitola SDLS, dúfam, že sa vám páčila. Ospravedlňte prosím všetky chyby, už preto, že som to písala dosť unavená a teraz už poriadne ani nevidím, čo píšem...

Posielajte mi aj naďalej námety, pripomienky a komentáre a tiež či chcete, alebo nechcete, aby Snape na konci zomrel. ´

Na koniec by som ešte chcela poďakovať Lule, pretože mi dosť pomohla nielen s týmto dielom...

[ » na začiatok « ]