Skupina tvorená prevažne členmi Fénixovho rádu sa ocitla neďaleko veľkého cintorína. Všetci si postupne vytiahli prútiky a zadívali sa na honosný dom na kopci. Svietilo sa tam. Za záclonami na poschodí, z miesta, odkiaľ svetlo vychádzalo, však nevideli nikoho.

“Aký je ďalší plán?” pristúpil Snape k McGonagallovej.

“Priblížime sa k domu. On nás už uvidí. A vyjde za nami von.”

“Napadlo mi ešte čosi, Minerva,” pokračoval Snape a pohľadom sledoval okno na poschodí. “Aj ja ten dom poznám. Prebýval som v ňom, keď bol Harry prvák a šiel som ho odtiaľto zachrániť, pokiaľ si spomínate.”

McGonagallová naňho uprela pohľad: “Áno. A čo máš na mysli?”

“Napadlo mi, že by som sa premiestnil do domu. Len ja sám. Skúsil by som sa potúlať po dome a nájsť Harryho. Ak by to vyšlo, skrátka by som Harryho vzal, premiestnil sa s ním a všetci by sme mohli odísť bez boja.”

McGonagallová to zvažovala. Najprv jej napadlo, že sa nič nevyrieši, pokiaľ sa nepostavia Voldemortovi. No následne si uvedomila, že to nie je tak celkom pravda. Postačí, ak iba zachránia Harryho. Už len tým by Tom utrpel značnú porážku.

“Máš dvadsať minút, Severus. Potom ideme dnu.”

Profesor elixírov prikývol. Následne si obmotal svoj plášť okolo seba a už ho nebolo.

Severus sa ocitol na chodbe na poschodí. Vedel, kde sa miestnosť, z ktorej vychádzalo svetlo nachádza, a tak sa jej inštinktívne snažil vyhnúť. Namiesto toho sa vydal opačným smerom, pričom si rozsvietil hrot prútika.

Pri každých dverách, okolo ktorých prešiel, švihol prútikom. Zväčšil si tak kľučku a lepšie videl dnu. Harryho však zatiaľ nikde nevidel. Severus nebol naivný, vedel, že týmto činom priveľa riskuje. Určite tu boli aj ostatní smrťožrúti a ak ho náhodou niekto zbadá, je po ňom.

Postupoval chodbou stále ďalej a ďalej. Práve sa chystal nazrieť do jedných z posledných dvoch dverí, keď mu pod nohami silno zavŕzgali pánty.

Srdce mu začalo splašene búšiť, rýchlo premýšľal čo teraz. Začul totiž prichádzajúce kroky na schodisku. Rýchlo sa obzeral okolo seba, no nemal sa kam ukryť. Nedalo sa nič robiť, musel to risknúť. Postavil sa, rýchlo skočil k posledným dverám, otvoril ich a vošiel dnu.

“Nič si nevyčítajte, Minerva, nebol dôvod Severusa odhovárať,” šepkal McGonagallovej Dumbledore. “Má pravdu, pokiaľ bude mať šťastie a nájde Harryho, je toto najlepšie riešenie.

“A čo ak nie? Čo ak už je mŕtvy?”

“Nemyslím si,” pokrútil hlavou Albus. “To by začalo byť v dome rušno, no zatiaľ sa nič nedeje.”

Akonáhle Albus dohovoril, otvorili sa vchodové dvere do domu. Celý Fénixov rád zamieril prútikmi. Netrvalo dlho a z dverí vyšiel von Voldemort. Boli síce od neho vzdialený, no i napriek tomu videli jeho víťazoslávny úsmev.

“Zdravím, vospolok,” vykročil smerom ku nim. V ruke taktiež zvieral prútik. “Vedel som, že sa sem vrátite. Vlastne musím povedať, že som sa na váš príchod celkom tešil.”

Zastal niekoľko metrov od nich. Prezeral si ich, celý Fénixov rád.

“Pozrime sa, vidím, že ste tu všetci,” spokojne kýval hlavou. “Priznám sa, nečakal som, že vás niekedy uvidím všetkých pokope. Znovu. No musím sa ospravedlniť, musíte mi pripomenúť- koľkým z vás som zabil niekoho blízkeho?”

“Ty bastard!” zreval ženský hlas a Minerva okamžite vedela o koho ide.

Z radu vybehla Molly Weasleyová. Prútik zvierala vysoko nad hlavou ako meč, ktorým by sa chystala Voldemorta seknúť.

“Molly, nie!”

“Vráť sa!”

Skôr ako Molly stihla zaútočiť, Riddle lenivo mávol rukou a Molly spadla na zem. Potom Tom švihol prútikom a Molly zviazali povrazy.

“Zoberte si ju!” zvolal Voldemort, až väčšina Fénixovho rádu nadskočila. “Nehanebnicu, ktorá sa nevie správať!”

Netrvalo dlho a k Molly pribehli Lupin so Siriusom. Spoločne ju zdvihli, rozviazali jej povrazy a vrátili sa k ostatným.

“Takže,” pokračoval Voldemort akoby nič, “keď už ste všetci ovládli svoje emócie, rád by som prešiel k podstatným veciam. Viem, prečo ste tu a hovorím vám, že ste prišli celkom zbytočne. Harry Potter je mŕtvy.”

Medzi členmi rádu zavládol šum. Všetci krútili hlavami, niektorí sa rozplakali a väčšina nenávistne zazerala na Voldemorta.

“Bohužiaľ, je to pravda. Celá vaša snaha behom posledného roku bola zbytočná, Dumbledore. Harry Potter je mŕtvy. Zabil som ho. A jeho obeta zapríčinila to, že mi Tri artefakty poskytli Kameň mudrcov.”

Riddle sa začal prehrabávať vo vrecku. Vytiahol z neho neveľký, červený a lesknúci sa kameň. Kameň mudrcov.

“Vidíte?!” zvolal a v očiach sa mu zračila mánia. “Hra sa skončila! Prehrali ste! A ja som sa stal pánom Kameňa mudrcov. Harry Potter je mŕtvy! Skonal mojou vlastnou rukou! Dosiahol som večný život a vy ste prišli o všetko a to iba kvôli tomu, že ste boli takí hlúpi, aby ste sa mi stavali do cesty!”

Všetci zostali ticho. Kým sa členovia Fénixovho rádu začali objímať, plakať a snažili sa jeden druhého navzájom utešiť, Voldemort si iba prezeral Kameň mudrcov. Ani na sekundu z neho nespúšťal zrak.

“Ukážte nám telo!” zvolala odrazu Hermiona. Dumbledore s McGonagallovou sa za ňu ochranársky postavili. “Harryho telo. Prineste nám ho...prosím.”

Voldemort nervózne obrátil hlavu a s hlasom plným podráždenia sa na Hermionu oboril:

“A prečo by som to mal robiť, slečna Grangerová?! Azda si myslíte, že klamem? Ešte stále si myslíte, že máte nejakú nádej?!”

Hermiona mlčky obišla svojich profesorov a nebojácne sa postavila pred Voldemorta:

“My, ktorí sme ho milovali, by sme sa s ním radi rozlúčili. Vy jeho telo už vôbec nepotrebujete, no my by sme mu radi dali zbohom. A možno aj jeho telo vzali so sebou a pochovali ho.”

Voldemortova bledá tvár začala červenieť od zlosti. Hodil Kameň mudrcov do vrecka a pozrel Hermione do očí:

“Dobre, v poriadku, slečinka. Pokiaľ je to to, čo chcete. No keď vám ho prinesiem, otočíte sa na päte a zmiznete odtiaľto. Inak zle dopadnete. Tak či tak nastali časy, kedy budete počúvať len mňa.”

Zvrtol sa na päte a vošiel do domu.

Hermiona sa obrátila na ostatných. Všetci odmietali veriť, že Harry je mŕtvy, kým neuvidia jeho telo. No väčšmi ich trápili iné otázky- kde sú smrťožrúti? Skutočne je tu Voldemort celkom sám? Niečo tu nehralo. A predovšetkým- kde je Snape? Ešte stále sa nevrátil.

Severus kľačal v miestnosti, do ktorej pred chvíľou vošiel a srdcervúco plakal. Pred sebou mal posteľ, na ktorej ležalo bezvládne Harryho telo. Chlapec bol mŕtvy.

“Prečo?” vzlykal Snape. “Prečo, Harry? Prečo si to musel vzdať?”

Severus padol na kolená k posteli a plakal ďalej. Snape vedel, prečo plače. Nešlo tak úplne o to, že Harry zomrel. Jeho smrť si predovšetkým spájal s tým, ako sa preňho Lily obetovala. Keď ju Umbridgeová zabila, Lilina obeta chránila Harryho. Harry teda nemohol...

Snape zdvihol uslzenú tvár. Odrazu mal nutkanie začať Harrym triasť. Ale neurobil to, ovládol sa. No nemohol si pomôcť, niečo mu našepkávalo, že Harry ešte žije.

“H-Harry? Otvor oči, som tu iba ja, profesor Snape.”

Severus sa nakláňal nad Harryho telo. Sústredene ho pozoroval, silno dúfal, že sa Harry preberie, niečo mu povie. Harryho telo ale naďalej bezvládne ležalo na posteli.

“Och, bože,” zašepkal Snape pre seba a pohľadom spočinul na cintorín von z okna. Všetko to bolo nanič. S najväčšou pravdepodobnosťou sem dnes prišiel Fénixov rád na smrť a to úplne zbytočne. Opäť mal slzy na krajíčku.

A v tom odrazu, z ničoho nič, ho Harryho ruka jemne zovrela. Spočinula mu na dlani a nepatrne ju stisla. Keby Severus ten pohyb nezbadal, mal by za to, že sa mu to len zdalo.

Ešte nebol koniec. Existovala možnosť, že sa veci na dobre obrátia.

Snape začul blížiace sa kroky. Pozrel za seba a vedel, že niekto prichádza. Nezostávalo veľa času, Snape si vzal do rúk Harryho telo a premiestnili sa späť k rádu.

Harry zacítil svišťanie a pocit, akoby niekam padal. Rovnako ako keď sa toľkokrát premiestnil s Voldemortom. No i tentoraz ten nepríjemný pocit zvládol. Vedel, že je to teraz dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.

Nevedel, kde presne sa nachádzajú, no Snape s ním nestál na mieste. Cítil, že sa profesor elixírov kamsi rozbehol.

Nabral odvahu mierne pootvoriť oči. Utekali popri obrovskej skupine ľudí. Harry sa dovtípil, že Snape sa s ním uteká schovať až celkom na koniec. Ľudia si ho všetci všímali, no dovtípili sa, že nemajú robiť rozruch. Harry sa rozhodol, že keď dôjdu na koniec, prestane hrať mŕtveho. Snape musí mať voľné ruky.

Odrazu Harry začul ohromný rev: “KDE JE?!”

Fénixovým rádom sa rozšírilo ustráchané ticho. Harry síce nevidel dopredu, no došlo mu, že Riddle zistil, že je preč. A zúril.

“Pýtam sa vás, kde je?!” kričal Voldemort, avšak teraz už miernejšie. “Mysleli ste si, že ma nejako dobehnete, však? Čo ste to naplánovali?”

Nik sa však neozýval. Harry si vedel predstaviť, ako s pohľadom plným nenávisti si prezerá jedného za druhým.

“Ak niekto z vás urýchlene neprehovorí, budem vás zabíjať rad radom. Je mi to jedno.”

Nikto však neprehovoril. Harry im bol za to vďačný, no zároveň mu ich bolo ľúto, pretože vedel, čo teraz príde.

“Ako myslíte,” mykol Voldemort plecami ľahostajne Zodvihol prútik. “AVADA....”

Zrazu sa blyslo červené svetlo a Harry dovidel len toľko, že Voldemortovi vyletel prútik z ruky.

“Nechaj nás na pokoji, Tom,” zvolal Dumbledore. To on Toma odzbrojil. “Chceme iba pokojne odísť. Ak teraz spolu začneme bojovať....bude to krviprelievanie, aké už nikdy v živote nechcem zažiť.”

“Harry Potter je tu s vami,” pokračoval Riddle, úplne ignorujúc Albusa. “A ja mám taký pocit, že žije. Chcel som vám výjsť v ústrety, no vidím, že sa ma pokúšate oklamať.”

Mávol rukou a prútik vyletel Dumbledorovi z ruky a pristál späť vo Voldemortovej ruke.

“Vidím, že si pomalý, starec,” smial sa Voldemort. “Veď uvidíme, koľko sily v tebe ostáva.”

Tom si vyhrnul rukáv a priložil si hrot prútika k ruke. V dave Fénixovho rádu sa ozval šum. Harry rozumel prečo. Prichádzali smrťožrúti.

Po oblohe sa začali preháňať čierne pásy. Na základe vystrašených zhíknutí Harry poľahky prišiel na to, že sa blížia Harryho stúpenci. Pohľadom utekal po ostatných. Možno má poslednú šancu, že uvidí Hermionu. A momentálne po ničom inom netúžil.

“Drž sa pri zemi, Potter,” zašepkal mu Snape. “Ak dostanú teba, všetko to bolo zbytočné.”

Harry chcel protestovať, avšak musel dať Snapovi za pravdu. Preto si iba pripravil prútik a pokúšal sa byť skrytý medzi ostatnými.

Za Voldemortom sa zoradila obrovská skupina ľudí. Nebolo možné vidieť im do tváre, pretože mali na tvári masky. Aká zvrátená myšlienka to musela pre niektorých byť, že možno stoja na opačnej strane barikády proti vlastným rodinám!

“Tak vidíte, kam to až muselo dospieť,” pokračoval ďalej Voldemort. “Máte poslednú šancu- vydajte mi Harryho Pottera alebo sa toto miesto zmení na bojové pole!”

Nikto nevypočul Voldemortovu požiadavku. Naopak, mnohí ešte silnejšie zovreli prútiky.

“Nuž, ako myslíte,” mykol Tom plecami. “Prídem si poňho cez vaše mŕtvoly!”

Začal sa chaos. Ako prví začali vystreľovať kliatby smrťožrúti. Spočiatku Fénixov rád kliatby len odrážal, no onedlho sa aj oni pustili do útoku.

Harry nevedel, čo má robiť. Časť jeho chcela tiež bojovať, no vedel, že by len zbytočne riskoval a všetko by zhoršil. Nie, musí počúvať ostatných.

Približoval sa k nim jeden smrťožrút. Snape sa okamžite postavil pred Harryho a začal s ním bojovať. Harry, tam kde stál, bol ako na rane. Preto ho napadlo, či by nebolo najlepším riešením utiecť.

“Presne tak, utekaj!” kričal naňho Snape, akoby mu čítal myšlienky. “Nič lepšie teraz aj tak nezmôžeš!”

Harry nad tým premýšľal. Pozrel na bojujúci Fénixov rád. Medzi nimi boli aj jeho priatelia. Musí utiecť, no nemôže zbabelo utekať. Nie, musí podniknúť niečo iné.

S touto myšlienkou sa rozbehol preč.

Draco s Hermionou bojovali spolu proti dvom smrťožrútom. Ani jeden z nich v živote nemal taký strach. No zároveň sa po prvý raz v živote cítili byť naozaj...živí.

“Blokuj, Hermiona,” zvolal Draco.

Hermiona počúvla Draca, na čo sa smrťožrútovo zaklínadlo odrazilo a trafilo Voldemortovho prívrženca do hrude. Hermiona ho ešte dorazila ďalším zaklínadlom a smrťožrút omráčený padol na zem.

“Výborne,” usmiala sa na Draca. Aj Draco svojho súpera medzitým zložil.

Kým sa s nimi pustil do boja niekto ďalší, Hermiona prebehla pohľadom po bojisku. Neverila, že sa jej v dave podarí nájsť Harryho, no keby náhodou...

Medzitým na nich zaútočil ďalší smrťožrút.

Harry obchádzal Riddlov dom. Nepamätal si, že by niekedy takto utekal. No energiu mu dodávala dôležitosť jeho plánu. Vedel, že na to, čo sa chystá urobiť má len jeden pokus. A vedel, aká nízka je šanca, že sa mu to podarí.

V podstate to celé bolo jednoduché. Ešte keď sa len začal boj, Harry si uvedomil jednu vec. Voldemort sa do boja nezapojil.

Iste, celý boj začal on. Ale nech sa Harry pozeral kamkoľvek, všade videl len smrťožrútov v kapucniach a v maskách. Nikde nebolo vidno Riddla.

A to mu vnuklo myšlienku. Pravdepodobne sa Tom zašil v dome, ako ten posledný zbabelec, ktorým celý čas bol. A ak je tomu naozaj tak, Harry dostal jedinečnú príležitosť zabiť ho.

Už bol pri dome. Dolu pod nim prebiehal ten najväčší súboj, aký kedy v živote videl. Harry sa na tých ľudí len rýchlo pozrel a snažil sa nad nimi priveľmi nelamentovať. Vedel, že mnohých zo svojich priateľov vidí naposledy. No čím dlhšie tu bude len tak postávať, o to väčšie riziko je, že tomu aj tak bude.

Prešiel k zadnému vchodu. Otvoril si a pripravil si prútik. Vošiel.

Na rozdiel od hluku pochádzajúceho z bojiska vonku, dom bol až nezvyčajne tichý. Bolo jasné, že dolu nik nie je. Harry kráčal ďalej.

S prútikom v ruke prešiel po hlavnej hale. Krb, kreslá, veľký jedálenský stôl. Celé to tu bolo prázdne a opustené. Harrymu najprv napadlo, že začne volať Voldemortovo meno, no uvedomil si, že tým by len zvýšil šance na neúspech.

S prútikom pred sebou ako keby to bola pištoľ ešte raz prebehol prízemie. Nie, tu naňho nikto a nič nečakalo. Harry odďaľoval nevyhnutné, vedel, že ho začína premáhať strach. Pomaly položil jednu nohu na schodisko a pripravoval sa stúpať hore.

Otočil hlavu smerom na vrch schodiska a po chrbte mu prebehli zimomriavky. Najprv si myslel, že na vrchole schodov naňho čaká Voldemort a že v nasledujúcich sekundách bude po ňom. No až o chvíľu si uvedomil, že pri schodisku sú na stojane povesené jedny z Voldemortových šiat.

Harry sa na seba trochu nahneval a možno práve preto tak rýchlo- a nedbalo- vybehol po schodoch hore. Veľmi rýchlo ale na incident s habitom zabudol, pretože na poschodí narazil na čosi ďalšie.

Úplne na konci chodby boli pootvorené dvere. V tej miestnosti ležal, keď ho Snape vzal so sebou. Harry vedel, že má ísť tam. Jeho prvotný plán bol ten, že nazrie do všetkých miestností na poschodí, avšak vedel, že Voldemort je v tej izbe na konci chodby.

S pripraveným prútikom sa tam rozbehol.

“Draco, pozor!”

Draco sa sklonil a Hermiona prútikom trafila smrťožrúta, ktorý šiel po Dracovi.

“Vďaka, Hermy!”

I napriek vážnosti situácia sa Hermiona musela pousmiať. Hermy ju volal ocko, keď bola ešte malá. To jej pripomenulo, že rodičia jej rozhodnutie nevrátiť sa do školy neschvaľovali a ani jej neodpísali na sovu. To v nej vzbudilo ešte väčšie obavy, keďže existovala reálna šanca, že svojich rodičov už nikdy neuvidí.

Z pochmúrnych myšlienok ju vytrhli dvaja smrťožrúti, ktorí stáli obďaleč a zápasili s Dumbledorom.

Rokfortský riaditeľ ledva stál na nohách, bolo vidno, že ho duel nesmierne vyčerpáva. Napriek tomu ale s prútikom zaobchádzal s nesmiernou obratnosťou a bolo vidno, že je maximálne sústredený.

No sily ho pomaly ale isto opúšťali. Hermiona videla, že Albusove pohyby sú stále pomalšie a prestáva stíhať odrážať kliatby.

Vzala Draca za ruku a spolu sa mu rozbehli na pomoc. Všetci traja spolu bojovali a Dumbledore sa v súboji nemusel toľko trápiť.

No Dumbledore vedel, že sa to preňho zle skončí. Zomieral. Hoci jeho kúzla boli stále dostatočne silné, už ďalej nevládal. Aj keby ho nezasiahla usmrcujúca kliatba....práve prišiel jeho čas. Tu a teraz.

Aberforth, jeho brat, to zrejme taktiež vycítil. Preto skočil pred brata a bojoval zaňho.

Dumbledore prestal bojovať. Už ďalej nevládal.

“Ahoj, Harry! Musím ti povedať, som veľmi rád, že sme ešte dostali šancu porozprávať sa osamote.”

Riddle sedel za stolom a brkom písal nejaký list. Harry naňho mieril prútikom a pomaly sa k nemu približoval.

“Vzdaj sa, Tom,” skúšal to naňho Harry. “Dostaneš doživotie v Azkabane ale aspoň budeš žiť. A ktovie, možno by sa Dumbledore za teba prihovoril a...”

Voldemort sa však iba zasmial ľadovým smiechom.

“Harry, Harry, Harry...” krútil hlavou, keď dopísal a otočil sa ku chlapcovi. “Takto to nefunguje. Ak by som sa vzdal, zožrali by ma zaživa ako divé psy. Navyše, prečo by som čosi také robil? Je nad Slnko jasnejšie, že vyhrám. Vždy to tak bolo. Problém je ten, Harry, že tvoja strana nikdy nebola schopná urobiť to, čo je treba, aby sa dostala k víťazstvu. Narozdiel odo mňa.”

Harry sa rozpamätal na všetky zlé skutky, ktoré Fénixov rád vykonal a zabolelo ho pri srdci. Do tejto hádky sa však odmietal zapojiť, preto zmenil tému.

“Všetkých si oklamal, že vlastníš Kameň mudrcov. O tom, že si sa stal nesmrteľným. A už to všetci vedia, keďže ja žijem. Chcel si ma zabiť, no namiesto toho som sa bol ja ochotný obetovať a sám som na seba použil usmrcujúcu kliatbu. Ešte stále nie sme ochotní urobiť, čo treba, Tom?”

Riddle od hnevu očervenel. Harry mal pravdu. Harry na seba smrteľnú kliatbu uvalil sám, čím znemožnil Riddlovi zabiť ho a stať sa vlastníkom Kameňa. Nakoľko chlapca chránila láska jeho matky, ktorá sa obetovala, keď bol prvák, Harry sa vrátil do sveta živých.

“To ešte stále možno zvrátiť. Ešte nič nie je stratené,” usmial sa Pán zla. “Pokojne to môžeme napraviť aj teraz.”

Harry z Toma nespúšťal prútik.

“Každému dôjde, že kým tvoji kumpáni bojujú, ty si sa zašil sem, Tom,” posmieval sa mu Harry. Dúfal, že Tom spraví osudovú chybu. “Si iba obyčajný zbabelec.”

Zabralo to. Voldemort od zúrivosti zavrčal a natiahol sa do zadného vrecka po prútik. Harry však iba mykol plecom. Bolo to také jednoduché a predsa tak zložité. Mohol to urobiť v momente, kedy oslobodili Siriusa a mal by svätý pokoj. Vedel, že by to ale nebolo správne. Takto sa to vtedy nemalo skončiť.

Teraz však boli okolnosti celkom iné.

Preto keď Tom zdvihol prútik nad hlavu, Harry zvolal: “Avada Kedavra!”

--------------------------------

Zajtra ešte bude epilóg.

[ » na začiatok « ]