Kapitola:
Pridaná: 20.12.2021, 13:01:10
Čítaná: 2788×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Záverečná časť príbehu Zlý Harry.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Big Hangleton 2 » Rozhovor 3 » Rokfort 4 » Ron, Draco, Hermiona 5 » Knižnica 6 » Dumbledorovo priznanie 7 » Dracov hnev 8 » Azkaban 9 » Útek 10 » Druhý rozhovor 11 » Zvrat 12 » Plán úteku 13 » Minervino odhalenie 14 » Tajná moc artefaktov 15 » Prútik Nicolasa Flamela 16 » Opäť v Rokforte 17 » Dôsledky 18 » Pohreb 19 » Harry & Dumbledore 20 » Zvraty 21 » Plánovanie 22 » Kľúčový čin 23 » Opätovné stretnutie 24 » Príprava na koniec 25 » Koniec 26 » Epilóg

Boj ustal. Všetci, smrťožrúti i členovia Fénixovho rádu cítili, že sa niečo zmenilo. Vzduchom prúdila ťažoba, cítili, že sa doň vpustilo niečo zlé. Zlo, ktoré bolo v ovzduší takmer hmatateľné, však popri nich iba preletelo a putovalo ďalej.

Každý vedel, čo to znamená. Lord Voldemort je mŕtvy.

Onedlho prišli na miesto boja pracovníci ministerstva. Smrťožrútov hromadne zatýkali a premiestňovali sa s nimi späť na ministerstvo. Tí sa vôbec nebránili a ani neutekali. Vedeli, že nemajú kam utiecť a že by to bolo zbytočné.

Obďaleč, na dvore Riddlovho domu, čupeli Harry, Draco, Hermiona, Snape a McGonagallová nad ležiacim Dumbledorom.

“Bojovali ste statočne, priatelia moji,” šepkal. Minerve sa v očiach zbierali slzy.

Aberforth k nim z diaľky pribehol. Aj on si kľakol ku bratovi.

“Brat môj, ešte aj v tomto ma musíš predbehnúť?” pokúsil sa o vtip, avšak aj on sa rozplakal.

Albus nemal veľa síl na to, aby ďalej hovoril. Držali sa s bratom za ruky. Dýchal stále slabšie a slabšie. Napokon vydýchol naposledy.

Kornelius Fudge bol dezorientovaný a zahanbený. Aby pôsobil sebavedomým dojmom, tváril sa, že má všetko pod kontrolou.

“Áno, výborne, aj jeho ste zatkli, fajn. Áno, Dreck tiež patrí do Azkabanu, výborne...”

Minister napokon pohľadom spočinul na Harrym a ostatných. Rozbehol sa k ním, Harry bol v celej tejto udalosti najdôležitejším činiteľom.

“Zdravím, pán Potter,” spustil. Harry po ňom len fľochol pohľadom. “Ako minister mágie s vami musím prebrať, čo sa tu dnes...”

Keď zbadal Dumbledorovo mŕtve telo, zarazil sa. Rýchlo si na znak úcty zložil klobúk. Vedel, že sa teraz nepatrí spomínať predchádzajúce udalosti, no i on mal ďalšie neodkladné povinnosti, preto len odverklikoval.

“Predpokladám, že sa vás Veď-Viete-Kto chystal napadnúť...” Harry prikývol, “...takže ste ho usmrtili v sebaobrane. Temný pán sa dopustil veľa zlých činov, i ja som bol pod vplyvom Imperiusu, ktorý iba pred chvíľou pominul. Smrťožrúti napadli Fénixov rád, ktorý sa tiež iba bránil, navyše chcel oslobodiť vás, pán Potter. Preto je z oficiálneho hľadiska celá táto záležitosť uzavretá.”

Dumal, čo ešte by povedal, avšak samému mu bolo hlúpe, že sa do situácie absolútne nehodí. Preto iba sklonil hlavu: “Odpočívajte v pokoji, Dumbledore,” a premiestnil sa.

O necelú hodinu bola celá oblasť takmer úplne opustená. Harry s Hermionou sedeli na schodoch do domu a držali sa za ruky. Harry mal vo vrecku list, ktorý Voldemort pred smrťou písal.

“Takže sme to asi zvládli, čo povieš?” usmiala sa Hermiona.

Harry ju nežne pobozkal na líce: “Áno, myslím, že áno.”

Hermiona sa ku nemu pritúlila.

Z diaľky sa k nim blížil Sirius. Dal im čas osamote, no musel sa s Harrym porozprávať.

“Ahojte, mládež,” sadol si ku nim. Tí sa naňho žiarivo usmiali.

“To ste ale dnes vyparatili neplechu,” krútil žartovne hlavou. “Stovky dospelých, trénovaných a najmocnejších mágov sa ho pokúšalo raz a navždy poraziť a celkom bezúspešne, no príde jeden pubertálny fagan a zbaví celý svet od jeho tyranie akoby nič.”

Harry mykol plecami” Niekto sa skrátka nefláka.”

Sirius sa zasmial a zadíval sa ndo diaľky: “Vieš, Harry, rozprával som s McGonagallovou. Tá mi dala vedieť, že som zbavený všetkých obvinení. Som slobodný človek. A môžem začať odznova.”

Harry s očakávaním počúval. Bál sa, že to bude znieť pridobre, než by to mala byť pravda.

“A napadlo mi...tento dom nikto nebude chcieť. A možno ti to príde ako najšialenejší nápad pod slnkom a iba pokrútiš hlavou, no rád by som tu začal. Zabýval by som sa tu a dal svoj život do poriadku. Po rodine som zdedil veľa peňazí, ku ktorým mám teraz prístup len ja, keďže všetci moji príbuzní sú buď mŕtvi alebo v Azkabane. A viem, že ty doma so svojimi veľmi nevychádzaš, no mal som pocit, že my dvaja si rozumieme, a tak mi napadlo, či by si nechcel...”

“Áno, chcem tu žiť s tebou, Sirius.”

Všetci traja sa zasmiali. Siriusa to až rozplakalo a hodil sa Harrymu okolo krku.

Pristúpil k nim aj Draco. Akonáhle sa Harry a Sirius vyobjímali, silno stisol on Hermionu aj Harryho.

“Tak sme to v zdraví prežili. Všetci traja.”

Harry neveril, ako veľmi sa mu v tak krátkom čase zmenil život k lepšiemu.

“Čo bude teraz s tebou, Draco?” spýtal sa.

“Nuž, otec zrejme skončí v Azkabane. A mama a ja...budeme konečne môcť žiť mierumilovne.”

Opäť by vyprskli do smiechu, keby Harry pred sebou nezbadal niekoho, z koho mu úplne zovrelo žalúdok- pani Weasleyovú.

“Ehm, ľudia, možno by ste-”

“V poriadku, Harry, nemusíš ostatných posielať preč,” mávla Molly rukou. “Chcem ti iba povedať, že...” vzdychla, “...že ti odpúšťam a nehnevám sa na teba. Ron sa tak rozhodol. Ani ja a ani nikto iný by ho nezastavil. V tomto bol celý otec. Ostáva mi len tešiť sa z toho, že teraz sú už obaja spolu a...a budú dávať n-na nás p-p-p-pozor.”

Rozvzlykala sa. Harry sa postavil a tuho ju objal.

“Strašne ma to mrzí, pani Weasleyová. Keby som mohol položiť svoj život, aby sa on vrátil, urobil by som to. Ron si to nezaslúžil.”

“Mohli...mohli by ste mi potom ukázať, kde je pochovaný?”

Harry, Hermiona a Draco prikývli.

Molly zamávala Siriusovi a odmiestnila sa. Vedela, že s tou bolesťou sa aspoň nateraz musí vysporiadať sama.

O pár hodín sedeli v dome, spolu s McGonagallovou. Večerali a vychutnávali si po dlhej dobe pokoj a kľud. Keď dojedli, nastalo ťaživé ticho. Každému bola jasná jedna skutočnosť, ktorú sa všetci báli vysloviť.

“Viete, že sú možnosti, ako sa Riddle môže vrátiť, však? Že v podstate tak celkom nie je mŕtvy?”

Všetci len prikývli a dívali sa do prázdnych tanierov.

“Tá šanca je ale nízka, Minerva,” odvetil jej Sirius. “Sám sa určite nevráti, potreboval by niečiu pomoc.”

“A tam vonku behá priveľa bláznov, ktorí by mu radi pomohli,” namietla Minerva. “A to ma desí najviac. Voldemort si vždy vedel získať ľudí.”

“Všetci smrťožrúti skončia v Azkabane,” namietol Harry, “a pokiaľ ide o ľudí z vonku...možno máte pravdu, pani profesorka, no muselo by ich byť dosť veľa a v prvom rade by museli zistiť, kde sa vlastne nachádza.”

“Teraz je len hmlou poletujúcou vzduchom,” pokračoval Sirius. “A žiaden duch sa nedokáže prevteliť do živého tela a získať nad ním kontrolu, to sú len povery.”

“Pokiaľ sa nepoužije správne kúzlo,” zdvihol Harry prst a spomenul si na svoju skúsenosť s Krvavým barónom.

“Lenže on je v súčasnosti niečo menej ako duch,” pokrútil hlavou Draco. “Ani ho nevidno. Putuje vzduchom ako...ako plyn.”

“Možno máte pravdu,” nechala sa Minerva presvedčiť. “No i tak si myslím, že by ministerstvo malo zvážiť nejaké preventívne opatrenia. Podám návrh.”

Dojedli a všetci sa pobrali hore do izieb. Všetci si potrebovali oddýchnuť. Okrem Harryho, ktorý ostal stáť pri krbe.

“Láska, ty tu zostávaš?” zavolala za ním Hermiona.

“Choďte, hneď vás dobehnem.”

Keď odišli, Harry roztvoril list, ktorý mal celý čas vo vrecku. So zvedavosťou si prečítal, čo Riddle pred smrťou napísal. Po prečítaní sa však len nahlas zasmial a hodil list do plameňov v krbe.

[ » na začiatok « ]