FAN FICTION
Vitajte vo svete magických literárnych možností!
Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Prajeme príjemné čítanie!
grliak
Zlý Harry 42. kapitola: Rozhovor
Kapitola:
Pridaná: 16.11.2020, 21:01:53
Čítaná: 1174×
Hodnotenie: žiadne
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Záverečná časť príbehu Zlý Harry.
Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo
Narozdiel od Big Hangletonu, v neznámej vidieckej oblasti niekde v Anglicku, nepršalo. Tam, medzi stromami, sediac okolo ohňa, bola malá skupinka ľudí. Ak by sme podišli bližšie, uvedomili by sme si, že skupinku tvoria jeden starček a tri deti- dvaja chlapci a jedno dievča.
Starček sa volal Albus Dumbledore. Chalani boli Ron Weasley a Draco Malfoy. Dievčina sa volala Hermiona Grangerová.
„Tak kde je?“ zahundral ryšavý chlapec Ron.
„Nemusíš byť netrpezlivý, s tebou sa i tak rozprávať nebude,“ podpichol ho Draco. Popritom sa hrabal vo vaku a vyzeralo to, že niečo usilovne hľadá.
„Čím skôr príde a budem s ním hotový, tým skôr budete môcť ísť spať, tomu dobre rozumiem,“ kývol Dumbledore a zamyslene si hladil striebristú bradu. „Zaujímalo by ma, čo bude chcieť tentoraz. Celý rok verejne vystupuje proti mne a hádže mi polená pod nohy, no akonáhle niečo treba reálne riešiť, uteká ku mne po radu ako malý chlapec,“ Albus vytiahol prútik, švihol ním vo vzduchu a plamene boli zaraz o čosi jasnejšie.
Odrazu sa neďaleko nich ozvalo zašušťanie. To bol pre mládež jasný znak, aby sa skryli pod neviditeľný plášť, ktorý Draco vylovil z vaku. Bol to ten Harryho a boli mu vďačný aspoň za jedno- že si pred odchodom všetky veci nechal v škole.
Hermiona, Ron a Draco sa skrčili vedľa seba a prehodili cez seba plášť. Práve v tej chvíli sa spoza stromu vynoril nízky, trochu zhrbený starší pán. Svetlo z ohňa mu zvýrazňovalo vrásky. Draco spod plášťa ihneď spoznal, že je veľmi nervózny a vyplašený.
„Ach, tak teda tu ste, Dumbledore. Nuž, rád vás opäť vidím...“
„Prejdime k veci, Kornelius. Dnes som mal ťažký deň a rád by som šiel čím skôr spať. O to viac, keď môžem s najväčšou pravdepodobnosťou povedať, že ma rozhovor s vami istotne vyčerpá.“
Kornelius Fudge si sadol na nepohodlný peň oproti Dumbledorovi- doslova meter od detí- a spustil:
„Ministerstvo je bezradné, Albus. Situácia je vážna už rok, ale ja mám pocit, že sa každým dňom viac a viac zhoršuje. Zmiznutia, vraždy, strach, beznádej....po celom čarodejníckom Anglicku. Nemáme ani najmenšie potuchy, ako tí dvaja operujú, a...“
„Harry nie,“ skočil mu do reči Dumbledore. „Ten nikoho nezabil a ani nikomu neublížil. Ak by použil neodpustiteľnú kliatbu, ministerstvo by o tom okamžite vedelo. Je predsa neplnoletý.“
„To áno a veruže je to tak. Zaznamenali sme, ako na vás tesne pred odchodom zo školy použil Cruciatus. Nič sa nebojte.“
Albus by na túto spomienku najradšej zabudol. Vždy, keď si na to spomenul, sa mu do očí nahrnuli slzy.
„Ale niečo možno predsalen máme...“ začal minister mágie opatrne. „Stala sa krutá vražda, Albus. Veľmi, veľmi krutá. Štyria mŕtvi. Jedno zaklínadlo. Hneď vo vedľajšej dedine od jeho rodiska.“
Albus prikývol. Bolo mu jasné, koho rodisko myslí: „Big Hangleton.“
„Presne tak. A teda asi vieme, kde sa bude i s chlapcom najbližšiu dobu zdržiavať.“
„Múdro uvažujete, Kornelius. Hneď zajtra sa tam vyberiem.“
Fudgeovi- a taktiež Ronovi, Dracovi a Hermione- prebehol po chrbte nepríjemný mráz.
„To nemôžete myslieť vážne, Dumbledore. Ja sa tam do Riddlovho domu bojím poslať vyškolených aurorov a nie ešte, aby ste tam išli aj vy...navyše v stave, v ktorom sa nachádzate.“
Dumbledorova ruka zastala v strede hrude. Deťom až teraz došlo, že si celý čas nehladil bradu. Prikladal si ruku k hrudi, ktorá ho pobolievala.
„Och, veru áno,“ pomaly sa postavil minister, „viem o tom, Albus. Viackrát som si toho za posledný rok všimol. Možno o mne nemáte vysokú mienku, ale verte mi, úplný hlupák tiež nie som. Nemusíte to vyslovovať nahlas, ale vieme to obaja. Zomierate, Albus.“
Deťom pod plášťom prebehli po chrbte zimomriavky a len tak-tak nezhíkli.
„Ak ste taký múdry, Kornelius, viete i to, že ešte nič nie je stratené. Môžem sa uzdraviť,“ odvážne mu profesor hľadel do očí.
Fudge prikývol: „To áno. No bude pre vás nesmierne ťažké zotaviť sa, Dumbledore. A tiež vám musí byť jasné, že v takomto stave Veď-Viete-Komu nemôžete čeliť.“
Po prvý raz z Fudgea pred Dumbledorom sršalo sebavedomie.
„Celý posledný rok...iba blúdite, Dumbledore. Nemuseli ste ich celý ten čas hľadať. Keby išlo len o to, poľahky by ste ich našli a postavili sa mu. Lenže vy sám viete, že na to teraz nemáte. Musíte sa uzdraviť...ak to samozrejme stihnete.“
Fudge pristúpil k Albusovi a zohol sa k nemu.
„Preto navrhujem jedno. Zdôverte sa mi so všetkým, čo viete. Sám na to teraz nemáte a či si to chcete priznať alebo nie, potrebujete ma. Nás. Ministerstvo.“
Dumbledore mlčal. Premýšľal. Ruku mal stále na hrudi. Keď sa deti naňho lepšie zapozerali, všimli si, že je v bolestiach.
„Kameň mudrcov. Voldemort sa chce prostredníctvom Harryho dostať ku Kameňu mudrcov.“
Kornelius začal pomaly prikyvovať: „To už je lepšie, to sa mi už pozdáva viacej. Takže Temný pán vložil svoju vieru do tejto legendy. To znamená, že pátra- alebo bude pátrať- i po Troch artefaktoch. Je tak?“
Albus zašepkal: „Áno.“
Fudge sa opäť vzpriamil: „No dobre. Som rád, že spolupracujete, Dumbledore. Ešte jedna vec,“ vravel, ako sa vracal ku pňu. „Nemyslite si, že si nik nevšimol, že už rok sú okrem Harryho Pottera ďalší traja rokfortskí študenti mimo školy.“
Dumbledore obdivoval Harryho priateľov, že dokázali pod plášťom zostať ticho.
„Ich rodičia sú, prirodzene, značne znepokojení. O to viac, keď oficiálne nik nevie, kde sa nachádzate vy, Dumbledore,“ pokračoval minister. „Jeden z rodičov- a zároveň vysoko postavená osoba na ministerstve- má však obzvlášť veľké obavy o svojho syna. Lucius Malfoy.“
Draco zovrel ruku do päste. Nenávidel svojho otca. Celý život sa mu nevenoval. A doteraz mu neodpustil tú hanbu, ktorú mu otec v Rokville spôsobil, keď bol prvák.
„Práve z toho dôvodu som sa ako minister rozhodol konať. Od ďalšieho týždňa do školy nastúpi Mafalda Hopkirková, vedúca Oddelenia pre vyšetrovanie nenáležitého používania čarodejníckych schopností. Iste uznáte, že za posledné roky sa udialo na Rokforte viac zlého, než by bolo únosné. Možno by bolo potrebné školu na istý čas zatvoriť. Podľa toho, ako dopadne vyšetrovanie pani Hopkirkovej.“
Dumbledore z ministra nespúšťal zrak: „Snažíte sa ma zastrašiť? Alebo ma niečo donútiť spraviť?“
Fudge sa chabo zasmial: „A čo by som vás nútil robiť? Vrátiť sa na Rokfort? Som si istý, že nová riaditeľka Minerva McGonagallová situáciu zvládne.“
Fudge vstal a opäť podišiel k Dumbledorovi. Potriasli si rukami ako starí priatelia. Následne sa Kornelius pobral smerom do lesa. Kým sa ale stratil medzi stromami, ešte sa obrátil ku starcovi.
„Nemyslite si, že neviem, že tie deti s vami spolupracujú, Dumbledore. Konajte, ako chcete, no vedzte, že keď sa to dostane von, vás čaká Azkaban. Dobrú noc a skoré uzdravenie.“
Následne ho nebolo.
Hermiona, Ron a Draco zo seba zhodili plášť a vstali.
„Čo to malo znamenať?“ spýtala sa Hermiona.
„O akej chorobe to hovoril, pán profesor?“ dožadoval sa neveriacky odpovede Ron.
„Všetko vám vysvetlím, nebojte sa. No teraz bude najlepšie, ak pôjdeme všetci spať.“
Deti chceli poznať odpovede, no neodvrávali. Kým Ron, Hermiona a Draco zaspali, Dumbledore nedokázal prestať rozmýšľať nad jedným drobným detailom.
Fudge nazval Voldemorta tak, ako ho nazývajú len jeho stúpenci.
Temný pán.
[ » na začiatok « ]
|