Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Rowena, Remus, ...
Stručný dej: Pokračovanie Odtlačku duše. O:) Rowena sa vracia ako začínajúca kliatborušiteľka a osud ju zaveje do Rokvillu, kde rýchlo natrafí na starého známeho, Remusa Lupina. Avšak odkedy sa rozlúčili, veľa sa vo svete aj v ich životoch zmenilo.
Na výsledky testu museli čakať nekonečných päť dní. Na Rowenino potešenie prišiel na víkend domov Andy, no zároveň ju aj mrzelo, že musí vidieť otca v takom stave. Tian mal bolesti, chodiť dokázal iba s niečou pomocou – no Andy aspoň Ro na chvíľu odbremenil.
„V Rokforte je to hrozné,“ sťažoval sa pri sobotnej večeri. „Horšie ako za Umbridgeky. Tá mala prívržencov v podobe Inkvizičnej čaty, ale teraz trpia všetci. Buď im ubližujú, alebo ich zastrašujú.“
„A čo DA?“ opýtal sa Tian. Ležal na gauči v ako-tak pohodlnej polohe a Ro s Craigom a Andy sa usadili v kreslách, aby mu boli nablízku. Nebolo to typické jedálenské stolovanie, ale výnimočná situácia si vyžadovala výnimočné riešenia.
„Funguje, v rámci možností. No nikdy sa nestretneme všetci – ktosi z nás si vždy plní akýsi trest alebo leží v nemocničnom krídle.“
„Minule vyryli jednej piatačke do predlaktia nápis ZRADKYŇA, lebo odmietla použiť Sectumsempru na prváčku z muklovskej rodiny, ktorá si počas prestávky spievala na chodbe pesničku od Backstreet Boys. Už ani čistokrvní nie sú v bezpečí.“
„Ako to, že proti tomu neprotestujú rodičia?“ krútil hlavou Tian. „Mali by sme aj my, Ro,“ pozrel na ňu.
„A znepríjemníte mi zvyšok školského roka. Myslíte, že by to nechali bez povšimnutia? Oni v Rokforte kraľujú. Rodičia nezmôžu nič. Akurát by ste na seba zbytočne upútali pozornosť. A to ako člen Fénixovho rádu snáď nechceš, otec.“
Ro stisla pery. „Uvedomujete si vy dvaja vôbec, čo všetko odo mňa požadujete? Mám vás dobrovoľne púšťať v ústrety nebezpečenstvu, trpezlivo na vás doma čakať, nič nehovoriť, nebrániť vás, nesnažiť sa vám pomôcť... Moji najdôležitejší muži ma mučia.“
„To zvládneš, mama,“ zadíval sa na ňu Andros a pousmial sa.
„Andy, díval si sa niekedy nedávno do vešteckej gule?“ opýtal sa Tian po chvíli.
„Nie. Už dávno to nerobím.“
„Nemal by si sa nechať paralyzovať strachom z budúcnosti. Možno uvidíš niečo pekné, niečo nádejné. Budúcnosť nemôže byť len čierna. Svet nie je nikdy len čierny, alebo biely.“
„Videl som aj pár pekných vecí a rád na ne spomínam. Ale nechcem riskovať, že uvidím iba tie škaredé.“
„Čo pekné si videl?“ pozrela naňho Rowena.
Prešiel zrakom od jedného rodiča k druhému. „To nebudem prezrádzať. Stále je to budúcnosť.“
Zamyslene zvraštila obočie. „Týka sa to nás?“
„Nič neprezradím, mama. Ale nemusíš sa obávať.“
„Poznáš našu budúcnosť a my nie – vari to má byť pre mňa príjemné?“
„Vravel predsa, že je to čosi pekné,“ pripomenul Tian a venoval jej mierny úsmev. Vtom si v jeho očiach všimla únavu, ktorú dosiaľ nebadala, a urýchlila zvyšok večere. Kým šla uložiť Craiga, Andros pomohol otcovi po schodoch do kúpeľne a potom i do spálne. Keď Ro vošla, už ležal v posteli. Najprv si myslela, že drieme, ale zrazu sa ozval: „Ďakujem.“
Pozrela naňho ponad plece od toaletného stolíka, pred ktorým si rozčesávala kučery. „Oh, a za čo?“
„Za všetko. Ešte som to asi nepovedal. Za tvoju trpezlivosť a obetavosť.“
Prekvapene zažmurkala. Ak by sa niekto spýtal, po akých vlastnostiach túži, boli by to tieto dve – dve, o ktorých bola skalopevne presvedčená, že ich vôbec nemá. „Tian, to nemusíš. Niektoré veci sú samozrejmosť. Hlavne v rodine.“
„Nič, čo sa týka teba, nechcem vnímať ako samozrejmosť,“ natiahol k nej ruku.
Ro odložila kefu na vlasy a usadila sa na svojej strane postele. Chytila jeho dlaň a pohladila ho palcom. „Môžeš sa na mňa spoľahnúť. To je samozrejmosť. Aspoň pre mňa určite.“
„Dúfam, že si so mnou aspoň spolovice taká šťastná, ako som ja s tebou.“
Pery sa jej roztiahli do úsmevu. „Som šťastná. Vďaka tebe, našim chlapcom... Keby som ťa nestretla, vôbec si neviem predstaviť, kde by som teraz bola.“
„Bola by si rovnako úspešná, tým som si istý.“
„Ale naplnená zrejme nie. Možno sústredená na kariéru. S tebou som získala omnoho viac.“
Zdvihol dlaň k jej tvári a Rowena privrela oči. „Ľúbim ťa,“ zašepkal.
Najprv nereagovala, iba nechala tie slová doznieť. Bola pravda, že už ich od neho dlhšie nepočula – možno pre všetko to dohadovanie ohľadom členstva v ráde, pre všetky tie rozhovory, ktoré sa končili hádkami, pre to, že necítil z jej strany podporu a porozumenie. I keď si nemyslela, že by ju preto prestal ľúbiť, bolo pochopiteľné, že nemal chuť dávať jej to najavo.
V mysli sa jej vynoril obraz, ako pri ňom v prvú noc sedela a plakala, vystrašená, čo s ním bude, či ho stratí, čo sa mu mohlo stať. Nebol to zásah ako blesk z jasného neba, skôr pomalá, nevtieravá myšlienka, ktorá sa konečne prebudila k životu a rozkvitla. „Aj ja teba,“ odvetila rovnako potichu a vtisla mu na pery jemný bozk.
Až vtedy zistila, že už ozaj zadriemal. S ľahkým úsmevom si k nemu ľahla na bok a pritúlila sa najviac, ako to popri jeho poraneniach šlo.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...