Kapitola:
Pridaná: 17.7.2020, 23:38:38
Čítaná: 3150×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Rowena, Remus, ...
Stručný dej: Pokračovanie Odtlačku duše. O:) Rowena sa vracia ako začínajúca kliatborušiteľka a osud ju zaveje do Rokvillu, kde rýchlo natrafí na starého známeho, Remusa Lupina. Avšak odkedy sa rozlúčili, veľa sa vo svete aj v ich životoch zmenilo.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » I. kapitola 2 » II. kapitola 3 » III. kapitola 4 » IV. kapitola 5 » V. kapitola 6 » VI. kapitola 7 » VII. kapitola 8 » VIII. kapitola 9 » IX. kapitola 10 » X. kapitola 11 » XI. kapitola 12 » XII. kapitola 13 » XIII. kapitola 14 » XIV. kapitola 15 » XV. kapitola 16 » XVI. kapitola 17 » XVII. kapitola 18 » XVIII. kapitola 19 » XIX. kapitola 20 » XX. kapitola 21 » XXI. kapitola 22 » XXII. kapitola 23 » XXIII. kapitola 24 » XXIV. kapitola 25 » XXV. kapitola 26 » XXVI. kapitola 27 » XXVII. kapitola 28 » XXVIII. kapitola 29 » XXIX. kapitola 30 » XXX. kapitola 31 » XXXI. kapitola 32 » XXXII. kapitola 33 » XXXIII. kapitola 34 » XXXIV. kapitola 35 » XXXV. kapitola 36 » XXXVI. kapitola 37 » XXXVII. kapitola 38 » XXXVIII. kapitola 39 » XXXIX. kapitola 40 » XL. kapitola 41 » XLI. kapitola 42 » XLII. kapitola 43 » XLIII. kapitola 44 » XLIV. kapitola 45 » XLV. kapitola 46 » XLVI. kapitola 47 » XLVII. kapitola 48 » XLVIII. kapitola 49 » XLIX. kapitola 50 » L. kapitola 51 » LI. kapitola 52 » LII. kapitola 53 » LIII. kapitola 54 » LIV. kapitola 55 » LV. kapitola 56 » LVI. kapitola 57 » LVII. kapitola 58 » LVIII. kapitola 59 » LIX. kapitola 60 » LX. kapitola 61 » LXI. kapitola 62 » LXII. kapitola 63 » LXIII. kapitola 64 » LXIV. kapitola

Kým sa Tian prebral, Ro pri ňom zadriemala. Zobudil ju pohyb jeho ruky, ktorou ju nechtiac zasiahol do pleca. Strhla sa a unavene naňho pozrela. Ešte len začínalo svitať, izba bola viac-menej ponorená do prítmia. „Ako ti je?“

„Akoby po mne prebehlo stádo jednorožcov,“ povzdychol si.

Nadvihla sa a pohladila ho po tvári. „Napi sa trochu,“ povedala vzápätí a priložila mu k perám pohár s valeriánovým odvarom. „Máš veľké bolesti?“

„Nič, čo by sa nedalo prežiť.“

„Rem sľúbil, že pošle liečiteľa, aby ťa prezrel.“

Trochu zmätene zažmurkal. „Rem?“

„Včera tu bol, nepamätáš sa?“

„Nie...“

Vzdychla a prešla mu dlaňou po vlasoch. „To on ti najviac pomohol. Vedel, čo treba na rany po vlkolačích škrabancoch.“

Zvraštil obočie. „Nemala si sa to dozvedieť.“

„Čo som sa nemala dozvedieť?“ zamračila sa, avšak nahnevanejšie než on. On vyzeral skôr rezignovane. „Že ťa zranil vlkolak? Ten tvoj spoločník sa zmienil o Greybackovi.“

„Podľa všetkého to bol on,“ odvetil s ďalším povzdychom.

„Ja toho muža raz...“

„Nemyslím, že si zaslúži pomenovanie „muž“. Robí všetko pre to, aby sa čo najväčšmi podobal na šelmu aj v bežnej podobe. Obávam sa, že už dávno nevyzerá ako človek.“

„Tian, nechcem ani pomyslieť, čo ti mohol...“

„Nič sa nestalo. A nebol spln.“

„Vedia sa premeniť aj tak. Tá čarodejnica vravela, že vás prepadli vlkolaci i čarodejníci.“

„Áno, ale...“

Pokrútila hlavou. „Nechcem, aby si chodil na takéto misie. Prosím.“

„Vedeli sme, že to bude nebezpečné. Nevyhľadávam však priame boje, Ro. Iba strážime a chránime. Nemôžem ovplyvniť, či nás niekto nečakane prepadne.“

Zadívala sa mu do očí a v tých jej sa zaleskli slzy. „Vieš, ako príšerne ma to vyľakalo? Aká som bola hysterická? Behala som po tvojej pracovni ako splašený stromostrážca a hľadala dictamnus albus.“

„Dictamnus...“ zamyslel sa a potom si pozrel na sčasti odhalenú hruď. „Remus vari nosí pri sebe striebro v prášku?“

„Áno, pomáha mu na vlastné poranenia po premene.“

„Hm... už rozumiem. Hestia ani Sturgis by na to zrejme neprišli. Sú vynikajúci duelanti, ale s odvarmi a bylinkami im to nejde.“

„Ešte stále si mi nesľúbil, že už na takúto misiu nepôjdeš.“

„Ro...“ stisol jej dlaň. „Vieš, že ti nič také sľúbiť nemôžem.“

„Tian, vieš si predstaviť, ako som sa bála? Stále sa bojím. Bojím sa vždy, keď zaspávam v posteli sama.“

„Snažím sa nebrať nočné služby...“

Sklopila zrak a z hrdla jej unikol povzdych. „Nechcem sa o tom znovu hádať. Nechcem sa s tebou už nikdy hádať...“

„To sa nám dvom asi nepodarí,“ jemne sa pousmial a zdvihol ruku k jej lícu.

„Myslím to vážne. Tak veľmi sa o teba bojím, a preto... preto by som ťa najradšej zastavila a zabránila ti byť súčasťou Fénixovho rádu.“

„Vieš, prečo to robím, Ro. Robím to pre nás.“

„Viem... No nemôžem sa zbaviť pocitu, že by som tam mala byť ja.“

„Craig ťa potrebuje.“

„Potrebuje aj teba.“

„Prosím... už to neriešme. Už nevládzem. Nevládzem opakovať to isté.“

„Ja som sa ti len snažila ospravedlniť. Dosť nešikovne, ako vidím.“

Privrel oči a stiahol ruku, no opäť sa pousmial. Po chvíli už dýchal pravidelne a zhlboka. Rowena zašla do kuchyne a prichystala ľahké raňajky v podobe sendvičov s ricottou a paradajkami. Skontrolovala Tiana a šla hore za Craigom, ktorý sa akurát prebral. Prezliekla ho a upozornila, že „ocko mal menší úraz“, no bude v poriadku, akurát sa s ním pár dní nebude môcť veľmi hrať.

Usadila syna pri stole a nechala ho, aby sa kŕmil sám. Necítila veľkú chuť do jedla, ale primäla sa zjesť aspoň jeden sendvič a zopár menších paradajok. Ešte prežúvala, keď sa zrazu ozvalo klopanie. Nekontrolovala čas, ale mohlo byť nanajvýš sedem hodín ráno, ak nie skôr. Vybrala sa otvoriť a začudovane hľadela na ženu v hráškovozelenom plášti. Na nose jej spočívali polmesiačikovité okuliare, ktoré Rowene okamžite pripomenuli Albusa Dumbledora.

„Dobré ráno. Prišla som prezrieť pána Yangguanga. Som tu správne?“

„Ah, áno...“ kývla. „Poslal vás Remus?“

Prisvedčila. „Som Agatha Birchová, liečiteľka.“

„Nech sa páči, poďte dnu,“ pozvala ju a odviedla do obývačky. „Hneď ho zobudím, len idem po malého.“

„Netrápte sa,“ odvetila liečiteľka a už vyťahovala prútik. Ro nakukla do kuchyne, Craig vyzeral pri jedle spokojne, no ostala stáť pod oblúkovým priechodom medzi miestnosťami, aby ho mala na dohľad. Sledovala, ako pani Birchová, šesťdesiatnička s ryšavými vlasmi, v ktorých sa niektoré pramene nenápadne beleli, prezerá Tianove rany bez toho, aby ho zobudila. Iba pomaly prechádzala prútikom ponad ne, ani sa ho poriadne nedotkla.

„Ako to vyzerá?“ opýtala sa, keďže liečiteľka nič nevravela.

„Všetko nasvedčuje tomu, že pán Yangguang nie je infikovaný lykantropiou. Odoberiem mu však pre každý prípad vzorku krvi, ktorú vyšetrím vo svojom laboratóriu.“

„Pracujete u svätej Dymphny?“ spýtala sa. Rada ešte za školských čias čarodejníkom pripomínala, že Nemocnica svätého Munga nie je jedinou čarodejníckou nemocnicou v Británii. V Írsku bola najvychýrenejšia práve Nemocnica svätej Dymphny.

„Oficiálne už som na dôchodku, ale stále sem-tam vypomáham. A rádu sa moja pomoc často zíde.“

„Iste...“ prikývla neradostne.

Agatha vytiahla maličký flakónik, špičkou prútika sa dotkla Tianovho predlaktia a sklená nádobka sa začala plniť tmavočervenou tekutinou. Trvalo to asi tri sekundy, potom mu drobnú ranku zacelila a flakón si vložila späť do tašky. „Len čo budem môcť naisto potvrdiť svoje domnienky, dám vám vedieť. Zatiaľ mu rany každý večer nanovo natrite touto masťou, je to zmes dictamnusu albus a strieborného prášku. Musela som pána Lupina pochváliť za jeho prezieravosť,“ pousmiala sa a podala Rowene drevený téglik s mastičkou.

„Ďakujem.“ Odprevadila ju k dverám a vrátila sa za Craigom. Našťastie, stále sa zabával s raňajkami. Sadla si k nemu a zadívala sa na masť od liečiteľky Birchovej. Removi rada uverila, že Tianove poranenia by nemali byť infikované; keď však videla jeho krv v ampulke, znervóznilo ju to. Napriek uisteniam sa bála výsledkov, ktoré prídu.

Čo by s Tianom robili, ak by bol predsa len nakazený kliatbou, ktorá takmer celý život trápila aj Rema?

[ » na začiatok « ]