Voldemort rýchlo kráčal po rokfortských pozemkoch, dúfajúc, že už nebude musieť zabiť ďalšieho študenta. Pomocou oklumencie poslal Harrymu správu, nech sa ku nemu pridá. Nevedel ešte, ako mu vysvetlí fakt, kto v skutočnosti je, ale musel sa s ním dostať z Rokfortu teraz. Následne pomocou Snapa zistil, že ho odhalili. Jeho poslal do kabinetu, nech sa tam zamkne. Snape bol mocný, nemohol riskovať, že sa oslobodí z kliatby a konfrontuje ho.

V ruke zvieral prútik. Bol pripravený, veď po škole kráčal vo svojej pravej podobe. S najväčšou pravdepodobnosťou ho ešte bude musieť použiť.

A tak aj bolo. Netrvalo dlho a začul za sebou kroky. Nemusel sa ani otáčať, vedel, že za ním kráča Harry. Zastal.

„Ahoj, Harry,“ oslovil chlapca s úsmevom a dívajúc sa na Zakázaný les. Pomaly sa otočil. „Som rád, že ťa opäť vidím... vo svojej podobe.“

Všimol si, že Harry zviera prútik tiež.

„Čo si spravil s pani profesorkou?“ opýtal sa ho chlapec.

Tom si nevedel pomôcť, musel sa začať smiať: „Vieš, Harry, počas celého školského roka som o tebe toho toľko zistil. Máš neuveriteľné prednosti, čo je úžasné a fascinujúce...ale veľmi bystrý, žiaľ, nie si.“

Pozoroval Harryho a čakal na jeho reakciu. Tá sa onedlho objavila. Chlapec porozumel a od prekvapenia sa mu rozšírili oči. Následne začal švihať prútikom a chrliť z neho zaklínadlá.

„Harry, prosím ťa, prestaň,“ začal ho prosiť ako malé batoľa, keď odrážal jeho jednoduché kúzla. „Myslíš si, že keby som ťa chcel zabiť, už by som to neurobil? Obzvlášť vo chvíľach, ktoré sme spolu strávili osamote? Chcem ti iba pomôcť. Veď iba kvôli tebe som prišiel na Rokfort.“

Harry prestal čarovať, no zúrivosť mu z tváre nevymizla. Dobre, vyzeral, že by si ho možno vypočul. Možno ešte nie je všetko stratené.

Riddle si v diaľke všimol, že sa ku ním blížia dve postavy. Už z diaľky zistil, že sú to McGonagallová s Grangerovou. I McGonagallová mala v ruke prútik.

„Nebojte sa, Potter, poďte ku mne,“ zakričala na chlapca. Stále nechcela pustiť Riddla z očí. „Pán Riddle,“ oslovila ho zhnuseným tónom. „Rada by som povedala, že je radosť vás znova vidieť, avšak...“

„To je v poriadku, Minerva, mne sa tiež naše posedenia pri čaji priečili. Priznávam, som rád, že je tomu koniec...nech už to znamená čokoľvek.“

Chvíľu to vyzeralo ako ticho pred búrkou. Minerva s Tomom sa prebodávali pohľadom, každý z nich čakal, či ten druhý nezaútočí.

„Nech už ste si naplánovali hocičo, nepodarí sa vám to. Nikomu tu na škole neskryvíte ani vlások. Snape išiel po Dumbledora a...“

„Nebuďte smiešna, Minerva,“ krútil nad ňou hlavou Temný pán. „Celý rok som vám operoval pod nosom a vy ste na mňa mali len to, že som Harrymu povedal o Fénixovom ráde. Ste bezmocní. Rovnako bezmocní ako aj predtým.“

„Poďte ku mne, Potter,“ pokynula profesorka Harrymu druhý raz. „Postavte sa za mňa ku slečne Grangerovej, ochránim vás.“

Harry však iba mlčky sledoval učiteľku. Voldemort to vnímal ako triumf.

„Vidíte, Minerva?“ kývol hlavou na chlapca. „Nechce ísť. A pred čím by ste ho chceli ochrániť? Ja mu nechcem ublížiť.“

Harry sa obrátil späť ku Riddlovi a opýtal sa: „Prečo si prišiel na Rokfort?“

„Kvôli našim lekciám, Harry,“ odvetil rýchlo Voldemort. Vedel, že teraz je v stávke veľa a nesmie to pokaziť. „Chcel som ťa naučiť veci, ktoré budeš potrebovať do budúcnosti.“

„Takže si ma chcel naučiť, ako ťa mám jedného dňa zabiť? Ty si úplný blázon...“

„Harry, prosím ťa, nechaj ma dohovoriť,“ snažil sa Voldemort pôsobiť čo najsúcitnejšie. „Ver mi, rozmýšľal som o tom, že ti na našich súkromných lekciách poviem pravdu, kto som. Ale nevedel som, ako budeš reagovať. Rozumieš? Chcel som ti iba dobre...“

„Prečo si ma vlastne učil všetky tie..triky?“

Dobre, Harry bol zaujatý.

„Kvôli proroctvu, ktoré predpovedali kentauri.“

„Nepočúvaj ho, Harry,“ ozval sa zrazu hromový hlas.

Voldemort sa obrátil za hlasom. Teraz pri McGonagallovej a Hermione stál aj Dumbledore.

„Ach, tak predsa si prišiel, starý muž.“

„Áno,“ pritakal riaditeľ. „Nemysli si, viem o všetkom, čo sa tu deje. A na teba, Tom, si už dávam dlho pozor.“

Voldemort sa zasmial: „Prestaň byť taký vtipný, Albus. Pod tvojím nosom sa toho udialo toľko a ty si si napriek tomu bez povšimnutia žil vo svojej bubline.“

„Aké proroctvo?“ pýtal sa Harry. „Prečo by som ho nemal počúvať?“

„Áno, Dumbledore. Prečo by o ňom Harry nemal vedieť?“ provokoval Voldemort.

„Ono okrem toho na Oddelení záhad existuje nejaké ďalšie?“

Dumbledore presunul pohľad z Voldemorta na Harryho.

„Harry, ver tomu, čo ti vravím. Sú veci, na ktoré máš ešte čas. Nikto ti nijako zámerne nechcel škodiť, ani ti niečo zatajovať.“

„Ako znie to proroctvo?“ opýtal sa opäť Harry, no tentoraz sa nedíval na Dumbledora, ale na Temného pána.

„Áno, jestvuje ešte jedno, Harry. A rozumiem dobre, že o ničom takom nemáš ani páru, však?“

Harry pokrútil hlavou.

Voldemort víťazoslávne zagánil na riaditeľa: „To je čudné, keďže kentaur zo Zakázaného lesa ho povedal priamo tuto riaditeľovi.“

Riddle vedel, že Harry už v podstate je na jeho strane, a teda nemá zmysel to ďalej naťahovať.

„Toto proroctvo hovorí o tom, že sa my dvaja máme spojiť. Vraví, že spolu dokážeme veľké veci. A že sa z nás tak môžu stať najmocnejší čarodejnici na svete.“

„To je iba čiastočne pravda, Tom. Ak si taký úprimný, povedz Harrymu celú pravdu.“

„Celú pravdu? Vždy som bol ku nemu úprimný. Dokonca som mu i povedal o Fénixovom ráde.“

Harry obrátil pozornosť späť na Dumbledora.

„Prečo ste mi to zatajili, prečo, pán profesor? Prečo ste mi nepovedali, že ste mučili a zabíjali, len aby ste dosiahli svoje?“

„Pretože by si si to zle vysvetlil, tak, ako sa teraz stalo, Harry.“

„Nič si zle nevysvetlil, nemanipulujte ním, Dumbledore. Priznajte si to, ste rovnako, ak nie viac, prehnitý ako ja. Ja si svoje zlé činy aspoň priznám a neskrývam sa za výhovorky typu- všetko to bolo pre väčšie dobro.“

Vyhral. Dumbledore stratil reč.

„Ak by som sa ku tebe pridal,“ pýtal sa ďalej Harry, „tak čo by sa stalo?“

„Harry, nie!“ skočila do toho Hermiona. „Preboha, chcel ťa zabiť! Zabil ti rodičov! Kvôli nemu je tvoja mama mŕtva!“

„Dolores Umbridgeová bola fanatička, slečna Grangerová,“ rýchlo klamal Voldemort. „Smrť Harryho matky bola tragédia, ale ja s tým nemám nič spoločné. Dolores si celý ten plán vymyslela sama. Dodnes ma to mrzí, ale verte mi, so smrťou Harryho mamy ja nemám nič spoločné.“

Všimol si Harryho zmätený výraz. Spokojne sa usmial a spravil pár krokov ku nemu.

„Počúvaj ma, Harry,“ začal Riddle a zvažoval každé jedno. „Ak sa pozrieš na Dumbledora a na mňa- kto z nás dvoch bol k tebe za tvoj čas na Rokforte najviac úprimný?“

Harry prešiel pohľadom po Dumbledorovi a Voldemortovi. Netrvalo to dlho. Každému, kto bol prítomný, bolo úplne jasné, čo Harry odpovie.

„Ty, Tom.“

Vo Voldemortovi sa rozniesol pocit spokojnosti.

„Presne tak. Priznávam, možno nie vždy som konal úplne správne a veľa vecí som mohol spraviť inak- tvoj únos do môjho sídla, keď si bol prvák je skvelý príklad. Ale všetko som robil kvôli tomu, že som chcel, aby sme sa spojili.“

Harry sa mu zadíval do očí. Z tých jeho tiekli slzy a zračil sa v nich smútok.

„Prečo si potom šiel zabiť mojich rodičov?“

Voldemort si vzdychol. Už mu dochádzala trpezlivosť.

„Harry, počul si proroctvo na Oddelení záhad. Veril som, že je to jediná alternatíva. Bál som sa, že ma jedného dňa zabiješ. Možno to nebolo úplne správne, ale každý by sa snažil vyhnúť svojej smrti, ak by vedel, kedy príde. Sám rozmýšľaš rovnako ako ja, a ty to veľmi dobre vieš, Harry.“

Vedel, že už má v podstate vyhraté, ale aby pridal na dramatickosti, podišiel až úplne k Harrymu a chytil ho za ruku.

„Pridaj sa ku mne, Harry. Poďme spolu hľadať Kameň mudrcov. Staňme sa najmocnejšími a najslávnejšími mágmi na svete. Spolu to dokážeme. Budem ťa učiť, viesť. Tak, ako doteraz. Dám ti všetko, čo ti celý život chýbalo a viac.“

Každý vedel, že Voldemort vyhral.

„Harry, počúvaj ma,“ skočil do toho Dumbledore a začal sa približovať do stredu ku nim. „To, čo ti Voldemort vraví, je lož. Nehovorí celú pravdu o druhom proroctve. Ak budeš nasledovať cestu, ktorú videli kentauri, čaká ťa...“

„MLČTE! DAJTE MI POKOJ! TO VŠETKO IBA VĎAKA VÁM!“ Harry si vytiahol prútik a plný nenávisti a hnevu namieril na riaditeľa. „Nebyť vás, nemusel som vyrastať u Dursleyovcov a byť týraný! To ste ma ozaj nemohli vychovávať tu na Rokforte?!“

„Harry, nebolo inej možnosti. Potreboval si vyrastať u príbuzných, aby sme ťa ochránili pred Voldemortom.Máš ešte krstného otca, ale ten je v Azkabane a...“

„Och, takže mám ešte jedného člena rodiny? A dozvedám sa to až teraz?! Už mám toho dosť! Crucio!“

Odrazu sa Dumbledore začal v bolestiach zvíjať na zemi. Hermiona začala srdcervúco plakať.

„Prestaň! Harry, prosím, prestaň!“

Harry však ani nežmurkol. Len sa prizeral, ako sa riaditeľ na zemi zvíja v bolestiach.

Voldemort si všimol, že McGonagallová vytiahla prútik.

„Expelliarmus!“ rýchlo zareagoval.

Minervin prútik vyletel preč do trávy. Následne lord položil ruku na Harryho rameno.

„Harry, myslím si, že stačí.“

Harry sklonil prútik. Dumbledore sa začal pomaly dvíhať.

„Dajte mi pokoj,“ zopakoval Harry pre všetkých. Okrem Voldemorta. „Neprenasledujte nás, viete, že zle dopadnete.“

„Harry, ja viem, kto je tvoj krstný otec,“ rýchlo začal Voldemort. „Sľubujem ti, že ho môžeme ísť z Azkabanu oslobodiť. Budete jedna rodina. Už nikdy nebudeš musieť vidieť tetu a strýka.“ Voldemort Harrymu ponúkol ruku. Harry mu vložil svoju do dlane.

„Pôjdeme?“

„Harry, nie, nerob to!“ rozbehla sa odrazu Hermiona. „Prosím. Harry, ja...milujem ťa. Prosím...“

Harry ju len mlčky pozoroval. Profesorka Hermionu rýchlo schmatla za ruky, aby ju ochránila.

„Je to zbytočné, slečna Grangerová, nemôžeme nič urobiť,“ chlácholil ju Dumbledore.

„Accio, náhrdelník,“ zvolal lord. Z profesorkinej kapsy vyletel medailón a pristál v Harryho ruke s prútikom.

„Je tam, kde patrí,“ usmial sa Riddle na Harryho.

„Také lacné kúzla a triky,“ krútila hlavou Minerva. „Všetko raz výjde najavo. Ten medailón je len obyčajná bižutéria s kvapkou Felix felicis.“

„Prestaňte už. Je to zbytočné,“ odvrkol Voldemort a mávol prútikom na seba a potom na Harryho. „To aby sme sa vedeli premiestniť.“

Dumbledore, McGonagallová a Hermiona prosebne pozerali na Harryho. Dúfali, že sa umúdri, verili, že v poslednej chvíli zmení rozhodnutie. No odrazu len zašušťal vzduch a po Harrym a Voldemortovi nebolo ani stopy.

[ » na začiatok « ]