FAN FICTION
Vitajte vo svete magických literárnych možností!
Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Prajeme príjemné čítanie!
grliak
Zlý Harry 3Epilóg
Kapitola:
Pridaná: 25.6.2020, 19:48:39
Čítaná: 6703×
Hodnotenie: žiadne
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Harry začína svoj druhý rok na Rokforte. No ani tentoraz sa s ním osud nebude maznať. Na Rokfort nastúpinová profesorka, ktorá bude mať svoje vlastné plány...
Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo
Najviac zo všetkého bolo zaujímavé to, ako pokračoval život na Rokforte po týchto udalostiach.
Žiaci sa ďalej učili.
Profesori ďalej vyučovali.
Remus Lupin dostal späť na starosť celé svoje vyučovanie.
Iba tu a tam sa niekto spýtal: „Kde je profesorka Merrythoughtová?“ či ešte lepšie: „Kde je Harry Potter?“
Čo sa týka skutočnej profesorky Merrythoughtovej, profesori ju napokon našli v truhlici vo Voldemortovom kabinete. Keď ju odtiaľ Snape s Lupinom vytiahli, vďačne objala profesora Dumbledora a medzi vzlykmi opakovala: „Ďakujem, ďakujem.“
„To nič, Galatea, už je dobre, to nič...“
Galatea bola vychudnutá, poloplešatá (kvôli všehodžúsu) a značne traumatizovaná. Ľakala sa pri najmenšom buchnutí a stále pôsobila napäto. Preto ju hneď ďalší deň previezli na liečenie do sv. Munga.
Pravdu o všetkom, čo sa stalo, vedelo iba niekoľko obyvateľov hradu. Okrem profesorov to boli Ron, Hermiona a Draco. Táto mládež sedela o pár dní neskôr v kabinete profesora Dumbledora okolo stola so šálkami čaju.
„Nikdy by som nepovedal, že to s Harrym takto dopadne,“ krútil hlavou Ron. „Veď ušiel taký kus cesty...z toho, čo nám Hermiona povedala, čo sa stalo na nádvorí...veď Riddle mal len prázdne reči, ako mu na to Harry mohol skočiť?!“
„Harry je veľmi zmätený, pán Weasley,“ odvetil Dumbledore. „A plný veľmi silných emócií, ktoré sú zlé i dobré zároveň. Taká myseľ poľahky podľahne hocičomu.“
„Je to moja vina,“ povzdychla si Hermiona. „Mám pocit, že som mohla urobiť viac. Mala som od začiatku podozrenie, neverila som. Mala som o tom niekomu povedať skôr.“
„Čo bolo, to bolo, slečna.“
„Mám pocit, že celý tento rok sa točil len okolo Harryho a prof...Voldemorta. Čudujem sa, že som vôbec zvládla písomky a testy.“
Nastalo ticho, počas ktorého každý popíjal zo šálok a venoval sa svojim myšlienkam.
„Ale dá sa ešte niečo spraviť, však?“ prerušil ticho Draco. „Harry ešte môže zmeniť názor, alebo nejako od Voldemorta utiecť, či?“
„Sám od seba asi nie, pán Malfoy,“ oponoval blondiakovi riaditeľ. „Voldemortovi sa podarilo v Harrym prebudiť a oživiť veľkú zlosť a nenávisť. Vie, že Harry cíti krivdu kvôli tomu, že sme mu tajili existenciu Fénixovho rádu, aj pre to, kde vyrastal. Stačí mu v ňom tie zlé emócie len povzbudzovať. Nemyslím si teda, že Harry bude schopný dostať sa z Tomovho vplyvu sám.“ Riaditeľ zodvihol zrak od šálky ku študentom. „No to neznamená, že sa ho nepokúsim zachrániť.“
Všetci pri stole plný radosti čakali, čo Dumbledore povie ďalej.
„Dobre, mám pocit, že vám o tom môžem povedať, keďže ste Harryho priatelia. No ostane to len medzi nami.“
Deti sa na seba pozreli a navzájom na seba prikývli. Zvedavo čakali na každé ďalšie riaditeľovo slovo.
„Tom zobral Harryho na pátranie po Kameni mudrcov. Voldemort ho chce pre seba a na to, aby ho získal, chce obetovať Harryho život. Stal by sa tak najmocnejším mágom na svete.“
„Dokážete ho ale zastaviť, však?“ skočil mu do toho Ron.
„Myslím, že na to mám dostatočné schopnosti, pán Weasley. No nebude to nič jednoduché.“
„Pôjdeme s vami,“ ozval sa Draco, ktorý si myslel, že ho ostatní budú pokladať za blázna.
„Áno, dobrý nápad,“ prekvapivo súhlasila Hermiona.
„Aj ja pôjdem,“ pritakal Ron.
„V žiadnom prípade, mládež,“ napomenul ich Dumbledore a jeho hlas znel prísnejšie, ako chcel. „Bude to nebezpečné. Budem chodiť po stopách tých dvoch, nebudem vedieť, kde budem spať, neviem ani, kde mám začať...“
„Práve preto sa vám hodíme,“ oponoval Ron. „Uznajte, hodí sa vám pomoc.“
„Áno,“ ozvali sa Hermiona s Dracom.
„Nie a už o tom nechcem počuť. Neviem, ako dlho budem mimo Rokfortu a vy ste stále študenti tejto školy a musíte študovať!“
Deti stíchli, už sa neodvážili tému ďalej vyťahovať.
„Je čas večere,“ povedal riaditeľ, keď vyzrel von na západ slnka.
Deti sa postavili, poďakovali za čaj a vybrali sa von z pracovne. Vo dverách sa ešte Hermiona zvedavo obzrela za riaditeľom.
„Choďte, mládež, hneď vás dobehnem.“
Odišli.
Keď boli preč, riaditeľ sa postavil a prešiel k oknu pozorovať jazero. Ako sa díval dolu, uvedomil si niekoľko vecí.
Po prvé, vedel, že šanca, že zachráni Harryho, je veľmi nízka a pravdepodobne zomrie.
Za druhé, toto bude koniec. Bol si istý, že čarodejnický svet sa po tomto navždy zmení. Vedel, že to bude koniec niečoho veľkého. Voldemorta? Harryho? Čarodejníkov? Na toto ešte nepoznal odpoveď.
No vedel jedno- nič nezastaví Rona, Draca a Hermionu pred tým, aby sa vydali spolu s ním zachrániť Harryho.
[ » na začiatok « ]
|