Kapitola:
Pridaná: 3.4.2020, 00:12:38
Čítaná: 2680×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Doctor, Donna a nejakí ďalší
Stručný dej: Toto je príbeh, ktorý som začal písať už pred rokmi. Moje dva srdcové fantasy svety spojené do jedného celku. Asi dva roky dozadu som ten príbeh kompletne prekopal, skrátil a neskôr naň úplne zabudol. No a nedávno som ho objavil na starom disku... nedokončený, chýba posledná časť, a úprimne, netuším, ako to ukončiť tak, aby som s tým bol spokojný. Pred vami je však aj tak pomerne veľa textu, aj bez tej jednej časti. Príjemné čítanie preto prajem.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, horor, crossover

Kapitola: 1 » Chlapec, ktorý sa stratil 2 » V policajnej búdke 3 » Slečna v posteli 4 » Missy 5 » My sme takí neboli 6 » Prenášadlá vs teleporty 7 » Večerný výlet

Do začiatku hostiny ostávalo už len niečo vyše hodiny, tak sa Doctor s Harrym rozhodli, že pôjdu skontrolovať Donnu v Nemocničnom krídle. Tá však vďaka čarovnému nápoju teraz tvrdo spala. Ako sa sestrička vyjadrila, musela do nej naliať dvojnásobnú dávku. Nechceli ju rušiť, preto iba potichu vyšli z miestnosti.

Tesne pred večerou Harry ešte navrhol menšiu prechádzku na čerstvom vzduchu. Musel uznať, že tráviť čas s Doctorom bol zážitok. Bol to neskutočne inteligentný človek, prakticky neexistovala téma, o ktorej by sa s ním nemohol porozprávať. Teraz sa potichu prechádzali po areáli školy, ktorý tak ako celý Rokfort, nejavil ani najmenšie známky zmeny. Zakázaný les, jazero, dokonca aj obrovská sépia v ňom (pre pána, koľko môže mať tá beštia rokov?), všetko bolo tak, ako si to Harry pamätal zo svojich školských čias. Zúrivá vŕba stála presne tam, kde aj pred sto rokmi, za tú dobu však pekne narástla. Teraz zaberala dvakrát takú veľkú plochu, ako v časoch, kedy tu študoval Harry. Bolo to zvláštne. Nevedel prečo, ale celé mu to tu prišlo také... neskutočné.

„Je to super pocit byť späť na Rokforte, však?“ opýtal sa Doctor, odkopávajúc kamienok, ktorý ledabolo ležal na chodníku pred ním. Harryho tým dokonale vytrhol z jeho vlastných myšlienok.

„To áno,“ odvetil Harry trochu sa mračiac na okolie. Všimol si, že Doctor ho pozorne sleduje. Napokon ešte dodal. „Neviem prečo, ale vždy som si myslel, že ľudia v tejto dobe už budú jazdiť na lietajúcich autách alebo čo,“ dodal trochu sklamane.

„To aj robili,“ odvetil mu Doctor. „Ľudia z konca dvadsiateho prvého storočia dokázali úžasné veci, lietajúce autá sa už dokonca považujú za prekonané. Teraz skúmajú možnosti teleportov.“

„Niečo ako prenášadlá?“

„Presne tak, ešte však netušia, že prvé teleporty sú životu nebezpečné. To sa žiaľ dozvedia až o niekoľko rokov.“

„Prečo? Vari nefungujú?“

„Ale fungujú, a dokonca veľmi dobre. Prenesú ťa na požadovaný portál, lenže fungujú na zlom princípe. Je to niečo podobné, ako keď skenuješ nejaký dokument. A potom skenuješ kópiu toho dokumentu. Každým ďalším kopírovaním sa kvalita kópie zhoršuje. Až jedného dňa dosiahneš stav, kedy jednoducho...“ Doctor nedopovedal myšlienku, no otočil na ďalšiu. „Ale snažia sa, robia síce chyby, no snažia sa. Neustále niečo vymýšľajú. Preto ich mám tak rád.“

„Ako je to možné? Prečo mám pocit, že tu na Rokforte sa za tú dobu absolútne nič nezmenilo? A prečo sa tu cítim odrazu akosi... zle? Rokfort bol môj domov. Teraz vo mne vzbudzuje nepokoj. “

„To je veľmi jednoduché. Na prvý pohľad sa tu vážne nič nezmenilo. Dôvod, prečo sa tu necítiš dobre je, že súčasní čarodejníci očividne opustili svoje staré zásady a začali sa považovať za najvyššiu kastu na svete,“ povedal Doctor zachmúrene. „A výsledok takéhoto delenia v praxi? Ľudia, alebo teda muklovia v tejto dobe už začínajú cestovať naprieč slnečnou sústavou. A súčasní čarodejníci? Zdá sa, že ich najväčšou starosťou je zaistiť, aby sa na Rokfort nedajbože nedostal nejaký polomukel. Žijú zo svojej veľkosti a ani si neuvedomujú, akí sú v skutočnosti malí. Nie je nič horšie, ako keď začneš prekrucovať dejiny.“

Harrymu ešte viac klesla nálada. Nedal to síce navonok najavo, ale tento výlet do budúcnosti ho silno deptal. Spomenul si na všetkých. Na Freda, na Dumbledora, Siriusa... rodičov. Všetci títo ľudia bojovali za lepšiu budúcnosť a draho za ňu zaplatili. Toto má byť tá budúcnosť? Za toto bojovali?

„Ale aj tak,“ začal Doctor, teraz už trochu veselším tónom. „Nemali by sme sa zamýšľať nad tým, či naše skutky mali alebo nemali zmysel. Mali. To je samozrejmé,“ dodal potom, ako presne uhádol, na čo práve Harry myslí. A keď sa Harry pomaly usmial, chytil ho za plecia a povedal: „A teraz navrhujem, aby sme sa išli riadne napchať tých dobrôt, o ktorých som vždy tak rád čítal. Čo ty na to?“

[ » na začiatok « ]