Kapitola:
Pridaná: 15.2.2020, 13:44:28
Čítaná: 238×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Harry začína svoj druhý rok na Rokforte. No ani tentoraz sa s ním osud nebude maznať. Na Rokfort nastúpinová profesorka, ktorá bude mať svoje vlastné plány...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Harry 2 » Hermiona 3 » Voldemort 4 » Harry 5 » Hermiona 6 » Voldemort 7 » Harry 8 » Hermiona 9 » Voldemort 10 » Harry 11 » Hermiona 12 » Voldemort 13 » Harry 14 » Hermiona 15 » Voldemort 16 » Harry 17 » Hermiona 18 » Voldemort 19 » Harry 20 » Hermiona 21 » Voldemort 22 » Harry 23 » Hermiona 24 » Voldemort 25 » Harry 26 » Hermiona 27 » Voldemort 28 » Harry 29 » Hermiona 30 » Voldemort 31 » Harry 32 » Hermiona 33 » Voldemort Epilóg

Neskoro večer Harry ležal na posteli a pozoroval fotku rodičov. Stále mu nevedel zísť z mysle obraz jeho mamy. Bola presne taká istá ako pred rokom, kedy ju prvý raz uvidel. Bola až očarujúco krásna, a Harryho zavalil čudný pocit, keď si uvedomil, že ju už nikdy neuvidí. Zároveň si však všimol, že v niektorých črtách sa náramne podobá na jeho tetu, čo mu veľmi príjemné nebolo. S povzdychom fotku položil na stolík, otočil sa nabok a takmer okamžite zaspal.

Na druhý deň sedeli Harry, Ron a Draco na lavičke vonku. Harry im mal potrebu porozprávať o rozhovore s Merrythoughtovou a zároveň, keďže boli narozdiel od neho v kontakte s čarodejníkmi celý život, sa ich opýtal, či niekedy počuli o Fénixovom ráde.

„Ten názov som nepočul nikdy,“ odpovedal Ron, „ale pamätám si, že keď som bol veľmi malý, za mamou chodili veľké skupiny čarodejníkov. Sedávali v kuchyni a rozprávali sa aj dlho do noci. A veď...mama strážila ten Riddlov denník. Áno, je možné, že je sama v tom ráde."

„Ja som o Fénixovom ráde počul, a dosť dobre,“ začal Draco. „A to najmä vďaka môjmu otcovi. Vieš, Harry, môj otec je...zbabelec. Vždy sa pridá k tomu, ku komu mu to najviac vyhovuje. Keď Riddle získal moc, okamžite sa k nemu pridal. Keď ale začalo ísť do tuhého a otcovi hrozil Azkaban...zabehol za rádom a navrhol, že bude ich špión. No netrvalo dlho a Riddle zistil, ktorá bije. Odvtedy môjho otca rád v podstate chráni...nikdy by sa do tej skupiny nedostal, nebyť Dumbledora.“

V Harrym opäť začal stúpať hnev: „Ak si o tom vedel, prečo si mi o tom nepovedal?“

„Otec ma doma zastrašoval, nech sa neopovážim ti to spomenúť. Kašľať naňho.“

Veľké rokfortské hodiny začali odbíjať na znak vyučovania.

„Poďte, prídeme neskoro,“ pokynul im Ron.

Mali hodinu lietania, a tak v trojici prechádzali pozemkami na metlobalové ihrisko. Harry vedel, že druháci sa môžu zapísať na konkurz do metlobalového družstva, čo aj po hodine plánoval urobiť. Dumbledore mu to navrhoval už minulý rok, no madam Hoochová bola razantne proti. Ťažko však povedať, či preto, že bol prvák, alebo pre svoju povesť na škole.

Žiaci si vzali metly a zoradili sa na ihrisku, Chrabromil na jednej a Slizolin na druhej strane. Čakali na príchod madam Hoochovej.

„Ahoj, Harry,“ ozvala sa Hermiona s úsmevom na tvári.

„Ahoj,“ odvetil jej.

Ron s Dracom na tých dvoch prekvapene civeli. Harry sa rýchlo zahľadel do zeme a bol vďačný, že v tom momente prišla madam na ihrisko.

„Dobrý deň, žiaci!“

„Dobrý deň, madam Hoochová!“

„Nebudem strácať čas zbytočnými rečami, nemáme tak veľa času. Preto začneme najprv s niečím jednoduchým- dva tímy. Chrabromil proti Slizolinu. Vyhodím vám do vzduchu prehadzovačku a budete o ňu súperiť. Hráme na päť gólov. Keď zapískam, vyletíte!“

Madam Hoochová fúkla do píšťalky a študenti vzlietli do vzduchu.

Niektorým sa ani po roku tréningu nedalo na metle dobre manévrovať. Iní zas mali stále problém prekonať strach z lietania. Všetci však boli zmierení s tým, že najlepšie to ide Harrymu, ktorý si zaraz spravil obrovský okruh po ihrisku.

„Nešaškujte, Potter a zaraďte sa!“ napomenula ho madam, no nedalo sa nevšimnúť si radosť, ktorú má z jeho talentu. Z truhličky pri nohách vybrala červenú prehadzovačku, vyhodila ju do vzduchu a zápas sa začal.

Chrabromil sa zmocnil prehadzovačky a hneď všetci zamierili ku slizolinským obručiam. Harry a Draco sa bok po boku vybrali vpred a Dracovi sa ju podarilo získať. Hodil ju Harrymu, ktorý bol k obručiam bližšie a ten ju celou silou šmaril k obruči.

Nanešťastie sa zdola vynoril Ron a loptu zachytil. Hodil ju Hermione, ktorá ju len tak tak zachytila končekmi prstov a rýchlo ju prihrala Nevillovi. Tomu sa však vyšmykla a padala dolu, čo využil Harry, vrhol sa za ňou, chytil ju a hodil cez obruč. Slizolin vyhrával 1:0.

Zvyšok zápasu prebiehal v podstate rovnako. Madam Hoochová vypískala jeden faul, vďaka ktorému Neville skoro spadol z metly. Ostatní hráči sa ale držali pravidiel a ku koncu z toho bola skôr zábava než rivalita medzi fakultami. Slizolin vyhral 5:3.

„Výborne, s prehadzovačkou vám to ide celkom dobre,“ skonštatovala Hoochová, keď žiaci ku nej prileteli. „Nemáme však už tak veľa času, preto si v krátkosti vyskúšame dve veci. Prvou bude, že k prehadzovačke vám pridám dve dorážačky. Hráte však len na jeden gól.“

Opäť vzlietli a Hoochová vypustila spolu s prehadzovačkou aj dve malé a rýchle dorážačky. Slizolinský odrážač bol Draco, v druhom tíme zas Ron. Draco sa spočiatku bál, že protivníkov zraní, avšak rýchlo zistil, že dorážačky zas neletia tak rýchlo, aby niekomu vážne ublížili, a tak si odrážanie vychutnával. Teda až dovtedy, kým ho samého dorážačka netrafila a nevyletela mu tak pálka z ruky. Ron sa na tom ohromne zabával.

Gól sa podarilo dať Chrabromilu, ktorý sa z víťazstva náramne tešil a všetci vo vzduchu začali objímať Nevilla, ktorému sa podarilo trafiť obruč.

Hoochová znovu zapískala a privolala ich.

„Výborne, ide vám to všetkým náramne dobre,“ chválila. „No to najlepšie príde na koniec.“

Vážne pred nich predstúpila a všetci ju zvedavo počúvali.

„Slizolinský stíhač, Terrence Higgs, patril k našim najlepším stíhačom. Minulý rok však skončil školu a Slizolin na tomto poste nikoho nemá.“

Všetci Slizolinčania- a aj mnohí z Chrabromilu- s úsmevom pozreli na Harryho. Tomu to len pridalo na sebavedomí.

„Čiže je tu niekto taký, kto by si trúfol zúčastniť sa tohto malého konkurzu?“ obrátila sa madam na Slizolinčanov.

„Áno,“ bez rozmyslu predstúpil Harry.

„Myslela som si,“ prikývla Hoochová. „Slizolin, ešte niekto z vás?!“

Po dlhšom váhaní vystrašene predstúpil vysoký druhák, ktorého Harry nepoznal. Placho sa na Harryho usmial, ten však iba sklonil hlavu.

„Dobre teda, Potter a Flint. Tentoraz vypustím do vzduchu iba zlatú strelu. Po zapískaní sa odrazíte od zeme a ten, kto ju ako prvý chytí, vyhrá konkurz!“

Harry a Marcus sa postavili na určené miesto. Hoochová vypustila zlatú strelu, malú, zlatú guľôčku so striebristými krídlami, ktorá začala poletovať po okolí a napokon sa vzdialila k opačnému koncu ihriska. Obaja uchádzači z nej nespúšťali zrak.

„Pripraviť sa...tri...dva...jedna!“

Zapískala.

Vzlietli.

Harry sa nikdy v živote nekoncentroval na čosi tak veľmi, ako práve teraz na zlatú strelu. Všetka energia, všetky sily a celá pozornosť, ktorú mal, smerovala na chytenie zlatistej guličky.

Veľmi rýchlo však zistil, že to nebude také jednoduché. Strela bola rýchlejšia než metly. Nech sa obaja snažili ako chceli, museli byť vynaliezaví, inak sa im ju chytiť nepodarí.

Strela onedlho opustila ihrisko a pobrala sa smerom k Zakázanému lesu. Harry pozrel na Marcusa, Marcus naňho. Vedeli, že musia opustiť ihrisko a nedbajúc na Hoochovú tak urobili. Prenasledovali strelu, ani nežmurkli. Zlatá strela ich skutočne po chvíli zaviedla do Zakázaného lesa.

V lese však museli spomaliť a opatrne kľučkovať medzi stromami. To spôsobilo, že strelu stratili, čo ich oboch dosť frustrovalo. Zastali nad malou čistinkou.

„Je to zbytočné,“ posťažoval sa Marcus a prezrel si dlane, ktoré mal úplne červené z toho, ako pevne zvieral metlu. „Tu ju nikdy nenájdeme.“

Harry sa však odmietal vzdať. Bez slova konkurenta nechal za sebou a vydal sa smerom, ktorým strela mierila predtým, než ju stratili. Les bol veľký a šanca na nájdenie minimálna.

Napokon došiel na rázcestie. Rozmýšľal, či ísť doprava k dvom veľkým kopcom alebo doľava medzi stromy.

Zabočil doprava a prechádzal bokom popri jednom z dvoch kopcov. Medzi nimi sa nachádzal neveľký otvor a Harry doň prudko zabočil.

Následne sa však rýchlo nahol dozadu, aby metlu pribrzdil, lebo otvor bol zavalený balvanmi. Keby išiel ešte o čosi rýchlejšie, narazil by.

Preto sa otočil a na rázcestí sa vydal druhou cestou.

To, čo sa mu vtedy prihodilo, od tej chvíle nazýval šťastím. Medzi ihličnanmi na kraji chodníka bola zlatá strela zaseknutá. Snažila sa krídlami vyslobodiť a letieť ďalej, ale nezaberalo to.

Harry sa po nej natiahol, no v tom ho čosi napadlo. Prečo si z Marcusa trochu nevystreliť? Veď, napokon, bol sa tak ľahko ochotný vzdať. Neznášal takých ľudí...

Zaletel späť na čistinu.

„Ahoj, Marcus. Našiel som ju.“

„Gratulujem!“ zvolal a zvedavo mu skúmal ruky. „A kde ju máš?“

„No, keď som ju zbadal, pomyslel som si, že o ten post nestojím. Všetci by ma zrovnávali s otcom a keďže som Slizolinčan a on bol z Chrabromilu...neuniesol by som ten tlak. Choď si po ňu ty!“

„Vážne? A kde je?“

Harry mu povedal a nezabudol dodať: „Ale keď medzi tie kopce pôjdeš, zrýchli, inak sa strela vyplaší a uletí.“

Marcus prikyvoval: „Jasné, jasné, rozumiem! Tak ďakujem pekne, ahoj!“

Harry s úsmevom pozoroval vzďaľujúceho sa súpera. Keď bol dostatočne z dohľadu, Harry vyrazil, na rázcestí zabočil doľava, našiel uväznenú strelu a spokojne ju chytil.

[ » na začiatok « ]