Kapitola:
Pridaná: 4.2.2020, 21:54:43
Čítaná: 3018×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Eleanor, Emanuelle, Christopher, ...
Stručný dej: Šmukelka Eleanor sa s rodičmi presťahuje do maminho rodného domu, kde objaví zabudnuté dedičstvo po svojej prastarej matke - časovrat. Vďaka nemu môže cestovať do minulosti a nechá sa strhnúť príbehom mladej a dospievajúcej Emanuelle, ktorá žila na pomedzí 19. a 20. storočia.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Sťahovanie 2 » Povala 3 » Rodinné chvíle 4 » Predsudky 5 » Časovrat 6 » Cesta do minulosti 7 » Ráno s rodičmi 8 » V novej triede 9 » Na lúke 10 » Rybár 11 » V daždi 12 » Ryba s hranolkami 13 » Rodinný dom 14 » Slávnosť 15 » Geografia v praxi 16 » Úzkymi uličkami 17 » Čarodejníci, muklovia a šmuklovia 18 » Šialený nápad 19 » Katastrofy 20 » Princezná 21 » Učebňa chémie 22 » V prístave 23 » Prezradené tajomstvo 24 » Čarovná izba a lietajúce vankúše 25 » Dejepis priamo pred očami 26 » Návrat k denníku 27 » Do nového života 28 » Prosba o pomoc 29 » Zvyšok ich príbehu 30 » Môj príbeh 31 » Zákusky a vajíčka 32 » Vojna 33 » Hniezdo 34 » Rany 35 » Osamelá 36 » U svätého Munga Epilóg

Pri vstupe do londýnskej nemocnice pre čarodejníkov sme museli s Emmou najprv absolvovať návštevu akejsi ochrannej miestnosti. Dokonca aj Angus čakal vonku. Prišla len žena, ktorá vyzerala ako zdravotná sestra, a začala nad Emmou mávať prútikom. Neisto som pozorovala zlatistú niť, ktorá sa jej ovíjala okolo telíčka a zanechávala po sebe nenápadnú žiaru.

„Na ktoré poschodie idete?“ opýtala sa potom.

„Na štvrté,“ odvetila som podľa Angusových inštrukcií.

„Škody spôsobené kúzlami? Tam by vám nemali hroziť žiadne možnosti nákazy. Výborne. Môžete ísť.“ Gestom nás poslala von, sotva som sa stihla poďakovať.

Samozrejme, za bežných okolností by som Emmu tak skoro po príchode na svet rozhodne nebrala na takéto miesto, ale toto bola výnimočná situácia – a tá si vyžadovala výnimočné opatrenia. Ako aj ochranné kúzla aplikované na telo novorodenca.

„Môžeme?“ spýtal sa Angus, ktorý nás sem priviedol.

„Áno,“ prisvedčila som.

Kým sme kráčali k izbe, kde mal ležať Theo, rástla vo mne nervozita. Brat ma ubezpečil, že sa zo zranení dostane, s najväčšou pravdepodobnosťou aj bez akýchkoľvek následkov, ale i tak som sa bála, ako bude vyzerať. Vonku pred izbou som zastavila kočík a vytiahla maličkú v perinke. Kývla som bratovi a ten zaklopal a pootvoril dvere. „Návšteva pre pána Reya,“ ozval sa.

„Už ste tu? Poďte dnu!“ začula som Theov nedočkavý hlas a hneď som vošla.

„Theo!“ Zbadala som ho na posteli pod oknom a ponáhľala sa k nemu. „Miláčik...“ Celú ľavú ruku mal obviazanú, na jeho odhalenej hrudi som videla rozotrenú akúsi mazľavú hmotu tmavej tyrkysovej farby a spod periny, ktorá ho zakrývala od brucha nadol, vykúkali jeho bosé chodidlá. „Prikry sa poriadne, veď prechladneš...“

„Ellie, ukážeš mi ju?“ zadíval sa na mňa netrpezlivo. „Chcem ju vidieť. Ako sa má? Aké to bolo? Prepáč, že som tam nemohol byť. Prepáč mi...“

„Netráp sa tým,“ zavrtela som hlavou a pozrela na Angusa, ktorý mi prisunul k Theovej posteli stoličku. Až teraz som si všimla, že má ďalších dvoch spolubývajúcich – štyridsiatnika s páskou cez oko, spod ktorej sa mu po tvári ťahali zvláštne zelené čiary, a mladého chlapca, ktorému vyrastala z krku tretia dlaň. Snažila som sa nezízať a upriamiť sa na Thea, takže som sa k nemu naklonila s Emmou tak, aby ju videl. „Pozri... Emma, to je ocko.“

„Tvoj ocko,“ čarovne sa usmial a pohladil ju po líčku. „Vitaj, rozkošná princezná. Kiežby som si ťa mohol zobrať na ruky,“ vzdychol, „ale teraz mám k dispozícii, žiaľ, iba jednu z nich.“

„Čo sa ti vôbec stalo, Theo?“

„Boj,“ pokrčil plecami s ospravedlňujúcim výrazom. „K stretu došlo na námestí so sochami a naši rivali použili kúzlo na ich oživenie. Jedna z nich sa zamerala na mňa, no zlikvidovali ju, kým ku mne mierila – výbušným zaklínadlom. V podstate sa na mňa zrútila.“

„Zrútila sa na teba socha?“ zhrozila som sa.

„Som v poriadku, Ellie. Teda – budem, aby som bol presnejší. No teraz ma zaujímate vy. Povedz mi o malej všetko.“

Vzdychla som, ale i kratučký pohľad na spiacu Emmu ma prinútil k úsmevu. „Je úžasná. Ale ešte o nej veľa neviem, nestihla mi toho veľa prezradiť.“ Porozprávala som mu o pôrode a o tom, ako som chcela ísť čo najskôr za ním – len čo ma s Emmou prepustili z nemocnice.

„Si skvelá, Ellie. Som na teba hrdý.“

„Aj ja na teba, Theo. Kedy ťa pustia domov?“

„Nie som si istý. Vyzerá to tak, že pár dní mi chcú sledovať ruku. A aj rana na hrudi sa ešte celkom nezačala hojiť.“

„Aj tú spôsobila tá socha?“

„Nie. To ma priamo zasiahlo Relacio.“

„Relacio?“

„Útočné zaklínadlo,“ vysvetlil, „má ťa odhodiť.“

„Oh, Theo...“

„Kým povieš niečo viac, sľúb mi, že sa vrátiš domov a budeš sa teraz sústrediť na Emmu.“

Zahryzla som si do pery. „Angus mi vravel, že by som mohla ostať v tom Deravom kotlíku, kde si býval aj ty.“

„Angus, čo to vymýšľaš?“ pozrel naňho nepekne. „Ellie patrí domov, na Hebridy. Tam je bezpečne.“

„Chcela by som ti byť nablízku. Prídeme ťa opäť pozrieť. Budú musieť Emmu znovu očarovať?“

„Malo by sa to diať pri každej návšteve,“ potvrdil mi brat.

„Nebude sa to opakovať. Idú domov. A ty mi zaručíš, že sa tam v bezpečí dostanú,“ zdôraznil Theo. „Však, Angus?“

Zažmurkal a venoval mi pohľad, načo vzdychol. „Hej.“

„Prídem domov onedlho, Ellie. Sľubujem,“ Theo ma pohladil po chrbte dlane.

„Naozaj?“ zadívala som sa mu hlboko do očí. „A čo potom?“

Vzdychol a odvrátil zrak k oknu. „Nemusíš sa báť. Dobojoval som.“

„Ako to myslíš?“ prekvapila som sa.

„V tom boji... prišiel som o prútik.“

„Stratil si prútik? Ukradli ti ho?“

„Nie, ani jedno z toho. Lenže tá socha... zničila ho. Rozlomila ho na dvoje. Je nepoužiteľný a opraviť sa nedá.“

Možno ma to malo potešiť, avšak Theov tón mi v tom bránil. Znel tak skleslo. „Niežeby som ťa hnala späť do vojny, ale... čo nový prútik?“

„Iste, zoženiem si ho ľahko. Ibaže naučiť sa s ním bojovať – a všeobecne úspešne čarovať – nebude jednoduché. Ten prútik si ma vybral. A obávam sa, že ten pravý prútik pre čarodejníka je iba jeden.“

„Je mi to ľúto,“ pohladila som ho. „Ale nebudem tajiť, že sa mi neskutočne uľavilo.“ Theo mi pozrel do očí a smutne sa pousmial. Napriek prítomnosti ďalších troch mužov som sa k nemu s Emmou v náručí naklonila a pobozkala ho na pery.

„Robíš dobre, že nechceš viac riskovať,“ poznamenal Angus po chvíli. „Okrem toho, bojovníkov je dosť.“

„To aj smrťožrútov,“ zamrmlal si Theo popod nos, no zrejme som to začula iba ja, lebo môj brat už nereagoval.

[ » na začiatok « ]