Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Harry začína svoj druhý rok na Rokforte. No ani tentoraz sa s ním osud nebude maznať. Na Rokfort nastúpinová profesorka, ktorá bude mať svoje vlastné plány...
Na to, že bolo leto, fúkal až príliš silný vietor. Igelitové sáčky a odpadky, ktoré tínedžeri porozhadovali po Privátnej ceste, poletovali vzduchom a robili nedobrý dojem. Túlavá mačka vyjedala z vyhodenej konzervy, vychrtlý pes vylizoval vyhodenú škatuľu so zbytkami polotovaru.
I napriek zlému počasiu ulica nebola prázdna. Po chodníku sa prechádzala rodinka s deťmi, po prázdnej ceste sa chalani pretekali na skateboardoch a detské ihrisko bolo taktiež obsadené.
No nehrali sa na ňom deti. Na kruhovom kolotoči sedel osamote tmavovlasý chlapec s okrúhlymi okuliarmi a zamyslene sa díval na nebo. Jeho obnosené šaty a vychudnutá postava jasne ukazovali, v akých podmienkach žije.
Ten chlapec minulý mesiac oslávil dvanáste narodeniny. Volal sa Harry Potter. Býval so strýkom a s tetou. Je tomu tak, pretože jeho rodičia tragicky zomreli, keď mal iba jeden rok. Teda až donedávna si všetci mysleli, že obaja jeho rodičia sú mŕtvi, no pred pár mesiacmi vysvitlo, že jeho mama prežila. No z rozličných dôvodov sa o neho nemohla starať.
Išlo o to, že Harry Potter nebol obyčajný chlapec. Bol čarodejník, ako sa pred rokom dozvedel. Od septembra začal navštevovať čarodejnícku školu Rokfort, no v nej si prežil oveľa viac, než dovtedy za celý svoj život. Najprv po škole nachádzal záhadné odkazy, ktoré ho doviedli až do sídla najhoršieho temného mága, lorda Voldemorta. To on vtedy zabil jeho otca a plánoval zabiť aj Harryho. V jeho sídle Harry zistil, že jeho mama útok prežila, lebo súhlasila, že mágovi bude slúžiť, ak neublíži Harrymu. Napokon sa chlapcovi podarilo vrátiť na Rokfort, no ani tam hrozba nepominula, čo vyústilo do toho, že sa Harryho mama opäť obetovala a položila zaňho život.
Ani druhá polovica školského roka nebola pre Harryho jednoduchá. V jeho tele bol uväznený hradný duch a zmocnil sa ho. Navyše sa Harry zaplietol do starobylej záhady o Tajomnej komnate a beštií, ktorá v nej žije a zabíja študentov. Všetko vyvrcholilo jeho súbojom s beštiou v komnate a záchranou jeho spolužiačky, Hermiony Grangerovej.
No ani pred Rokfortom Harry nemal na ružiach ustlané. Vo svetle udalostí, ktoré sa prihodili jeho rodičom, ho vychovávali teta a strýko. Od tety, ktorá bola sestrou jeho mamy, by čakal lásku, súcit a priľnutie skoro ako keby bola jeho mama. No namiesto toho poznal od nej len hnev, nadávky, bitky. Veľa bitiek. Veľa, veľa, príliš veľa bitiek. A od strýka detto. Dalo by sa povedať, že čo sa týka bitia, teta bola oproti strýkovi len slabý odvar. A ich syn, Dudley, v tejto tradícií od istého veku pokračoval spolu s nimi.
Harry si nad týmito spomienkami povzdychol. Dnes to už všetko bolo inak, všetko sa obrátilo k lepšiemu. Nie preto, že by sa Dursleyovci nebodaj zlepšili, ale preto, lebo on sám sa rozhodol, že je tomu koniec. Doteraz nezabudol, ako sa vynoril na stanici King´s Cross, kde ho po príchode zo školy čakali. Strýko naňho začal soptiť a nadávať mu, že v akých otrasných šatách to prišiel a že mu doma hneď jednu strelí, že musí byť videný na verejnosti s takým vagabundom. Nato mu Harry len pozrel chladne do očí a odvetil:
„Tak to skús.“
Strýkovi sa v tej chvíli na tvári usadil šokovaný výraz a celou cestou domov nič nepovedal.
Harry sa pri tejto spomienke musel pousmiať. Je pravda, že toto leto naňho nezdvihli ruku ani raz. Vlastne si ho nevšímali vôbec, no atmosféra v dome jasne naznačovala, že v ňom nie je vítaný. Našťastie, ostával už len necelý týždeň do návratu na Rokfort.
Z prúdu myšlienok ho vytrhli prichádzajúce kroky. Harry sa ta obzrel a všimol si, že sa k ihrisku blíži partia chalanov. Bolo by mu to jedno, keby nezbadal, že ten v strede, pravdepodobne vodca partie, je jeho bratanec Dudley. Ten by si už sám na Harryho nedovolil, no pred skupinou kamarátov by sa určite chcel hrať na hrdinu.
Harry rozmýšľal, že sa schová, no nebolo kam. Navyše už ho zbadali.
„Och, aha kto tu je! Harrinko!“
Dudleymu evidentne nechýbala odvaha, no nech sa udeje čokoľvek, Harry odmietal podvoliť sa.
„Ahojte,“ znudene ich pozdravil. Harry Dudleyho kamošov poznal, napokon, takmer vždy boli pri tom, keď ho mlátil. Raz za čas sa k nemu pridali.
„A čo ty tu tak sám? Čakáš niekoho?“
Chalani obkľúčili kolotoč, Dudley sa k Harrymu nahol.
„Lebo my sme prišli a neboj sa, len tak ťa nenecháme odísť.“
Chalani sa rozosmiali a Dudley Harryho postrapatil po vlasoch. Ten len spakruky jeho ruku odstrčil. To sa Dudleymu nepáčilo. Na jeho obéznej tvári sa zračili prekvapenie i hnev.
„Ale no tak, bratanček! Veď sa len zabávame, tak buď taký láskavý a nekaz ZÁBAVU!“
Dudley Harryho stiahol z kolotoča na zem. Harry so sebou mával zo strany na stranu, snažil sa dostať spod Dudleyho zovretia. Ten bol však vyšší a silnejší. Jeho priatelia len napäto čakali. Nikdy sa k Dudleymu do bitky nepridali, kým nebolo jasné, že vyhrá.
„Tak čo, Harry, ako to bude? Budeš sa zabávať spolu s nami?“
Dudley Harryho chytil za vlasy a vrazil mu päsťou do tváre. Harry začul praskot. Zrejme mu rozbil okuliare. Prišiel ďalší úder, tentoraz zboku do hlavy. Harry cítil, že sa mu začala točiť hlava. Vďaka zlomeným okuliarom veľmi zle videl, no až teraz sa mu zrak začal zahmlievať. No ešte stihol zbadať, že Dudleyho päsť ho za malý moment udrie po tretí raz.
Tesne pred tvárou päsť chytil. Vedel, že si to zrejme robí horšie, no odmietal tu ležať s modrinami ako mnohokrát predtým. Držiac Dudleyho päsť, udrel druhou rukou bratanca do brucha. Ten sa od vyrazeného dychu prehol dopredu a Harry ho z celej sily udrel do nosa. Ozvalo sa druhé prasknutie, nebolo pochýb, že mu zlomil nos. Hodil sa naňho a zvalili sa na zem.
Harry netušil, ako dlho ležal na Dudleym a mlátil ho, no zrazu ho jeden z bratancovej partie odtiahol.
„Čo ti šibe, veď má dosť!“
Harry sa na chalana pozrel pohľadom plným nenávisti, chalan o dva kroky ustúpil. Potom sa zahľadel na Dudleyho. Ten na zemi skuvíňal od bolesti, nos si zakrýval oboma rukami. Pravdepodobne plakal.
Zložil si okuliare a vopchal si ich do vrecka. Prasknuté sú mu i tak na nič. Pozrel si na tričko a zbadal, že sú na ňom fľaky krvi. Nepríjemne ho to prekvapilo, ale nepociťoval preto väčší strach o bratanca.
Chalanov i Dudleyho nechal za sebou, vyšiel z ihriska a kráčal po Privátnej ceste k domu na konci ulice. Ak ho niekto z okna pozoroval, určite si myslel, že je nejaký šialený maniak, čo ušiel z väzenia.
Napkon vošiel do domu a z obývačky počul televízor.
„Duduško, si to ty?“
Teta Petunia vyšla do chodby a keď zbadala Harryho, len si povzdychla. Keď však zbadala stopy krvi na Harryho oblečení, spustila hysterický krik.
„ČO SI ROBIL, TY FAGAN?! UBLÍŽIL SI DUDUŠKOVI?! KDE JE?! VERNON, POĎ TU, RÝCHLO!“
Harry nedbal, už cestou sem si naplánoval, čo bude robiť ďalej. Vybehol do izby, rýchlo do kufra nahádzal všetko potrebné do školy a zaraz sa zberal späť dolu.
„Nie tak rýchlo, Potter!“
To už strýko Vernon naňho čakal.
„Nikam nepôjdeš, kým nám nepovieš, koho je tá krv a kde je Dudley!“
„Ustúp.“
„Odpovedz!“
„Nabok.“
Harry dostal facku. Nedbal, pokojne by ju strýkovi vrátil, no už mu na dnes stačilo. Preto len skočil poza strýka, odomkol si a vybehol von.
Nevedel, ako strávi posledné dni pred začatím školy. Nemal žiadne peniaze, nič. No nejako to vyrieši, do toho domu sa už nechce nikdy vrátiť. Bol to hrozný koniec leta, horší, než si kedy predstavoval.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...