FAN FICTION
Vitajte vo svete magických literárnych možností!
Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Prajeme príjemné čítanie!
grliak
Zlý Harry 32. kapitola: Hermiona
Kapitola:
Pridaná: 11.1.2020, 18:04:33
Čítaná: 363×
Hodnotenie: žiadne
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Harry začína svoj druhý rok na Rokforte. No ani tentoraz sa s ním osud nebude maznať. Na Rokfort nastúpinová profesorka, ktorá bude mať svoje vlastné plány...
Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo
Znova tie strašné spomienky. Tmavé chodby. Utekala do najbližších záchodov, aby si mohla umyť ruky.
Ako padá z metly, ako ju všetko bolí, ako sa v mukách preberá v nemocničnom krídle...A potom tie sny o hadoch, kamennej podlahe, chladnom smiechu, to, ako skamenela a padá na zem...
Povzdychla si. Vedela, že po prvom roku na Rokforte už nikdy nebude taká, ako predtým. Už nikdy nebude normálna. To, že ju Harry Potter zhodil z metly a mesiace sa musela dávať dokopy...to by ešte zniesla. No tie oči, to prebudenie v Tajomnej komnate.
Toto leto po prvý raz okúsila pocit, ako nikdy predtým. Mala potrebu sedieť zavretá doma, v izbe. Nechcelo sa jej chodiť von s kamarátkami, nechcela čítať knihy, nechcela robiť nič z toho. Bolo to prvý raz v živote, čo potrebovala samotu. Chcela len ležať v kĺbku na posteli, pokojne celé dva mesiace prázdnin. Rodičia jej to pár týždňov tolerovali, no nakoniec sa jej rozhodli pomôcť a dnes jej bolo oveľa lepšie.
No nebola v poriadku. Vedela a bola zmierená s tým, že už nikdy nebude.
„Slečna, za vami stojí rad, už ste si niečo vybrali?“
Hermionu Grangerovú prebral z myšlienok vysoký hlas predavača na rohu v Šikmej uličke. Hneď, ako sa pristavila ku stánku, padol jej zrak na drobné, štvorcové zrkadielko na pulte. Jej odraz v ňom ju ponoril do tých temných spomienok.
„Och, áno, zoberiem si to zrkadielko.“
„Ach, veľmi dobrá voľba,“ veselo poukázal predavač, „je veľmi cenné. Odhalí hocijakého podvodníka. Uvidíte v ňom hocikoho pod neviditeľným plášťom, pod vplyvom všehodžúsu,kliatby...tri galleóny, prosím.“
Hermiona o magických schopnostiach drobného zrkadielka dosť pochybovala, no vedela, že pri stánku stála pridlho a predavača oberala o čas, tak si ho predsa vzala. Pobehala ešte nejaké knihkupectvá, aby mala všetky učebnice a napokon sa pobrala preč. Musela sa poponáhľať, o necelé dve hodiny jej šiel Rokfortský expres.
Pred vlakom bolo rušno, presne ako minulý rok. Hermiona si všimla množstvo vystrašených a plačúcich detí, zrejme to boli prváci. Hermiona si spomenula na seba pred rokom. Nie, z cesty na Rokfort nebola vystrašená, skôr ju sprevádzala zvedavosť.
Vybehla po schodíkoch do vagónu a poobzerala sa, kde je menej ľudí.Vydala sa voľnejšou chodbou s cieľom nájsť prázdne kupé. Tie, čo boli najbližšie, si už študenti poobsadzovali, a tak bola nútená kráčať ďalej.
A zrazu ho zbadala. Bol tam, v sprievode svojich jediných priateľov, Rona Weasleyho a Draca Malfoya. Zrýchlil sa jej dych. Jeho tmavé vlasy, vysoká a štíhla postava a jazva na čele, ktorú sa snažil vlasmi nešikovne zakryť. Nechcela Harryho nepríjemne dlho pozorovať, a tak si ho len rýchlo premerala. Zdalo sa jej to, alebo pôsobil nejako strhane a zničene?
Harry, Ron a Draco zaliezli do kupé. Chvíľu zvažovala, že sa k ním pridá, no rýchlo tento nápad zavrhla. Skutočná kamarátka bola len s Ronom, a tak by to pôsobilo čudne. Navyše, chcela cestovať sama.
Podarilo sa jej na konci vlaku nájsť poslednú voľnú kabínku. Rýchlo sa s batožinou vteperila dnu, zamkla, zatiahla záclony a sadla si k oknu. Dúfala, že nik nezaklope s otázkou, či tu je voľné.
Ako sa vlak pohol a začal prechádzať rôznymi údoliami, Hermionine myšlienky zablúdili späť k Harrymu. Aké zvláštne pocity v nej vyvolal! Odkedy sa vrátila na prázdniny domov, o nikoho záujem neprejavila. Žiadni kamaráti a spoločnosť, chcela byť len sama. Tak prečo v nej on vyvolal tak veľký pocit...šťastia?
O pár hodín keď sa zotmelo, Rokfortský expres dorazil na stanicu v Rokville. Hermiona si vzala batožinu a vystúpila. Vyzerala hájnika Hagrida, ktorý ich mal po jazere doviesť do hradu. Namiesto toho jej na rameno padla čiasi ruka. Od ľaku takmer pustila kufor.
„Och, prepáčte, slečna Grangerová,“ ospravedlňoval sa profesor. „Chcel som vás len upozorniť, že druháci a vyššie ročníky idú do hradu v kočoch, nie po jazere.“
Hermiona sa bližšie prizrela, v tme profesorovi nevidela dobre do tváre. Bol to Lupin: „Och, to nič pán profesor.“
„Poďte za mnou.“
Hermiona spolu s ďalšími študentami profesora nasledovala po schodoch zo stanice. Hore už na nich čakal koč. Lupin im rukou pokynul, aby si nastúpili.
Keď sa koč trmácal k hradu, až vtedy si uvedomila, aká je hladná. Zrazu sa nevedela dočkať hostiny. Dúfala, že stoly vo Veľkej sieni budú také preplnené ako pred rokom.
Ako sa v jedálni študenti usadili, Hermionu zaujal strop. Odrážal pokojnú nočnú oblohu zvonku, posiatu hviezdami. Ešte rýchlo zablúdila pohľadom k slizolinskému stolu.
Bol tam. Sedel vedľa Draca, ktorý mu bez prestávky niečo rozprával. Harry vyzeral kus otrávený. Nemohla si nevšimnúť ten zvláštny pocit šťastia v sebe. Veď Harry jej len ublížil. Je síce pravda, že jej pred prázdninami zachránil život, ale aj tak...
A zrazu sa im pohľady stretli.
Hermiona rýchlo odvrátila zrak k profesorskému stolu. Na prvý pohľad to vyzeralo, že sa nič nezmenilo. Sedeli tam Snape, McGonagallová, Flitwick a ostatní. V strede na veľkej, pozlátenej stoličke sedel riaditeľ Dumbledore. A predsa..
Na kraji sedela vetchá starenka. Vyzerala už veľmi staro, Hermiona by povedala, že má viac než sto rokov. O stôl mala opretú veľkú, drevenú bakuľu. Zrejme si s ňou pomáhala chodiť. To Hermione pripomenulo časy, kedy sama potrebovala barle.
Dumbledore vstal: „Prosím o pozornosť!“
V sieni zavládlo hrobové ticho.
„Rád by som povedal pár slov. Vítam vás v ďalšom roku na Rokforte. Verím, že vy, študenti, budete rovnako snaživí a usilovní ako minulé roky.“
Tu a tam sa ozval študentský smiech.
„Nestáva sa to často, no tento rok nastali isté personálne zmeny,“ pokračoval riaditeľ. „Konkrétne sa k zboru pripojila stará známa profesorka Merrythoughtová, ktorá by sa vám rada predstavila. Prosím, zatlieskajte jej!“
Za zvuku hlučného potlesku si vzala profesorka bakuľu do ruky a začala vstávať. Pridržiavala sa stola a opierala sa o bakuľu, keď predstupovala pred študentov. Potlesk utíchol a všetci profesorku zvedavo pozorovali.
Tá sa na nich zoširoka usmiala a začala prechádzať pohľadom po všetkých študentoch. Hermione neuniklo, že sa jej pohľad pristavil pri Slizolinčanoch. Tiež ta pozrela. Profesorka pravdepodobne pozorovala Harryho. Hermiona obrátila pohľad späť a po tele jej prebehli zimomriavky. Zdalo sa jej to, alebo bol na profesorkinej tvári výraz plný zloby a nenávisti?
„Milí študenti,“ začala profesorka. „Je také krásne byť opäť medzi mladými, šťastnými tváričkami. Som veľmi rada, že mi profesor Dumbledore umožnil vrátiť sa do školy a učiť. Budeme sa stretávať na hodinách obrany proti čiernej mágií, predmete, o ktorý sa budem deliť s kolegom Lupinom.“
Obrátila sa naňho a ten priateľsky kývol hlavou.
„Verím, že spolu zažijeme príjemne strávený čas a už teraz sa výučby neviem dočkať. Ach, ale aby som nezdržovala, prajem vám všetkým len to najlepšie a najmä dobrú chuť k večeri.“
Po týchto slovách sa nová profesorka za ďalšieho potlesku vrátila na miesto.
Hermiona netlieskala. Niečo jej na tom nesedelo. Prečo by profesor Lupin potreboval pomoc s učením?
Jej myšlienky sa však rozplynuli, keď sa pred ňou zjavili misy a taniere plné dobrého jedla. Usmiala sa, nabrala si a s chuťou sa pustila do jedla.
Keď už bolo po večeri a prefekti žiakov odprevadili do klubovne, Hermiona ležala v posteli a premýšľala. Premýšľala nad Harrym. Nad pocitmi, ktoré v nej dnes vyvolal. Nad tým, že tie pocity vôbec nedávajú zmysel. Nad tým, že ju veľmi zaujímalo, prečo vyzerá tak nezdravo. A nad tým, či si zajtra pri raňajkách v rozvrhu nájde nejaké hodiny so Slizolinom.
No rozmýšľala aj nad novou profesorkou. Bola veľmi stará, čo znamenalo, že bude aj veľmi skúsená čarodejnica, o tom nebolo pochýb. No prečo ju Dumbledore potreboval? Má to niečo dočinenia s Lupinom?
A tiež nemohla zabudnúť na to, akým spôsobom pozrela na Harryho. Spoznala ho, určite áno. No napokon, Harryho poznal každý. Ale prečo sa naňho dívala s takým hnevom?
A tie jej oči. Tie nenávistné, červené oči.
[ » na začiatok « ]
|