Kapitola:
Pridaná: 21.9.2019, 16:15:47
Čítaná: 761×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Narcissa, Charlie, Lucius, Minkey
Stručný dej: Čerstvo vydatá Narcissa Malfoyová sa prisťahuje do manželovho sídla. Jej prázdne dni napĺňa iba usmievavý záhradník Charlie Springfield so zmiešaným pôvodom. Všimne si Lucius ich rozvíjajúce sa priateľstvo?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

Kapitola: 1 » Pani domu 2 » Skleník 3 » Výzdoba 4 » Medový bál 5 » Hnev 6 » Dlhé noci 7 » Tajomstvo 8 » Objatia 9 » Návrat 10 » Vitrína 11 » Pri okne Epilóg

Dážď neustával, ale vôbec im to neprekážalo. Narcissa sa prebudila v Charlieho náručí a hneď sa jej na tvári roztiahol úsmev. Teraz nebol čas na výčitky; bol čas žiť.

Prichystal pre oboch raňajky a priniesol jej ich do postele: čerešňovo-ružový čaj a toasty s malinovým džemom, ktoré dokonale ulahodili jej maškrtným chúťkam. „Nepôjdeš pracovať, však?“

Obzrel sa k oknu. „Dnes sa záhrada stará sama o seba. Dážď je ten najlepší záhradník. Ak ho nie je priveľa, pravdaže.“

„Tak sa vráť ku mne,“ pobúchala po posteli a odložila prázdny podnos. Charlie sa najprv iba usadil na peľasti, no Narcissa ho chytila okolo krku a pritiahla k sebe. „Nepohnem sa odtiaľto, nepohnem sa od teba.“

Usmial sa na ňu a pohladil ju po tvári. „Nedokážem ti povedať nie.“

„Tak nevrav nič. Len ma objímaj a bozkávaj.“

---

Preležali v posteli celé hodiny. Charlieho dotyky boli úplne iné než Luciusove. Boli... vrelé. Jemné. Láskyplné. Boli i vzrušujúce tým najpríjemnejším spôsobom. Nechcela sa ich nikdy vzdať.

Najkrajšie však bolo túliť sa k nemu, zahalená iba perinou a rozpustenými vlasmi – a zhovárať sa o všetkých nepodstatných drobnostiach na svete. „Tú rytinu motýľa na strope som vytvoril bez prútika. Bolo to jedno z mojich prvých detských kúzel.“

„Čo ťa k tomu inšpirovalo?“

„Bola hlboká noc, vonku duneli hromy, šľahal dážď a fučal silný vietor. Bol som malé dieťa, bál som sa, že nám búrka strhne strechu. Potreboval som útechu – a tak som si vymyslel motýľa, ktorý hrá všetkými farbami. Na strope to, pravdaže, nevidno, ale stále ho tak vidím vo svojej fantázii.“

Narcissa sa zadívala na motýľa vyrezaného do dreva a usmiala sa. „Na dieťa, ktoré ešte ani nepoznalo čary, je to hotové umelecké dielo.“

Zasmial sa. „Ako sa to začalo prejavovať u teba?“

„Hm... moje prvé kúzlo? Bolo to...“ Na moment sa zarazila. „Nemala by som o tom hovoriť.“

„Prečo?“ trochu zmätene sa na ňu zadíval. „Mne môžeš povedať čokoľvek.“

Narcissa stisla pery. Teraz mohla i ona dopadnúť ako Andromeda. „Okrem Belly mám ešte jednu sestru. No rodičia sa jej vzdali, odvrhli ju a vymazali z rodokmeňa Blackovcov, keď sa rozhodla vydať za mukla.“

„Aha...“ zvraštil obočie.

„Bolo to s ňou. Moje prvé kúzlo. Sedeli sme v záhrade uprostred leta, Dromeda už absolvovala druhý ročník na Rokforte a predvádzala mi čary, čo sa naučila – zbožňovala ten pocit, že dokáže levitovať niektoré predmety. Ukazovala mi to a ja som zrazu vznietila jej púpavový veniec, ktorý sa vznášal nad jej prútikom. Skoro týždeň sa so mnou nebavila. Nechápala, že to nebolo úmyselné.“

„Napokon ti však odpustila, nie?“

„Samozrejme. Dromeda je... Vždy bola veľmi láskavá,“ vzdychla si. „Láskavejšia, než sme boli my k nej.“

Prešiel jej palcom po líci. „Chýba ti?“

„Oveľa viac než Bellatrix,“ priznala otvorene. Predstavila si ju s Luciusom v altánku, no potom zavrtela hlavou a zahľadela sa Charliemu do očí. „Kiežby som ťa bola spoznala skôr a mohla ísť v Dromediných šľapajach.“

Tie slová ho dojali. „Kiežby.“

Chvíľu sa naňho mlčky dívala, ale onedlho si jej pery našli znovu cestu k tým jeho. Znovu a znovu a znovu.

---

Dni plynuli desivo rýchlo, avšak Narcissa to nevnímala. Charlie ju sem-tam vrátil do reality, keď opustil domček, aby sa postaral o záhradu – zastrihol stonky, prevzdušnil pôdu, pripravil ju definitívne na zimu. Navyše prenášal posledné rozkvitnuté rastliny do skleníka v kvetináčoch, kam ich presádzal.

Narcissa mu chcela pomáhať, ale nedovolil jej to. Nechcel riskovať, že ich niekto zo služobníctva takto uvidí. Dobre vedel, že by sa k nej nedokázal správať s odstupom a formálnosťou, aká sa očakávala medzi záhradníkom a domácou paňou. Vo svojom dome ju mohol objímať, dotýkať sa jej, hladiť ju a láskať, bozkávať, kým im stačil dych. Ale vonku... vonku bol opäť iba záhradníkom.

Počas jeho práce sa vracala aj do kaštieľa. Chodila sa prezliecť, najesť. Minkey však neuniklo, že nespáva vo svojej posteli. Charlie bol zrovna v skleníku, keď začalo znovu pršať. Vzdychol si a pokrútil hlavou. Nebol si istý tým, čo robí. Čo robí s Narcissou a čo zas robí ona s ním. Bol si istý svojimi citmi, ale aké mal právo naplniť ich? No na druhej strane, aké mal právo odopierať Narcisse naplnenie tých jej? Veď ju ľúbil. Tak veľmi ju ľúbil.

Tieto dni ho v tom iba utvrdzovali. Nevedel a nechcel si predstaviť jedinú noc bez nej. Bez vône jej pokožky a pokojného dychu počas spánku. Patrili k sebe, ale pritom mu v mysli stále klopali na neviditeľné dvierka pripomienky toho, že sa to všetko bude musieť skončiť. Len čo sa Lucius vráti...

Sotva na sekundu privrel oči a vzápätí sykol od bolesti, keď sa porezal. Nespokojne nad sebou krútil hlavou a vybral sa do domčeka, aby si poranenie ošetril.

---

Precitol, hoci bola ešte tma, a siahol vedľa seba. Hneď sa posadil a zamračene zamrmlal: „Narcissa...“

„Tu som,“ obzrela sa k nemu od okna, pri ktorom stála v jeho košeli. Rada si ju obliekala, rada v nej spávala. Vravela, že z nej cíti jeho zemitú vôňu.

„Zľakol som sa, že si preč,“ požmolil si oči a zívol.

„Prepáč. Ja len... sneží, Charlie.“

„Vážne? Sneží?“ prekvapil sa. Posadil sa, natiahol si nohavice a podišiel k nej, pričom ju objal zozadu okolo pása a vdýchol vôňu jej vlasov. Keď ich mala rozpustené, čo mala teraz stále, pripadala mu ako nádherná víla. Voľná a slobodná.

„On sa čoskoro vráti...“

Obaja chvíľu mlčali. „Nemyslime na to,“ povedal napokon.

„Ale ja nedokážem prestať. Charlie...“ zvrtla sa k nemu a vzala ho za obe ruky. „Ujdime. Utečme niekam, kde budeme len my dvaja. Kašlem na to, že som vydatá za iného. Taký papier nepotrebujeme. Ľúbim ťa a ty mňa...“

„Najviac na svete,“ zavrel oči s bolestným výrazom.

„Tak utečme. Utečme spolu,“ zašepkala a zľahka sa obtrela perami o tie jeho.

Nadýchol sa. „Vieš, že nemôžem.“ Keď na ňu pozrel, zbadal šok. A potom... potom si spomenula. Spomenula si, čo jej povedal o sebe tak dávno – že je navždy, od svojho narodenia až po smrť, pripútaný k rodu Malfoyovcov. Či chce, či nie.

„I ja... i ja som Malfoyová...“ vyriekla s pochybnosťou.

„Nie však pokrvne,“ pokrútil hlavou.

„Takže... takže...“

Jej bezbrannosť ho bolela. „Vždy tu budem pre teba,“ objal ju pevne.

Narcissa sa zachvela. „Budeš tu, ale pritom nebudeš...“

„Takisto ako ty. Ostanú nám spomienky. Nikdy – nikdy – by som ťa neohrozil, Narcissa. Na to ťa príliš milujem. On sa nesmie nič dozvedieť. Nikdy.“

Zažmurkala a pocítila v očiach slzy. „Nezáleží mu na mne. Ani mne na ňom. Záleží mi na tebe, Charlie. Milujem teba, Charlie. Chcem zdieľať lôžko s tebou, nie s ním. Nikdy s ním nechcem...“

Po chrbte mu prešiel mráz pri tej predstave. „Kiežby som ťa mohol ochrániť...“

„Charlie...“ šepla bezradne a vzlykla.

„Naše srdcia budú navždy spojené,“ vyriekol s vypätím všetkých vnútorných síl.

---

Bolo jej s ním neuveriteľne krásne. Začala sa však báť, čo bude po Luciusovom návrate. S Charliem sa o tom snažila nehovoriť, no niekedy nedokázala zakryť starosti.

„Vieš, čo ma trochu zaráža?“ opýtal sa do ticha, keď spolu ležali v posteli uprostred zasneženého dňa.

„Čo také?“ Hrala sa s plavými prameňmi jeho vlasov, namotávala si ich na prst a rozmotávala.

„Tebe je naozaj jedno, kde vlastne je?“

Zažmurkala a pozrela mu do očí. „Áno,“ odvetila úprimne. „Prečo, ty niečo vieš?“

„Nie. Neviem. Tuším.“

„Čo tušíš?“

Zaťal sánku. „V Dennom Prorokovi sa písalo o tom, že prívrženci „lorda Voldemorta“ vtrhli do niekoľkých dedín a rabovali v domoch čarodejníkov s muklovským pôvodom.“

Zamračila sa. „Naznačuješ snáď...?“

„Riddle. Ten zvláštny muž. To on sa nazýva „lord Voldemort“. A Lucius sa s ním predsa priatelí.“

„Dobre, ale...“

„Kde by inak bol tak dlho?“

Narcissa naňho nechápavo hľadela. „Čo urobili tým čarodejníkom?“

„Uvalili na nich rôzne kliatby. Niektorým vraj vyryli do kože nápis humusák,“ vyriekol s odporom.

„Kedy si o tom čítal?“

„Dnes ráno, keď si sa vrátila do kaštieľa na raňajky.“

„Vážne si myslíš, že Lucius...?“

„Vážne pochybuješ, Narcissa?“ prerušil ju, načo zmĺkla.

Chvíľu sa dívala na stenu. Áno, Lucius sa priatelil s pánom Riddlom. Pokúšal sa zviesť jej sestru. Vlastnú manželku považoval iba za bezcennú nádobu. Ale preklínanie? Výsmech a ponižovanie nečistokrvných? Bol by niečoho takého schopný? A ak áno, čo to znamenalo pre Charlieho budúcnosť na malfoyovskom pozemku?

„Nedovolím, aby ti kedykoľvek akokoľvek ublížil,“ dôrazne sa naňho zadívala. Hovorila to odhodlane, rozhodne. V okamihu jej to uveril, aj keď netušil, ako to chce dosiahnuť. „Milujem ťa,“ dodala vzápätí a dychtivo ho pobozkala. Boli oveľa lepšie a krajšie spôsoby, ako využiť spoločné chvíle, než baviť sa o jej otrasnom manželovi.

[ » na začiatok « ]