Kapitola:
Pridaná: 9.9.2019, 20:17:48
Čítaná: 300×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Narcissa, Charlie, Lucius, Minkey
Stručný dej: Čerstvo vydatá Narcissa Malfoyová sa prisťahuje do manželovho sídla. Jej prázdne dni napĺňa iba usmievavý záhradník Charlie Springfield so zmiešaným pôvodom. Všimne si Lucius ich rozvíjajúce sa priateľstvo?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

Kapitola: 1 » Pani domu 2 » Skleník 3 » Výzdoba 4 » Medový bál 5 » Hnev 6 » Dlhé noci 7 » Tajomstvo 8 » Objatia 9 » Návrat 10 » Vitrína 11 » Pri okne Epilóg

Svitalo, keď otvorila oči. Nespala viac než päť či šesť hodín, šla si ľahnúť až po polnoci. Pomrvila sa a prevalila sa z brucha na chrbát, pričom si zívla. V izbe bolo ticho, Lucius iste spal u seba. Neprekážalo jej to.

Po raňajkách, ktoré jej priniesla Minkey, sa zahalila do domáceho saténového županu s čínskymi pávími vzormi a vybrala sa prezrieť kaštieľ. Po včerajšej zábave neostala žiadna stopa, služobníctvo a škriatkovia všetko precízne upratali; ostali iba kvetináče s podstavcami, v ktorých sa vynímali medové tulipány, ktoré naaranžoval Charlie. Keď jej prišiel na myseľ, stisla pery a odobrala sa naspäť k sebe.

Obliekla si strieborné šaty a vyšla von, do záhrady. Ani nevedela, prečo tam smeruje, keď sa vlastne na Charlieho hnevala za jeho včerajšiu trúfalosť; rozhodne nemala záujem stretnúť ho, hovoriť s ním. Pripomínať si včerajší večer.

Záhradný domček obišla rýchlejšími krokmi a zamierila k fontáne, neďaleko ktorej stál aj altánok, kde si neraz počas krajších dní čítala. Vo fontáne so sochou draka, ktorý vystieral krídla k nebesiam, žblnkotala voda a Narcissa do nej hodila mincu ako obyčajne. Väčšinou to boli strieborné sikle, i keď vôbec netušila, prečo to robí. Snáď zvyk. A páčilo sa jej, ako sa na dne fontány mince lesknú. Bol to iba podivný rozmar.

Zrazu začula akýsi chichot a so zvrašteným obočím sa obzrela. V altánku si všimla dve postavy, nevidela ich však poriadne. Až v tom čudnom smiechu spoznala Bellatrixin hlas a zarazila sa. Čo tu ešte robila? Narcissa síce opustila bál medzi prvými, ale nepredpokladala, že tu na druhý deň kohokoľvek z hostí uvidí, tobôž nie svoju sestru. Vybrala sa jej smerom, keď jej doľahol do uší ďalší známy hlas. Luciusov.

„Nevrav, že ti to neimponuje.“

„Lucius, čo si to o mne myslíš?“ spytovala sa Bella hravým tónom. Narcissa už rozoznala, že jej sestra sa opiera o jeden z podporných stĺpov, okolo ktorých sa ovíjali ružové kvety popínavého jazmínu, a jej manžel stojí blízko pri nej. „Cissy je moja mladšia sestrička...“

„Vieš, aká je. Vôbec si ma nevšíma. Nerozumie môjmu svetu. Zato ty...“

„A čo Dolph? Myslíš, že by nič nepostrehol?“

„Bella, jednoducho sa mi páčiš. Priťahuješ ma...“

Narcissa stuhla na mieste a priložila si dlaň k ústam. Bellatrix sa zvodne zasmiala, no odstrčila ho a vybrala sa z altánku von; Narcissa však už prebehla k stĺporadiu, ktoré sa vinulo popri kaštieli, a skryla sa za jeden z pilierov v antickom štýle. Po chvíľke vyšiel aj Lucius, ktorý si upravoval golier košele a smeroval do kaštieľa.

Narcissa sa pritískala chrbtom k stĺpu a tep sa jej náhle zrýchlil. Tak predsa si včera ten pohľad nenamýšľala; naozaj videla, že Lucius pozrel na Bellu s akousi žiadostivosťou, ba možno priam obdivom. S túžbou. A teraz počula, ako sa ju snažil zviesť. A jej sestra... odmietla. Síce sa možno iba hrala na nedobytnú, spomenula však Narcissu. Nevedela, či jej má byť za to vďačná.

Nie, prečo by mala byť? Charlie mal včera vo všetkom pravdu – ani sám nevedel ako veľmi. Stisla pery a vykročila opačným smerom, aby sa čo najväčšmi vzdialila od kaštieľa. Bolo jej jedno, kam dôjde. Vtom sa medzi stĺpmi objavil práve záhradník a Narcissa mimovoľne zvrtla krok. Nechcela mu čeliť.

On si ju však všimol. „Dobré ránko.“

Zamračene odvrátila zrak a chcela vyjsť zo stĺporadia, no Charlie si všimol jej výraz a natiahol ruku k tej jej, aby ju zastavil. „Nechajte ma.“

„Čo sa deje, Narcissa?“

„Madam!“ zagánila naňho.

Charlie zvraštil obočie a uchopil jej zápästie. „Čo sa vám stalo?“

„Nič!“ Chcela sa mu vymaniť, ale držal ju nečakane pevne. „Pustite ma, okamžite, Charles!“ zdôraznila.

Ustúpil a stiahol ruku. „Prepáčte. Zdali ste sa mi rozrušená. Stalo sa niečo?“

Narcissa sa trhane nadýchla a bez premýšľania sa usadila na kamennej lavici medzi dvoma stĺpmi. Zložila si dlane v lone a zadívala sa na ne, pričom krútila hlavou. „Som neskutočná hlupaňa, Charles.“

„Čo tým myslíte?“ postavil sa k nej. Keby len vedela, ako očarujúco pôsobí v striebornej farbe. Bol si istý, že jej muž to nedokáže oceniť; a ona si ocenenie zaslúžila. Bola taká mladá, možno trochu povýšenecká, ale v skutočnosti mala dobré srdce. Zraniteľné srdce. Srdce plné snov a túžob, ktoré sa v manželstve zrazu rozbili ako zrkadlo pri páde na zem.

„Je to vôbec možné, že mojimi jedinými priateľmi sú škriatok a záhradník?“ povzdychla si.

Charlie sa mierne pousmial a sadol si vedľa nej. „A to je vari také zlé? Minkey je vám už dlhé roky verná a má vás rada.“

„A vy?“ spýtala sa, hoci neočakávala žiadnu odpoveď.

„Aj ja vás mám rád. Mám vás viac než rád, obľúbil som si vás. Narcissa. Prišli ste do chladného kaštieľa obklopeného pochmúrnym počasím a okamžite ste ho svojou prítomnosťou skrášlili.“

„Ja?“ zapochybovala. „Ja, čo sa tak málo usmievam? Sám ste ma za to kritizovali.“

„Nebola to kritika. Skôr ľútosť. Dievča ako vy by sa malo usmievať a smiať stále.“

„Dievča... Som už žena, Charles.“

„Nemyslím. Možno ste sa vydali, aj keď z povinnosti, ale vnútri ste stále mladé dievča, ktoré si zaslúži viac, ako od osudu dostalo.“

„Viac... a čo viac?“ zopakovala odmietavo. „Môj manžel túži po mojej sestre. Po Belle. Áno, pred chvíľkou som ich počula. Bella tu ostala do rána. Ktovie, čo sa v noci udialo...“

Zachmúril sa. „Hádam nenaznačujete...“

„Ja som ich počula. Nič nenaznačujem, hovorím to priamo.“

Zhlboka sa nadýchol a pomaly vydýchol. „Zaslúžite si niečo lepšie, ako som povedal.“

„Lenže nič lepšie nie je.“

„A čo ak áno?“ Pomaly a opatrne siahol po jej dlani. Všimol si, že ju takmer odtiahla, ale napokon to nespravila. Charlie neuvažoval, čo vlastne robí, prosto sa riadil intuíciou. A tá ho nútila potešiť ju. Naozaj nemohla za to, za koho sa vydala.

Zažmurkala a rozochvene sa nadýchla. „Charles, toto...“

„Narcissa, nevidela si Bellu?“ ozvalo sa zrazu a Narcissa vyskočila na nohy. Charlie tiež vstal, sklonil hlavu a odobral sa preč, pokým Narcissa čelila Rodolphusovi Lestrangeovi.

„Čože? Nie. Vlastne... áno, myslím, že šla do kaštieľa.“

„Kamsi sa mi zatúlala, potvora,“ uškrnul sa a zívol si. „Ona to má vo zvyku. Ale však ja si ju nájdem,“ vytiahol prútik a vybral sa dovnútra.

Narcissa ho pozorovala s mierne zvrašteným obočím, ale nemienila ísť sestru varovať. Nech si to s manželom vyrieši sama. A ona si to zas vyrieši s vlastným.

---

Počkala až do popoludnia, aby mala istotu, že Lestrangeovci už kaštieľ opustili. Obedovala sama s Luciusom v priestrannej jedálni, okrem želania „dobrú chuť“ bez jediného slova. Až keď škriatkovia odniesli taniere a Lucius vstal od stola, ozvala sa: „Chcem s tebou hovoriť.“ Znela prísne a rozhodne, až ju to samu prekvapilo.

Otočil sa k nej a nadvihol obočie. „Áno?“

„Predpokladám, že dnes nemáš na ministerstve žiadnu prácu, keďže je nedeľa. Sadni si, prosím.“

Všimla si, ako zaťal sánku, avšak nič nepovedal a usadil sa späť za vrchstolom. „O čo ide, Narcissa?“

„Včera si mi vôbec nevenoval pozornosť. Usporiadali sme bál, no ty si sa vôbec nevenoval svojej manželke.“

„Veď sme tancovali.“

„Splnil si si povinnosť.“

Mykol plecami. „O tom je naše manželstvo.“

„Iste. Iba povinnosť.“

„Nebodaj to pre teba znamená niečo iné?“

„Začínam si myslieť, že áno.“

„Narcissa,“ naklonil hlavu, „ty mi snáď vyznávaš lásku?“ spýtal sa takmer posmešne.

Prižmúrila oči a vstala. „Toto manželstvo sa pre mňa stáva väzením. Som len domáca pani, nič viac. A to ma ani zďaleka nenapĺňa. A vyprosím si, aby si v našich záhradách zvádzal moju sestru.“

Zatváril sa prekvapene, ale sotva na moment. Tiež sa postavil a zahľadel sa na ňu ponad dlhý oválny stôl. „Nemôžem za to, že Bella je žena ľahkých mravov.“

„Môžeš za to, ak sa na ňu dívaš s nevhodnou žiadostivosťou!“

„Ty po mne kričíš?“ zasyčal takmer ako had a obišiel stôl. Narcissa sa zháčila, keď sa k nej priblížil, ale opätovala mu pohľad, hoci bol viac ako o hlavu vyšší. „To si už nikdy nedovolíš, rozumieš mi? Nie si tu na to, aby si si kládla podmienky. Si tu, aby si ma reprezentovala a splnila si povinnosť manželky. A zatiaľ si to neurobila.“

„Plním si všetky povinnosti, aj keď ma to vôbec neteší. Pritom Bella vravela, že by malo.“ Pre Merlina, čo to hovorila? Srdce jej šlo vyskočiť z hrude, no i tak hrdo zdvihla bradu. Nikdy by si nepomyslela, že niečo takéto vyriekne nahlas; žeby do nej Charlieho slová o tom, že si zaslúži niečo lepšie, vliali odvahu? Keby nebola rodená Slizoličanka, pripadala by si teraz ako smelá Chrabromilčanka.

„Kde sa berie táto drzosť?“ premeral si ju a chytil ju za rameno. „Hm? Chceš zažiť, aké je to, keď ťa manželské povinnosti naozaj netešia? Chceš to?!“ zatriasol ňou.

Narcissa stisla pery a s námahou sa mu vymanila. „Som tvoja manželka. Zaslúžim si náležitú úctu.“

„Úctu môžem preukázať iba niekomu, koho si vážim,“ zadíval sa na ňu pohrdlivo. „Ty si zatiaľ neurobila nič, čím by si si získala môj rešpekt alebo úctu. Nič, rozumieš? Najprv mi daj čistokrvného potomka – a potom sa môžeme baviť o úcte.“

„Takéto reči do manželstva nepatria.“

Chladne sa zasmial a odsotil ju, až stratila rovnováhu, ale so šťastím dopadla priamo na stoličku. „V poriadku, ako chceš. Budeme sa o dieťa snažiť. Keď chceš rešpekt, musíš si ho získať,“ dodal a odobral sa preč.

Narcissa ostala sedieť, srdce jej poskakovalo snáď až v krku. Pomaly prehltla a mimovoľne siahla po čaši s vínom, ktorej sa počas obeda ani nedotkla. Musela si priznať, že ju vystrašil. A najmä jeho posledné slová – slová o dieťati. Netúžila sa snažiť otehotnieť, nie takto, po takomto rozhovore. Či vlastne hádke. Bola to skutočná hádka? Ich prvá manželská hádka?

Čo ak to prehnala? Vyzeralo to tak, že Luciusa skutočne nahnevala. Nechcela, aby sa jej mstil alebo ju trestal, rozhodne nie večer v posteli. Prvýkrát po necelom roku manželstva dostala z manžela strach.

[ » na začiatok « ]