Fan Fiction

Kapitola:
Pridaná: 13.8.2019, 23:13:44
Čítaná: 773×
Hodnotenie:

(počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hermiona, Draco, Harry, Ron, Ginny, Lavender, Parvati, Pansy...
Stručný dej: Hermiona je inteligentná a citlivá mladá čarodejnica špinavej krvi, Draco je síce inteligentný ale neznesiteľný, pyšný a plný predsudkov. Majú vôbec niečo títo dvaja ľudia spoločné? Je tomu určite tak? Nie je to Hermiona, ktorá je plná predsudkov? Toto je príbeh o druhej šanci. Chopia sa jej hlavní hrdinovia? Poviedka sa začína príchodom hlavnej hrdinky späť na Rokfort. Začína sa šiesty ročník a ona postupom času prichádza na to, že nič nie je také, ako si myslela. Pozor: v poviedke sú veľmi často používané vulgarizmy a je tu prítomný sex

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola:

Hermiona v noci nezažmúrila ani jedno oko. Nemohla si pomôcť ale bolo tu veľa vecí, nad ktorými potrebovala popremýšľať. Nebol to len Malfoy, kto nedal pokoj jej mozgu. Stále tu bol Ron a jeho priateľka, ktorí sa mali o pár hodín vrátiť. Harry bude chcieť vedieť, prečo sa tak vytratila zo Slughornovho večierka ešte pred prázdninami a čo vlastne celé prázdniny robila. Veľmi sa naňho tešila ale zvieralo jej žalúdok, keď si predstavila, že niečo také tají pred svojim najlepším priateľom. Čo ak sa to dozvie? Čo ak sa to prevalí? Už bola pár razí pohádaná s Harrym a boli to jej najhoršie chvíle v živote. U Rona to bolo iné. Hádky s ním vždy súviseli s jeho ješitnosťou a hrdosťou, no Harry... Harry nebol ješitný, bol zato dosť tvrdohlavý a ak mal raz na niekoho názor, nik s ním nedokázal pohnúť. V určitých prípadoch sa mu ani nedivila. Ale čo s Malfoyom? Harryho od chvíle, čo videli Malfoya v Zašitej uličke vojsť do Borgina a Burksa cez prázdniny, nepustila myšlienka, že je smrťožrút. Hermiona Harryho chápala ale nechcela to dať najavo. Priznať to by totiž znamenalo, že by na tom mohlo niečo byť. Dala ale na svoje inštinkty, čo sa jej vyplatilo. Malfoy nie je smrťožrút.

Malfoy... Prečo ju to tak strašne trápi? Malo by jej to byť jedno. Ale to by nebola ona. Už od mala cítila, že sa musí postaviť za tých, ktorí si sami nepomôžu. Či to bol niekoľko krát Neville Longbottom, či škriatkovia a jej SOPLOŠ alebo to bol Malfoy. Mala pocit, a Dumbledore jej domnienky onen večer znásobil, že Malfoy potrebuje záchranné lano. Síce sa zaryto snažil sám doplávať na breh, no nešlo mu to. Aj tak všetci, čo stoja na brehu a dívajú sa naň, ako sa topí, nie sú ochotní pomôcť, či možno cez nenávisť ani nevidia, že pomoc potrebuje. Nemá im to za zlé. Stále nechápe, ako sa vôbec ona sama k tomu dopracovala... Priateliť sa s Malfoyom.

Keď tak nad tým viac a viac rozmýšľala, napadlo ju, že sú si s Harrym dosť podobný. Sú veľmi tvrdohlaví ale tým pádom aj vytrvalí, ambiciózni... No naopak ako veľmi je Harry dobrosrdečný, tak je Malfoy zlomyseľný. Alebo si to aspoň myslela. Jedno jej ale bolo jasné. Obom im nesmierne záleží na svojich priateľoch. To jej došlo až dnes, keď videla, ako sa postaral o to, aby Crabba a Goyla neprekliala. Zaujímavé.

Zašitá ulička... Nezabudla na to. Veď akoby mohla. Harry jej to stále pripomínal. Skutočne ju zaujímalo, čo tam robil. Možno sa ho raz, medzi rečou opýta. Vtedy sa prvýkrát stretla s jeho matkou. Čo by asi tak jej veličenstvo povedalo na to, že jej drahý synáčik navrhol tráviť čas s humusáčkou v jeho vlastnej komnate.

Myšlienky jej opäť zamierili ku Komnate najvyššej potreby. Spomenula si, aký krásny pocit to bol, keď vyhrala duel. Ako rýchlo sa ten krásny pocit vystriedal s neprimerane veľkou hrôzou potom, ako ho jej zaklínadlo zrazilo z nôh a on preletel izbou. Nechcela mu ublížiť. Alebo chcela? Stále na to myslela. Je naozaj taká pomstychtivá? Ak nie, tak kde sa to potom v nej vzalo? Vždy sa vedela ovládať no teraz... Srdce jej prudko bilo a ona mu chcela dokázať, s akou ľahkosťou ho porazí... Alebo mu chcela vrátiť niečo málo, za minulé roky?

V hlave sa jej vyrojil obraz, keď k nemu pribehla. Kľakla si k nemu... Nereagoval a to ju desilo, desil ju jeho obraz, ležiaci nehybný na zemi. No potom ju prekvapil. Bolo to podlé a nefér. Nahnevalo ju to skoro tak, ako keď Harry podvádzal na každej hodine Elixírov s Princovou knihou. Vyvádzalo ju to do nepríčetnosti. Toto bolo podobné. Nevyhral! Veď podvádzal!

Chvíľu si skutočne myslela, že sa pokúsi pobozkať ju. Bol by pochabý, keby to skúsil. No on to nespravil. Ani sa len nepokúsil. Veď samozrejme, už niekoľko krát povedal, že pre neho nie som žena. Možno preto sa tak ku mne správa. Vie, že ja k nemu tiež nikdy nič nezačnem cítiť, tak si to môže dovoliť. Asi na tom sa zakladá jeho vzťah s Parkinsonovou. Ale to je na omyle. Ja taká nie som! Pomyslela si a neprítomne buchla päsťou po posteli. Ku mne si toto dovoľovať nebude ak chce, aby sme boli priateľmi.

Opäť si ho predstavila ako na nej sedí a týči sa nad ňou. Náhle sa priblíži a Hermione sa v hrdle spravila hrča.

U Merlina aj s Malfoyom! Prudko sa postavila z postele uprostred noci a šla do kúpeľne. Ovlažila si tvár studenou vodou. Prečo sa mi tak zavŕtal na hlavy! Pomyslela si a nervózne si dupla nohou. Chudák Harry, keď sa o tom raz dozvie, nikdy jej to neodpustí pretože to nikdy nepochopí. Veď ani ona sama to nechápe. Tak by sa potrebovala s niekým porozprávať...

Jedno je však isté. Ron sa na ňu už nikdy nepozrie. Ale prečo by aj mal, veď sa už mesiace nebavia. Má oči len pre Lavender... A sama nevie, či jej náklonnosť k nemu už neopadla. Vďaka Malfoyovi? Podarilo sa mu, odviesť jej myšlienky od Rona a dokonca pomyslenie naňho jej viac nespôsobuje bolesť. Do riti s Malfoyom!

Draco mal dobrú náladu. Dosiahol, čo chcel, aj keď si to úplne takto nepredstavoval. Súboj skutočne nečakal, ona zas nečakala nečistú hru. Aké chrabroblbské.

Vyšiel z Komnaty najvyššej potreby asi pol hodinu po tom, ako ju opustila ona. Chcel aspoň chvíľu stráviť vo svojej izbe. Mal z nej zmiešané pocity. Chýbala mu, no zároveň mu pripomínala všetko, na čo bol kedysi hrdý a čo sa mu teraz tak veľmi hnusilo. Mal rád svoje osobné komnaty, boli honosné, prepychové, zariadené v Malfoyovskom vznešenom štýle... No kam sa pozrel, tam videl seba mladšieho stáť po boku svojho otca, ktorý mu do hlavy tlačil hlúpe pravidlá a rozprávky. Čo Malfoy smie a čo je pod jeho úroveň. O koľko jednoduchší by bol život, keby vynechal tú druhú časť. Proste by robil to, čo by sám uznal za vhodné, bavil by sa s tými, ktorí by sa mu zdali vhodní a na všetko by si spravil vlastný názor.

Draco opäť stál pred Komnatou, ktorá sa pomaly nečujne zavrela. Pomyslel si tri krát na onu miestnosť, kde trávil tak veľa času. Objavili sa dvere a on vstúpil.

Cestu poznal snáď aj po slepiačky. Dlhým koridorom, piata odbočka vpravo, pri veľkej kope polorozpadnutých stoličiek týčiacich sa až kam dovidel zasa doľava a potom dlho rovno. Pri veľkej buste akéhosi hnusného čarodejníka napravo stála tak ako ju nechal. Zakrytá moľami rozožraným kobercom. Zložil ho. Už sa dlho neozval a nepokúsil sa niečo poslať skrz Skrinku zmiznutia.

Rozhliadol sa a starostlivo si vybral objekt. Naposledy poslal štyrikrát za sebou niečo mŕtve či zničené. No tentoraz išlo do tuhého. Príliš sa po poslednom liste bál o matku. Vybral preto z vrecka jablko a položil ho na dno skrinky. Zatvoril ju a predniesol zaklínadlo. Keď otvoril, jablko bolo preč. Opäť ju zavrel. Po piatich minútach sa skrinka mierne zatriasla. Nervózne ju otvoril a na dne ležal ohryzok a kus pergamenu. Roztvoril ho a spoznal škrabopis svojej tety Belly.

Krava jedna! Zahodil ohryzok a zavrel skrinku. Skrčil pergamen a dal sa na odchod. Pravdepodobne začali niečo tušiť, asi si chceli overiť, či sa skutočne snaží skrinku opraviť.

Keď už zašiel za roh, začul skrinku opäť zatriasť sa. Ozval sa srdcervúci krik. Skrútilo mu vnútornosti, rozbehol sa späť k skrinke.

„Čo do piči...“ roztvoril skrinku a zhrozil sa. Na podlahu sa z nej vyrútilo torzo tela, z ktorého sa valila krv. Chlap mal tvár skrivená od múk, ktoré musel ešte pred chvíľou zažiť. Bellatrix zaiste chcela skúsiť, či už nie je skrinka plne funkčná. Draco nevedel, čo ho desilo viac. Polovica tela mŕtveho chlapa, ležiaceho v zväčšujúcej sa kaluži krvi pri jeho nohách, alebo zistenie, že Skrinka zmiznutia nebola ešte stále použiteľná.

„Kurva, kurva... Kurva!!“ spanikáril a kopol do blízkej truhlice, z ktorej sa vyvalil oblak prachu.

„Do piče! Skurvená skrinka!“ zaklial znova no necítil sa vďaka tomu lepšie.

Ako je možné, že je stále nefunkčná? Posledný raz, keď ju skúšal fungovala. Čo sa stalo? Pokazil ju niekto? Vie o tom niekto? Čo bude robiť? A čo má spraviť s tým telom?

Po chvíli zdesenia ho napadlo, že by to mohol využiť vo svoj prospech. Prestal panikáriť a vytiahol prútik. Pomyslel si: Accio pergamen, brko, kalamár!

Keď už začal uvažovať nad tým, že by v tejto miestnosti nebolo ani jedno brko či pergamen, z každého iného rohu k nemu doleteli pergamen, rozpolené brko a dokonca kalamár plný atramentu. Ešteže je táto miestnosť skladiskom všetkého možného.

Zroloval pergamen a zastrčil si ho do vrecka. Potom s námahou nastrkal mŕtve torzo do skrinky a položil naň pergamen. Skrinku zavrel a predniesol zaklínadlo. Snáď to pergamen prežil.

Odstránil krv na zemi pri jeho nohách, až potom sa zviezol k zemi. Vložil hlavu do rúk. Mal chuť kričať z plných pľúc. Možno by sa mal trocha vyplakať, iným to pomáha.

Malfoy nikdy neplače! Spomenul si na ďalšiu hlúpu radu svojho zbytočného otca. Vzdychol si.

Hermiona ráno vstala s myšlienkou, že už dlho nebola navštíviť Hagrida. Samozrejme, nenapadlo ju to pretože by sa snažila oddialiť stretnutie s Harrym. Veď ani nevedela, kedy by sa mali z Brlohu vrátiť...Nahovárala si.

Po pol hodinke preberania sa sa rýchlo obliekla do niečoho teplého, vzala si kabát a zišla dolu na raňajky. Keď vošla do Veľkej Siene, slizolinský stôl bol prázdny.

Sadla si a z chuti sa pustila do volských očí a anglickej slaniny. Zahľadela sa na profesorský stôl a uvidela profesorku McGonagallovú. Pokynutím hlavy sa jej pozdravila, tá sa odzdravila. Potom si všimla Hagrida. Zamávala mu topinkou a s úsmevom na tvári. Ten sa usmial od ucha k uchu a rozmachol sa rukou až zrazil profesorke McGonagallovej klobúk z hlavy. Hermiona zadusila výbuch smiechu rukou a radšej sa pozrela do taniera.

Do dverí Siene vošli Crabbe a Goyle. Bez Malfoya. Sadli si ku slizoliskému stolu a zhrnuli si jedlo od najbližších piatich miest.

Kde je Malfoy? Prečo neprišiel s priateľmi? Napadlo ju a v mysli si ťapla rukou po druhej ruke. Spamätaj sa Hermiona, nie je normálne, príliš sa starať. Už vôbec do vecí, do ktorých ti nič nie je. Choď radšej za Hagridom. Lenže to by samozrejme nebola ona, však?

Dojedla a odsunula tanier. Postavila sa a zamierila von zo Siene. Aká je pravdepodobnosť, že by ho našla v jeho komnate? Hermiona, zastav sa a poriadne sa zamysli nad tým, čo robíš! Zdá sa ti to normálne? Takto sa starať o MALFOYA? Veď si to ani nezaslúži. Bez tak sa zas niekde spíja alebo si len prispal. Možno nebol hladný. Pomyslela si a neprítomne prikývla hlavou, akoby si dala za pravdu.

Otočila sa späť k sieni a nakukla do nej. Hagrid tam už nesedel. Musel pred chvíľou odísť. Pritiahla si kabát bližšie ku krku a vyrazila k Hagridovej chatrči cez vstupnú bránu.

Bolo mrazivé ale pokľudné ráno. Nohy sa jej zabárali do snehu, keď si brázdila cestu no potom natrafila na Hagridové obrovské šľapaje a dala sa po nich. Po chvíli sa dostala ku chatrči, z ktorej komína sa valil hustý dym. Zaklopala.

„Hagrid? To som ja, Hermiona. Prišla som ťa navštíviť.“ Zavolala do dverí. Tie sa s hrmotom otvorili.

„Ahój, Hermiona. To je od teba fakt pekné.“ Povedal Hagrid s vďačným úsmevom na tvári. Pustil ju dnu. „Dlho si tu nebola. A Harry s Ronom ešte dlhšie.“ Povedal trochu vyčítavým tónom. „Dáš si čaj?“

„Ja viem, Hagrid. Veľmi ma to mrzí ale máme toho vážne veľa v škole. Nedá sa to všetko stíhať. Ešte k tomu všetkému sme s Ronom pohádaní.“ Hovorila kým si vyzliekala kabát a usadila sa. Hagrid zatiaľ vložil obrovskú kanvicu s vodou nad oheň, ktorý pukotal v kozube. Bolo tam príjemne teplo.

„To hovorila profesorka Sproutová. Téda, čul som ju, hovoriť to McGonagallovej.“ Povedal a trocha sa začervenal, keď sa naňho Hermiona pozrela. „Nič si z toho nerob, Hermiona. Dievčatá boli a budú, priateľstvo je ečné. Vy ste sa už veľa razí vadili a vždy ste sa dali do kopy.“ Povedal a zalial jej čaj zovretou vodou. Hermionu zaskočila hĺbka Hagridovej myšlienky.

„Ako sa má madam Maxime?“ spýtala sa bez okolokov. Hagrid vdýchol trocha čaju a začal sa dusiť. Hermiona sa postavila a začala ho ratovať aj keď mala pocit, že jej búšenie do jeho chrbta je márne. Keď sa už upokojil a prestal kašľať, opäť sa usadila.

„Áno. Nerandili ste spolu?“ Hermiona na také drby nikdy nebola no chcela zmeniť tému a toto bolo prvé, čo ju napadlo.

„Nedáš si koláčik? Alebo čokoládové muffiny? Sám som piekol.“ Povedal a položil na stôl koláčiky a muffiny veľkosti taniera.

„Nie, ďakujem. Ešte som plná z raňajok.“ Zaklamala. „Čo ty a madam?“ trvala na téme. Hagrid sa ešte viac začervenal.

„To je vynikajúce.“ Potešila sa Hermiona. „Vo Francúzsku je krásne. Bola som tam na prázdninách.“

„Ale ja nemožem nikam ísť. Musím sa postarať o Grawpa a... Neviem po francúzky.“ Povedal zahanbene.

„Ale veď by si tam išiel za madam Maxime, nie konverzovať s Francúzmi. A Grawp sa vie o seba postarať sám, to vieš. Ale ak ti veľmi vadí, že nevieš po francúzsky, môžem ťa naučiť nejaké základné frázy. Isto to spraví veľký dojem na madam Maxime.“ Povedala Hermiona a Hagrid sa viditeľne zamyslel.

Hermiona strávila u Hegrida celé dopoludnie. Keď ju ale pozval aby sa u neho naobedovala, rozhodla sa, že je najvyšší čas odísť.

Keď vošla do hradu, opäť uvidela Crabba a Goyla pochodovať do Veľkej Siene na obed, bez Malfoya. Tentokrát sa jej ale nepodarilo nájsť výhovorku, prečo by sa nemala ísť zistiť, čo s ním je. Veď aj on sa o ňu zaujímal, keď bola nešťastná z Rona aj keď len zo sebeckých dôvodov.

Vyšla na siedme poschodie a zahla na chodbu, kde sa nachádzala Komnata najvyššej potreby. Trikrát pred ňou prešla a trikrát si pomyslela na tú prekliatu Malfoyovu izbu. Okamžite sa objavili dvere, ktoré videla deň predtým. Otvorila ich a vošla dnu. Miestnosť bola temná, blikotal len malinký modrý plamienok na konferenčnom stolíku, ktorý už mal na mále. Rozhliadla sa, či ho niekde neuvidí.

„Malfoy? Si tu?“ ticho... Hermiona vošla hlbšie do miestnosti a očami tápala v tme. Zrazu sa otvorili dvere na komnate.

Pýcha a predsudky