Kapitola:
Pridaná: 11.4.2018, 19:45:00
Čítaná: 4993×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Draco Malfoy, Astoria Greengrassová
Stručný dej: Draco Malfoy pricestuje do Egypta v snahe poistiť si získanie ďalších vzácnych artefaktov do svojej neoceniteľnej zbierky. Namrzený na rodičov a samotný život sa tu stretáva s vedúcou archeologickej expedície – Astoriou Greengrassovou. Ako uznávaná odborníčka má však tiež svoje ambície a tie tak celkom nekorešpondujú s tými jeho. Vzťah pes a mačka sa môže začať. :D

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nálezisko 2 » V prachu 3 » Dvere 4 » V hrobke 5 » Labyrint 6 » Plán, čo sa vymkol z rúk 7 » Prútik 8 » Faraónova pomsta 9 » V prítmí 10 » Nekonečný tunel 11 » Erumpent 12 » Zápisník 13 » Zraniteľnosť 14 » Tisíce milénií 15 » Sladká Amelia 16 » Kliatba 17 » Protikúzlo 18 » Skúška sŕdc 19 » Veriť, či neveriť? 20 » Záchran(c)a 21 » Rodinné problémy 22 » Repudio 23 » Bronzová čepeľ 24 » Milá Astoria 25 » Znamenie hodín 26 » Viac než len gesto Epilóg » Pani Malfoyová

Krištáľový luster bol tým prvým, čo upútalo pozornosť pri vstupe do slávnostnej, nablýskanej a vyzdobenej sály. Ďalšiu dominantu tvorili švédske stoly pokryté delikatesami – kaviárom, steakmi filet mignon, ustricami či rôznymi druhmi syrov. Takisto sa nedalo nevšimnúť si chladené šampanské a čokoládovú fontánu obklopenú najrôznejšími, aj exotickými druhmi ovocia. Nič z toho však Draca nezaujímalo tak ako vlastná snaha zahliadnuť Astoriu Greengrassovú.

„Pán Malfoy,“ oslovil ho akýsi okoloidúci drobný čarodejník s prešedivenou briadkou a potriasal mu rukou. Draco netušil, kto to je, ani keď sa predstavil („Wardell Oakes, veľmi ma teší!“), ale nedalo sa ho zbaviť. Zdržiaval ho otázkami o tom, ako sa darí jeho rodine, na ktoré Draco len veľmi neochotne a čo najstručnejšie odpovedal.

Nakoniec ho vyslobodilo až oficiálne privítanie v podaní riaditeľa Memfiského múzea pamätihodností a vzácnych artefaktov, po ktorom sa aj pán Oakes utíšil. „Vážené dámy, vážení páni! Dovoľte, aby som vás privítal na slávnostnom otvorení expozície artefaktov z hrobky významného čarodejníckeho egyptského panovníka, faraóna Džihautiho!“ Zaznel potlesk a nasledovali ďalšie uvítacie slová, menovanie dôležitých prítomných osobností a ďalšie reči, ktoré Draca vôbec nezaujímali.

Až keď začul slová „vedúcu archeologického výskumu, Astoriu Greengrassovú“ a následný aplauz, spozornel a uprel zrak na pódium. Skutočne sa tam objavila, s trochu nesmelým a predsa presvedčivým úsmevom, potriasla si rukou s riaditeľom múzea a pozdravila hostí.

„Príjemný večer, vážení prítomní,“ prihovorila sa všetkým prostredníctvom kúzla sonorus zosilňujúceho hlas. „Ako vedúca výskumníkov by som sa rada poďakovala Kráľovskému archeologickému inštitútu a všetkým svojim kolegom, vďaka ktorým prebehol výskum na vysoko profesionálnej úrovni. Taktiež by som rada...“

Prestal vnímať jej príhovor a sústredil sa na jej tvár. Pamätala si, že sľúbil, že sa tu uvidia? Možno za toľký čas zabudla. Možno naňho celkovo zabudla... hoci, dúfal, že nie. Na to prežili príliš veľké dobrodružstvo.

Astoria vymenovala najvýznamnejšie artefakty, ktoré objavili, vyzdvihla najmä Džihautiho prútik a v jednom okamihu prešla pohľadom po sále, až mal dojem, že kohosi hľadá. Napokon však pokračovala a navnadila všetkých hostí na neskoršiu prehliadku pamiatok. Odchádzala z pódia sprevádzaná úctivým potleskom, ku ktorému sa mimovoľne a bez premýšľania pridal aj Draco.

Videl, že sa zastavila pri akomsi mužovi, zrejme šlo o kohosi z jej tímu, zdal sa mu trochu povedomý. Pôsobila, že sa jej uľavilo, a na jej lícach pobadal červeň. Vykročil jej smerom, už-už sa nadychoval, že ju osloví, keď z úst riaditeľa začul svoje vlastné meno: „... podporovateľa výskumu a majiteľa cennej zbierky historických predmetov z rôznych období, pána Draca Malfoya.“

Zastal na mieste a uprel naňho zrak. Iste, mal svoje úmysly, ale nečakal, že sa bude od neho vyžadovať oficiálny prejav – nik ho na to neupozornil. Potom však blysol pohľadom Astoriiným smerom a zbadal, že hľadí priamo naňho. Zrazu sa mu zdala neistá, zvedavá a nervózna. Nadýchol sa a pomaly vydýchol, donútil sa kráčať ďalej a keď prechádzal popri nej, blížiac sa k schodíkom vedúcim na pódium, stihol si s ňou len vymeniť pohľad, ktorý trval snáď veky.

Mal dojem, akoby otvárala ústa v snahe vyriecť niečo, no napokon sa iba mlčky obišli a ona vykročila kamsi preč. Prečo šla preč? Pre Merlina, snáď mu neujde, keď už sem prišiel a konečne mal šancu opäť ju vidieť.

-:-:-:-:-:-:-:-:-

Pristihla samu seba pri tom, že sa snaží utiecť z miestnosti. Bolo to zbabelé a hlúpe, ale keď sa stretli ich pohľady, uvedomila si, že to nechce počuť. Že nechce pocítiť to sklamanie z toho, že sa rozhodol napriek tomu intenzívnemu spoločnému zážitku odkúpiť vzácnosti, ktoré objavila, a znemožniť tak verejnosti obdivovať ich.

„Zdravím všetkých prítomných,“ začula ho spoza chrbta a pridala do kroku.

Nevdojak schytila z jedného zo švédskych stolov pohár so šampanským a keď vyšla na chodbu, vydýchla si a napila sa. Privrela oči a pomaly vydýchla. Veď o nič nejde... o nič nejde, vravela si v duchu opakovane, avšak tie slová vôbec nepomáhali. Nemohla presvedčiť samu seba o niečom, v čo nedokázala veriť.

„Dnes som sem prišiel ako ten, čo investoval do výskumu v snahe obohatiť svoju súkromnú rodinnú zbierku.“

Prečo ho naďalej počula? „Oh, pre Merlina,“ zamrmlala si a vydala sa ešte ďalej. Možno bude najlepšie vyjsť von, na čerstvý vzduch, tam sa upokojí. Jeho ďalšie slová ju však prinútili spomaliť.

„Musím však priznať, že moje priority a názory na tento výskum sa postupom času výrazne zmenili. Áno, stále by som mal rád doma prútik faraóna Džihautiho a sem-tam ním aj čaroval. Je to veľmi mocný prútik, aj keď legendárnemu bazovému prútiku sa nemôže rovnať. Tak či onak, výskumný tím slečny Greengrassovej objavil skutočne pozoruhodné predmety, ktoré by rád vlastnil ktorýkoľvek zberateľ.“

Zastala a hľadiac pred seba zrazu napínala uši, vraštiac obočie.

„Mal som však tú česť bližšie spoznať prácu slečny Greengrassovej a práve ona a jej zanietenosť ma prinútili zmeniť rozhodnutie. Som odhodlaný poskytnúť rovnakú čiastku, akou by som si mohol zakúpiť predmety zbierky, a podporiť tak ďalšie skúmanie a azda aj odhaľovanie ďalších nálezísk.

Priznám sa, snažil som sa v rodinnej histórii vypátrať osoby, ktoré podporovali umenie z číreho úprimného záujmu. A nebol som úspešný. Možno keby sa slečna Greengrassová prekopala našimi rodinnými kronikami, objavila by čosi, čo moje neskúsené oči prehliadli.“ Odmlčal sa, keď sálou zaznel zdvorilý smiech. „Avšak nebudem dúfať, pretože svoju rodinu poznám. Nechcem hovoriť dlho, takže už nebudem zdržiavať.

Chcel som vám všetkým oznámiť, že prispejem Kráľovskému archeologickému inštitútu a taktiež Memfiskému múzeu pamätihodností a vzácnych artefaktov na podporu ich činnosti. Nechcem si však odkúpiť žiadny z predmetov, lebo slečna Greengrassová a samotná hrobka faraóna Džihautiho ma naučili, že takéto historické dedičstvo patrí nám všetkým. Ďakujem za vašu pozornosť.“

Zo sály sa ozýval potlesk a vzápätí ďalšie reči riaditeľa, no tie Astoria vôbec nepočúvala. Vrátila sa dnu a odložila pohár so šampanským, pátrajúc po Dracovi. Prechádzal popri elegantných stoličkách a zrak mu zrazu padol na ňu. Zastal a videla, ako sa mu nadvihla hruď v dlhom nádychu.

Pousmiala sa a nenápadným gestom mu naznačila, aby ju nasledoval. Nato sama vyšla von a počkala naňho, avšak nevenovala mu priamy pohľad. Uprela oči k tmavnúcej oblohe, na ktorej sa trblietali drobné bodky v diaľke.

Zastavil vedľa nej a zadíval sa na ňu. Srdce mu tĺklo ako šialené a netušil, čo má povedať, no ešte horšie bolo, že ona nevravela nič. Pripadal si maličký a ničotný, akoby Astoria Greengrassová a jej názor rozhodovali o jeho osude. Už-už chcel povedať aspoň čosi ako „dobrý večer“ či „rád ťa vidím“, keď sa ozvala ona: „Prečo si to urobil?“

Pomaly prehltol a zľahka pokrčil plecami. „Lebo som to považoval za správne.“

Stisla pery. „Ja som sa ani neodvažovala dúfať...“

„V čo?“ spýtal sa, keď zmĺkla.

„V to, že si sa mohol zmeniť,“ založila si ruky za chrbtom a oprela sa o múr budovy, pričom mu konečne opätovala pohľad. „Myslela som, že by som si len nahovárala nemožné.“ Netušil, čo na to povedať, a ona v rozpakoch po chvíľke nasmerovala zrak zase pred seba. „Prepáč.“

„Ah...“ zasmial sa. Také slovo od nej skutočne nečakal. „To je v poriadku. Ani ja by som na tvojom mieste neveril.“

Zažmurkala a znovu naňho pozrela, i keď sa mu zdalo, že jej to robí tak trochu problém. „Krivdila som ti, Draco Malfoy. Bolo to úžasné gesto. Naozaj.“

„Nie...“ zavrtel hlavou a otočil sa celým telom k nej, takže jej zakryl výhľad. Nechcel, aby sa dívala kamkoľvek inam; keď už cestoval a urobil, čo urobil, musel to aj dokončiť. „To nebolo len nejaké gesto, Astoria. Neurobil som to pre prestíž či povesť svojej rodiny alebo seba samého. Urobil som to kvôli tebe. Pre teba.“

Privrela oči a nadýchla sa, otvoriac ich. „Takže gesto pre mňa?“

Z hrdla mu unikol ďalší, trochu nervóznejší smiech. „Možno. Len mi povedz... či funguje. Či to zabralo.“

Zahryzla si do spodnej pery a chvíľu si ho premeriavala. Teraz už chcela veriť. Áno, chcela. Vlastne, možno chcela celý čas, ibaže nemala odvahu – nechcela sa sklamať. Dnes jej však ukázal, že sklamania sa obávala celkom zbytočne, a že je lepší, než dúfala. Cítila úľavu a radosť, šťastie, čo jej rozkvitlo v hrudi ako púštna ruža.

„Dokonale,“ šepla napokon a pritiahla ho k sebe, vezmúc jeho tvár do dlaní a pobozkajúc ho.

Draco ostal v šoku, ale nie nadlho. Jeho dlane si našli cestu okolo jej pása a objali ju, pričom jeho pery si vychutnávali tie jej. Boli snáď najsladšie, aké okúsil. A pre Merlina, veď ich chcel pobozkať viac ako štvrť roka. Chcel ich pobozkať od toho momentu, keď spoločne pomohli nevinnej Amelii a sirovi Shrewsburymu a vrátili sa do hmotného sveta.

---

Najprv som mala pocit, že som v patovej situácii, keďže už nemám ďalší nápad a zároveň mám dojem, že táto kapča nemôže byť úplným koncom poviedky, lebo tomu čosi ešte chýba. Ale počas zverejňovania som dostala nápad na epilóg, takže bude ešte ten. Ak by ste však mali ešte akékoľvek nápady či pripomienky k záveru, sem s nimi. ;) :D

[ » na začiatok « ]