Kapitola:
Pridaná: 12.4.2018, 20:47:04
Čítaná: 7169×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Draco Malfoy, Astoria Greengrassová
Stručný dej: Draco Malfoy pricestuje do Egypta v snahe poistiť si získanie ďalších vzácnych artefaktov do svojej neoceniteľnej zbierky. Namrzený na rodičov a samotný život sa tu stretáva s vedúcou archeologickej expedície – Astoriou Greengrassovou. Ako uznávaná odborníčka má však tiež svoje ambície a tie tak celkom nekorešpondujú s tými jeho. Vzťah pes a mačka sa môže začať. :D

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nálezisko 2 » V prachu 3 » Dvere 4 » V hrobke 5 » Labyrint 6 » Plán, čo sa vymkol z rúk 7 » Prútik 8 » Faraónova pomsta 9 » V prítmí 10 » Nekonečný tunel 11 » Erumpent 12 » Zápisník 13 » Zraniteľnosť 14 » Tisíce milénií 15 » Sladká Amelia 16 » Kliatba 17 » Protikúzlo 18 » Skúška sŕdc 19 » Veriť, či neveriť? 20 » Záchran(c)a 21 » Rodinné problémy 22 » Repudio 23 » Bronzová čepeľ 24 » Milá Astoria 25 » Znamenie hodín 26 » Viac než len gesto Epilóg » Pani Malfoyová

Príšerne nervózna sa usadila pri stole a sledovala pokrmy, čo sa na ňom začali objavovať. Pripomenulo jej to rokfortskú Veľkú sieň, ktorú zapĺňali počas spoločného stolovania jedlá pripravené domácimi škriatkami kdesi v podzemí – aj tu to tak zrejme fungovalo.

Miestnosť pôsobila na ňu chladným dojmom, čo bolo vzhľadom na kamenné múry i podlahu úplne prirodzené. Tmavozelené koberce v odtieni ihličnatých stromov tiež nepomáhali vytvoriť prívetivejšiu atmosféru. Zato veľkolepé vázy s ešte veľkolepejšími kvetmi vo všetkých rohoch jedálne a takisto na striebornom obruse priam žiarili.

„Dobrú chuť,“ zapriala im Narcissa Malfoyová obom ako pani domu a všetci traja sa mlčky pustili do polievky.

Bola vynikajúca, no Astoria si ju napriek tomu nedokázala plne vychutnať. Až po viac ako troch rokoch vzťahu po prvýkrát stretávala Dracovu matku – svoju budúcu svokru. Keď ju predstavil ako svoju snúbenicu, pocítila ohromné šťastie, no jej nervozita sa iba znásobila. Po prvý raz vstúpila do svojho budúceho domova a zoznamovala sa s prostredím, kam sa koncom roka nasťahuje.

Večera prebiehala zväčša mlčky, iba čo sa Narcissa párkrát spýtala, ako im chutí, a obaja vychvaľovali šikovných škriatkov a vynikajúci výber jedál, ktoré mala na svedomí pani Malfoyová. Keď ju tak Astoria oslovila, uvedomila si, že o niekoľko mesiacov budú tak nazývať aj ju. Bol to zvláštny pocit.

„Takže, slečna Astoria,“ prihovorila sa jej napokon hostiteľka, oblečená v prekrásnom brokátovom habite, z ktorého dýchal luxus a prepych. Plavé vlasy pretkané striebrom mala vyčesané do drdola a aj keď pôsobila prísne, účes jej svedčil, najmä preto, lebo mohli vyniknúť žiarivé smaragdové náušnice. „Rozhodli ste sa definitívne vrátiť do Anglicka, ako ma Draco informoval.“

„Áno, presne tak,“ prisvedčila a pousmiala sa na ňu.

„Máte teda dosť cestovania? Navštívili ste všetky kontinenty, pokiaľ viem.“

„Všetky obývané. V Antarktíde by archeologička nemala veľmi čo hľadať,“ pokúsila sa o žart, avšak zareagoval naň iba Draco. Pod stolom jej stisol dlaň a ona si pripomenula, ako jej často zdôrazňoval, že hoci jeho matka sa dávno dostala z najhoršieho a našla nový zmysel života, zároveň sa až príliš sklamala v ľuďoch, aj v najbližšej rodine, takže sa veľmi uzavrela. On ostal jedinou osobou, ktorej ešte dokázala prejaviť aký-taký cit, a Astoria si nerobila priveľké nádeje, že ona bude ďalšou. No možno... azda raz, možno jej vnúčatá...

„Pravdaže.“

„Preto som usúdil, že je ten pravý čas požiadať Tori o ruku,“ doplnil Draco.

„Ako matka som si márne nahovárala, že syn sa mi zdôveruje takmer so všetkým. Ale o plánovaných zásnubách som nič netušila,“ zahľadela sa na ňu spýtavo.

„Ah... bolo to krásne,“ usmiala sa úprimne. „Presne na výročie nášho prvého bozku. Podľa mňa najväčšia krása spočíva v jednoduchosti – a Draco si to vzal k srdcu. Boli sme na večeri v nádhernej reštaurácii osvetlenej vznášajúcimi sa lampiónmi a potom ma pozval na prechádzku. Prechádzali sme sa pod hviezdami po pláži a celkom mi to pripomínalo atmosféru nášho zoznamovania v Egypte,“ zľahka sa naňho uškrnula.

„Nuž, a potom už ostávalo len vyčkať na tú správnu chvíľu, povedať tie správne slová a spýtať sa tú správnu otázku.“

„A dostať tú správnu odpoveď,“ zasmiala sa.

„Mám radosť z tvojho šťastia, Draco,“ zahľadela sa naňho Narcissa. I keď na jej tvári sa dali badať vrásky, jej niekdajšia krása nezanikla. Možno pôsobila chladne, ale Astoria videla v jej očiach lásku voči synovi a vedela, že tá veta bola úprimná. „Prajete si teda svadbu v zime, ako mi vravel Draco,“ obrátila pohľad späť k Astorii.

„Áno, hoci je to v protiklade k nášmu zoznámeniu. Alebo práve preto. Totiž, na piesku sme nezačali najlepšie. Vlastne sme sa neznášali, aby som bola presná.“

„Nepreháňaj, Tori.“

„Nepreháňam,“ pozrela naňho s náhlou vážnosťou, avšak opäť sa zasmiala. „A tak sme sa rozhodli pre sneh. Ako symbol toho, že aj náš vzťah sa v porovnaní s tým, ako sme sa zoznámili, úplne zmenil.“

„Pekná symbolika. Bude to však problematické, pokiaľ ide o kvety. Rozumiete, kytica, výzdoba... ale všetko zariadime. Stačí si v záhrade vybrať a ja sa o všetko postarám.“

Prekvapene zažmurkala. „Vybrať si...?“

„Určite budete chcieť biele kvety. Čo tak tulipány? Alebo ľalie? Či možno biele ruže?“

„Ah... o tom som ešte nepremýšľala...“ priznala. „Ale biele kvety budú určite krásne.“

„Draco vám zrejme spomínal, že mojou najmilšou záľubou je starostlivosť o našu záhradu. Dovolím si tvrdiť, že za tie tri roky, čo sa jej venujem, som ju pozdvihla na nevídanú úroveň.“

„Tým som si istá, pani Malfoyová. A veľmi rada ju uvidím, ak by ste boli taká ochotná a napríklad zajtra ma ňou previedli.“ Zahľadeli sa na seba a Astoria sa pod jej pohľadom trochu scvrkla, no zároveň jej venovala čo najmilší úsmev. „A pokojne ponechám výber konkrétnych kvetov na vás. Máte úžasný vkus, o čom svedčí aj výzdoba tejto miestnosti.“

Prísne pery sa roztiahli do úsmevu, ktorý vyzeral na tvári takmer bez mimiky až prekvapujúco vrelo. „Volajte ma Narcissa, slečna Astoria, dobre?“ navrhla zrazu.

Draco pevne stisol Astoriinu dlaň, akoby jej chcel povedať, že teraz už je to na dobrej ceste. „Veľmi rada. A budem rada, ak ma budete volať Tori, Narcissa.“

Pokynula jej hlavou. „Veľmi rada.“

-:-:-:-:-:-:-:-:-

„Nemal by si mi namiesto rodinnej zbierky ukázať hosťovskú izbu?“ podpichla ho, keď ju viedol dole schodmi do podzemných siení malfoyovského sídla.

„Bojíš sa?“ pozrel na ňu v zelenkavom svetle fakieľ, ktoré rozžiaril svojím prútikom.

„Ísť s tebou do podzemia? Kdeže, veď mám samé dobré skúsenosti.“

„Ha-ha. Ty si jedla na večeru vtipnú kašu?“

„Jedla som to isté čo ty, takže...“ pokrčila plecami.

„Nepredstieraj, že nie si zvedavá.“

„Som zvedavá aj na svoju pohodlnú posteľ. Má aj baldachýn?“

„Čo tam po nejakom baldachýne, teraz môžeš obdivovať históriu nášho rodu! A nielen nášho, aj mnohých iných. Tu sa nachádza priamo naše rodinné dedičstvo,“ ukázal na veľkú sieň naľavo, „a tamto je len galéria obrazov s členmi rodiny. No tam by som ťa radšej nevodil, večne majú hromadu pripomienok ohľadom čistej krvi a podobne. Vážne sa mi to už nechce počúvať.“

„Ah, si rozkošný, keď pohŕdaš filozofiou čistej krvi.“

Pozrel na ňu a zasmial sa. „A ďalej už sú zbierky predmetov z celého Anglicka. A taktiež z Ameriky a jedna sieň je venovaná aj európskym krajinám. Čo si chceš pozrieť ako prvé?“

„Čo keby som ti radšej ja niečo ukázala?“ zahľadela sa mu potmehúdsky do očí.

„Ty mne? V našom rodinnom múzeu?“

„Čoskoro to bude aj moje rodinné múzeum, zabudol si?“

„To by som v žiadnom prípade nemohol, budúca pani Malfoyová,“ pobozkal ju na sánku.

Odstrčila ho a zastala. „Tak chceš to vidieť?“

„Isteže...“

Pomaly sa mu otočila chrbtom a sňala si z pliec bolero s trojštvrťovými rukávmi, odhaliac tak svetlooranžové šaty bez rukávov i ramienok. Draco sa na ňu zmätene díval, ale potom prižmúril oči a pristúpil bližšie. Na pravej lopatke si čosi všimol. „Tak...? Čo hovoríš?“

„To je...?“ V prvom momente mu prešiel po chrbte mráz. Nemal dobré spomienky na tetovania, keďže sa mu spájali najmä so smrťožrútmi a s čiernym obdobím v dejinách rodu Malfoyovcov. Toto však bolo iné.

„Škorpión,“ zoširoka sa usmiala, keď priložil k jej drobnému tetovaniu končeky prstov. „Všetko najlepšie k narodeninám.“

„Ty si si nechala spraviť tetovanie? Pre Merlina, kedy? Ako ti to vôbec napadlo?“

„Napadlo mi to po zásnubách,“ priznala, zvrtnúc sa späť k nemu. „Tebe sa nepáči...?“

„Ja len... nerozumiem...“

„Nerozumieš? Veď škorpióny nás vyviedli von z podzemia v Džihautiho labyrinte. Škorpióny nás tam sprevádzali. Škorpióny nás dali dokopy,“ pohladila ho po tvári. „Myslela som, že ťa to poteší.“

Díval sa na ňu a netušil, čo povedať. Pripadalo mu to šialené a pritom dojímavé. „Tori, ty si... neskutočná.“

„To je dobre, či zle?“ zasmiala sa neisto.

Chytil ju okolo pása. „To je vynikajúce. Milujem ťa,“ pobozkal ju na špičku nosa. „A práve som dostal geniálny nápad.“

„Počúvam,“ ovinula si ruky okolo jeho krku.

„Keď raz budeme mať syna, čo keby sa...“

„Ehm, syna?“ zakašlala. „Ako vieš, že to bude syn? Čo ak budeme mať päť dcér?“

„Dobre, tak... ak raz budeme mať syna... čo keby sa volal Scorpius?“

Najprv sa rozosmiala, nazdávajúc sa, že žartuje. „Myslíš to vážne?“

„Máš niečo proti?“

„Vlastne nie...“ uznala. „Draco a jeho syn Scorpius. Hm, pasuje to k sebe.“

„Najprv ho však musíme mať.“

„No, áno,“ usmiala sa naňho.

„A to len takýmto dívaním sa na seba nedosiahneme.“

„Hm-ehm, pán Malfoy, nechceli ste mi ukázať cennú rodinnú zbierku?“ zažmurkala.

„Mohli by sme začať tak trochu nacvičovať,“ jemne ju potisol k stene. „Zbierka počká.“

Astoria sa rozosmiala, až sa to ozývalo v podzemných chodbách sídla Malfoyovcov, ale jej smiech postupne zanikol v Dracových bozkoch. Tie ju vedeli vždy spoľahlivo umlčať. A hoci to občas – najmä uprostred hádok – zneužíval, nemienila mu brániť. Nechcela mu brániť. Nemalo totiž žiadny zmysel brániť sa jeho bozkom.

---

Ďakujem opäť svojim čitateľkám ako už tradične na konci akejkoľvek poviedky. Dúfam, že som to, čo mi prišlo ako čosi trošku iné v porovnaní s ostatnými vecami, ktoré píšem, nepresladila takto ku koncu a že sa vám to páčilo. :) Ďakujem, že ste vydržali a povzbudzovali ma v písaní a sem-tam dodali aj nejaké nápady, takže i vďaka vám vyzerá poviedka tak, ako vyzerá. Vďaka. <3

[ » na začiatok « ]