Kapitola:
Pridaná: 26.11.2017, 22:05:50
Čítaná: 1104×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Neville Longbottom, Harry Potter, Ron Weasley, Hermiona Grangerová
Stručný dej: Témou rozstrelového kola bola spojnička podľa vlastného výberu.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Trevor 2 » Niekedy stačí požiadať o pomoc 3 » Chlapec, ktorý prežil 4 » Pomoc 5 » Vražda v Rokfortskom exprese 6 » Čas sa nedá vrátiť späť iba vo svete muklov

Pán a pani Dursleyovci z Privátnej cesty číslo 4 s potešením o sebe tvrdili, že sú úplne normálni, no ďakujem pekne. Boli tými poslednými, od ktorých by niekto očakával, že sa zapletú do voľačoho zvláštneho či tajuplného, pretože také čosi považovali jednoducho za vylúčené.

Pán Dursley bol riaditeľom spoločnosti Vrtamex, ktorá vyrábala vŕtačky. Bol to veľký, tučný muž takmer bez krku, no s obrovskými fúzmi. Pani Dursleyová bola zase chudá blondínka s dvakrát takým dlhým krkom, ako je bežné, čo bolo v jej prípade ohromne praktické - veľkú časť svojho voľného času totiž trávila tým, že ho naťahovala ponad záhradný plot a špehovala susedov. Dursleyovci mali malého syna, o ktorom boli presvedčení, že je to najúžasnejší chlapec na svete.

Bolo to krátko po siedmej hodine ráno, Privátna cesta bola tichá a len tu a tam sa ľudia ponáhľali do práce.

Petunia Dursleyová v kuchyni a pripravovala bohaté raňajky pre svojho manžela Vernona. Zvyčajne jedol tanier míešaných vajíčok (5 vajec) ráno, balenie slaniny, pšeničný toast - mierne hnedý a malú misku obilnín na trávenie. Šálka kávy a pinta pomarančového džúsu. Ich jediný syn Dudley bol podobný svojmu otcovi v stravovacích návykoch, ale už našťastie nezdedil moc z jeho nebezpečného a popudivého charakteru.

Okrem troch Dursleyovcov žil v dome číslo 4 aj ich synovec. Harry Potter bol sirota a Petunia s Vernonom ho našli pred 10 rokmi na ich prahu, spolu s listom. Riaditeľ školy, ktorý už navštívil sestru Petunie, Lily, im napísal, že Lily a James boli zabití a Harry tak u nich zkrz pokrvné prepojenie získa primeranú ochranu. Dudley bol vtedy ešte veľmi malý, len pár dní starší ako Harry. Petunia vtedy zúrila. Nenávidela svoju sestru, pretože Lily a jej manžel boli čarodejníci a bolo pravdepodobné, že jej dieťa zdedilo tieto zručnosti.

Petunia sa však nakoniec prestala hnevať že musela vzať jej malého chlapca a vychovávať ho ako vlastného. Už nemohla mať deti, a tak mal Dudley aspoň brata. Ale Vernon bol proti nemu.

"Bastard tvojej abnormálnej sestry nebude vyrastať s mojim synom! Ak tu musíme toho chlapca držať, môže žiť v skrini pod schodiskom! "

Petunia sa podvolila. Vždy podľahla. Mala príliš veľký bol strach zo svojho manžela. Hanbila sa za svoje slabosti a tak musela viditelne trestať aj jej synovca. Prinajmenšom ho nesmela šetriť v priebehu dňa. Keby Harry niečo vyparatil a ona bola na neho príliš milá, Vernon by jej pravdepodobne vynadal. Dudley bol ale naozaj ušetrený od svojho otca ale tiež nesmel byť príliš príjemný na Harryho.

Harry upratal kuchyňu a vyniesol odpad. Strýka Vernona medzi tým zase nahnevalo, že kachle neboli dobre rozkúrené. Ako to, že Petunia neostala pri kachliach? Dovolenka alebo žiadna dovolenka, nemala právo spať dlhšie! Keď mu jeho žena konečne rozložila taniere, bol na túto chvíľu už celkom netrpezlivý. Petunia presne vedela, ako chcel, aby boli hotovéjeho vajcia a slanina. Darebák, nechal slaninu príliš krátku na panvici, takže nebola dostatočne chrumkavá, pomyslel si strýko Vernon o Harrym.

Áno, brilantne vychoval svoju ženu. Poslúchala ho a nikdy mu neprotirečila. Spočiatku pracoval veľa a niekedy aj rozzúrene reagoval, ale po manželstve sa to veľmi rýchlo pominulo. Do tej doby bol najkrajším mužom, ktorého si žena mohla želať. Petunia Evansová bola krásna, aj keď nie tak celkom ako jej ryšavá sestra. Bohužiaľ tá bola blázon a tak sa plne sústredil na jej blond sestru Petuniu od prvého okamihu. Nebolo to ťažké ju omotať okolo prsta. Chcela odísť z domu, kde bola jej šialená sestra čarodejnica, uctievaná ako svätá. Ďaleko od rodičov, ktorí boli vždy tak pyšní na jej najmladšiu dcéru, kým Petunia bola len druhoradá.

Vzal si ju, keď bola Petunia plnoletá. Vernon bol muž, ktorý pripisoval veľkú dôležitosť tradičnému rodinnému portrétu. Manželstvo, dom, deti a žena zostala tam, kde si myslel, že patrí - za sporákom a handrami. Až na to, že sa to nevypracovalo v prvých rokoch manželstva s deťmi. Petunia jednoducho nie a nie otehotnieť, bez ohľadu na to, ako často Vernon zúril. To mu liezlo na nervy a nechcel za žiadnu cenu tento jej nedostatok trpieť. Ako by to bolo, keby si musel adoptovať Vernon Dursley cudzieho fagana! Často ho počula, keď ležala vedľa neho v posteli po splnení svojich manželských povinností a pomaly sa začínala obávať, ale to ho netrápilo. Koniec koncov, bola to jej chyba, nie jeho, že nemohli konečne chodiť do škôlky. V podstate bola jeho žena neúspechom a ona to tiež vedela.

Keď tomu neveril, ale stalo sa. Jedného večera mu povedala, že žiari, že je tehotná. Konečne. V nasledujúcich 8 mesiacoch sa mu dokonca darilo sa krotiť a nie veľmi ju urážať, pretože kto vie, či sa jej opäť podarí otehotnieť? Napriek tomu sa jej po prvom synovi podarilo dvakrát potratiť. Nakoniec im doktor povedal, že už nebude mať deti. Vernon bol zúfalý a na pokraji uškrtenia doktora aj jeho nekompetentnej ženy. Našťastie to bol chlapec, ktorého mu porodila. Pre dievčatá by nemal pochopenie. Potom sa všetko zvrhlo, jej sestra zomrela a mali ich syna na krku. Škaredý ježko, ktorý bol zaručene rovnako nezvyčajný ako jeho problémový rodičia. Ale tomu sa chystal Vernon zabrániť! Tento chlapec sa nikdy nedozvie, ako zomreli jeho rodičia a kým nebude dostatočne starý na to, aby ho dali na ulicu, kde bude otrokom. Pri tejto myšlienke sa Vernon zlovestne usmial. Utrel si obrúskom ústa a hodil ho na tanier. "Zavolaj fagana, Petunia. Musí vyčistiť stôl a umyť riad."

Nervózna Petunia vstala a bežala k malej skrini pod schodami, v ktorej ležal na matraci, na ktorom jej synovec spával. Vernon bol včera veľmi nespokojný, že trávnik nebol presne pokosený a znova ho zbil. Chcela ho ušetriť a tak mu doniesla raňajky, čo by jej manžel pravdepodobne vyhodil. Teraz ho mala predviesť pred Vernona.

Zhlboka sa nadýchla a za krátko otvorila dvere s trhnutím. "Choď! Tvoj strýko chce, aby si vyčistil stôl a umyl riad! Rýchlo! "" Áno, teta "prišla slabá odpoveď. Harry, chudý 11-ročný, ktorý bol príliš malý na svoj vek a jeho čierne vlasy vždy divoko rástli vo všetkých smeroch, bez ohľadu na to, ako sa Petunia snažila, tlačil sa v úzkom priestore pod schodami a kríval okolo svojej tety. Mala slzy na krajíčku, ako vždy, keď malý chlapec statočne vykonáva svoju prácu, ktorá vlastne prináleží Vernonovi. "Dobré ráno, strýko," povedal slabým hlasom a začal vyprázdňovať prázdne misky a taniere zo stola a dal ich do drezu. "Keď budem preč, umyješ tieto taniere a bez leňošenia! Potom umyješ odpadkové koše vonku pomocou záhradnej hadice a vyčistíš kúpeľňu! Beda ak tam uvidím čo i len škvrnu od vody! Potom upraceš Dudleyho izbu a povysávaš ju. A nech si hotový, kým prídem domov! "" Áno, strýko. "

Ťažkopádny, tučný Vernon Dursley vstal a hojdal sa ku dverám. Pomaly, jeho synovec prišiel ku dverám a otvoril strýkovi dvere. "Pekný deň, Petunia a dozeraj na chlapca." Potom konečne zmizol vo svojom aute a oni vošli dovnútra.

Harry prešiel okolo svojej tety do kuchyne a začal umývať riad. Keď skončil, mal pot na čele. "Chystám sa umyť odpadkové koše vonku." Nemohla ho zbaviť tejto práce. Keby sa niektorý sused náhodou dzvedel, že Petunia mu v tom pomáhala, Vernon by vybuchol a obaja ona aj chlapec by dostali trest. Takže namiesto toho šla do kúpeľne a starostlivo ju čistila. Ak sa v posledných pätnástich rokoch naučila jednu vec, potom ako spravovať domácnosť bez toho, aby našla na nábytku prach alebo odtlačok prsta. Vernon nenašiel žiadny dôvod na potrestanie Harryho za kúpeľňu. Potom odišiel do Dudleyovej izby, ktorý sa tiež medzitým prebudil a sedel pri raňajkách. V Dudleyho izbe nebolo takmer čo robiť, čo bolo pravdepodobne preto, že Vernon zabudol, že predvčerom vytiahol Harryho do Dudleyho izby, aby ju upratal. "Mám teraz začať v kúpeľni?" Spýtal sa jej Harry potichu. Okamžite zavrela oči a chvíľu sa akože hnevala, než sa obrátila k chlapcovi. "Nie! Urobila som to sama, už len umy mramor! Ak sa strýko opýta, tak si ju umyl sám, pochopili si? Nie je tu nič čo robiť, choď do kuchyne a zjedz raňajky! "Chlapec sa na ňu úzkostlivo pozrel. "Ja ... ja ... no, nechcem jesť nič. Môj žalúdok ... Myslím, že som si ich nezaslúžil. "Petunia pochopila. Harry mal opäť problémy s žalúdkom z tvrdého chleba, ktorý bol špeciálne odkladaný pre neho. Prikývla a vyhodila ho z miestnosti, aby ho zamkli späť do skrinky. Harry bol veľmi vďačný, vydýchol si úľavou, keď sa prepadol do zchátralého matraca. Petunia odniesla zvyšky po Dudleyho raňajkách a potom sa posadila na chvíľu do obývacej izby. Pod čalúnenou stoličkou mala zastrčený list. Včera dorazil a Petunia nenabrala odvahu to Vernonovi povedať lebo by pravdepodobne Harryho zbil spolu s ňou, pretože bol s ňou príbuzný. List vyzeral presne tak, ako ten, ktorý Lily dostala pred mnohými rokmi. Niet pochybností, že prišiel z čarodejníckej školy, ktorú navštevovala aj jej sestra. Opatrne otvorila obálku a vytiahla nejaký tučný list papiera. "Pergamen" zašepkala si, keď si spomenula ako kúzelníci nepoužívali papiere, ale pergamen. Áno, bolo to oznámenie, že Harry bol prijatý do školy a mal by nastúpiť po prvýkrát v septembri. Dlho vedela, že Harry je ako jeho matka. Našťastie dokázala vždy vysvetliť alebo zakryť všetky malé nehody, ktoré sa mu čas od času stali. Vernon si myslel, že chlapec je normálny a pravidelne si blahoželal k tomu, že ho úspešne zbavil tejto abnormality. Ako by reagoval, keď by sa dozvedel, že Harry je niečo iné ako normálny chlapec, ktorého si predstavoval.

V obálke bol list, zoznam kníh a lístok. Zúfalé slzy tiekli Petunii z očí, ale stihla si ich dôsledne utrieť, než by jej syn videl jej plač v obývacej izbe. Ako mala oklamať Vernona? Nemohla to ignorovať, list bol jasný. V určitom okamihu by sa niekto z tejto školy určite objavil a potom by bola katastrofa dokonaná. Čo bolo treba urobiť? Petunia vedela, že pre Harryho by bolo najlepšie, keby išiel do tejto školy. Ale ako by to jej manžel videl? Pravdepodobne zle. Páčil by sa mu nejaký ústav, kde by Harrymu ubližovali. Nehovoriac o tom, že by potom pravdepodobne prišli o ročnú dotáciu, ktorú dostávali za starostlivosť a umiestnenie jej synovca. Nie, Vernon by nesúhlasil.

Ako už toľkokrát v uplynulých rokoch, Petunia sa sama seba pýtala, prečo práve ona mala takého manžela. Často sa s ňou zaobchádzalo ako so špinou ako s jej synovcom. Zaobchádzal s ňou ako so sluhom. Bola vystrašená. Tak často jej Vernon hrozil, že by odniesol Dudleyho a že on tak ako tak nemá čo stratiť, tak by ju jednoducho aj zabil. Už nikdy si nemohla byť istá jej životom. Takže sa rozhodla pokračovať, aspoň kým Dudley nevyrastie a neodíde z domu. Potom na tom nezáležalo. Jej vlastný život nebol dostatočne cenný na to, aby to vydržala až do konca. Skôr skorý koniec jej šialeného muža. Nedbalo nechala oči blúdiť cez zoznam kníh a uviazli na jednom z názvov. Úžasne sa usadila na stoličke a dívala sa na písmená.

Tam bol v zozname pre učebnice:

- Phyllida Spore: Tisíc elixírov a huby

(Box elixírov učiteľa: profesor S. Snape)

S. Snape! To by mohol byť ten hlúpy priateľ Lily z detstva, to zašlé Snape chlapča, ktorý žil s rodičmi v byte od vedľa! Ako sa volal ... Severus, áno! Severus Snape! Bez toho aby vedela prečo vydýchla si Petunia a vyskočila zo stoličky. Tento muž poznal Lily a bol s ňou už niekoľko rokov priateľom. Mohol by jej pomôcť? Možno by mohol vziať Harryho a potom dať Vernonovi nejakú príučku a nebolo by to také zlé pre ňu.

Bol tam stále tam, v tomto dome na okraji priemyselnej zóny, len pár blokov od domu rodičov? Nedokázala si predstaviť, že by tam niekto zostal dobrovoľne a napokon ten muž bol zrejme učiteľom. Ale stálo zato to vyskúšať ... nemala čo stratiť. Spraví to, alebo sa bude musieť priznať k Vernonovi. Koniec koncov, september bol už len za pár týždňov, takže nemala veľa času. V obývacej miestnosti sa rozčúlila a pevne tlačila list na hruď. Zajtra pôjde do svojej starej štvrti a uvidíme, či tam nájde Snapa. Možno bude všetko dobre, alebo aspoň lepšie. Pre Harryho.

"No, zdá sa, že to dieťa včera všetko urobilo. Potom dostane hneď niekoľko ďalších úloh." Vernon Dursley bol naštvaný dnes ráno. Včera nemal s chlapcovou prácou žiadne problémy a preto ho nemohol zbiť. Samozrejme, mohol by ho taktiež zbiť, ale rozhodol sa, že mu dnes naloží dvakrát viac práce. Potom mu jeho žena tiež povedala, že ide nakupovať, pretože Dudley potrebuje nejaké nové oblečenie. Koniec koncov, ak by potrebovala ona sama nejaké, protestoval by ju. Dostala len jedno nové oblečenie pred rokom, to muselo stačiť! Nakoniec nové auto, na ktoré myslel, stálo peniaze. Ale pre svojho syna nič nebolo príliš. Bohužiaľ, Dudley sa v posledných mesiacoch zdal trochu vzdorovitý. Niekoľkokrát sa pozrel na svojho otca naštvaný a dokonca zovrel päste. Dobrá vec! Nechcel, aby mäkký suchár utrpel akúkoľvek konfrontáciu. Nachystali si precovnú tašku a spozoroval strach z neobvykle zelených očí chlapca, pretože pochopil, že je to nemožné zvládnuť tieto úlohy kým sa jeho strýko nevráti z práce. Spokojný odišiel do práce a tešil sa už na večer. Harry sa triasol. Nikdy nebude schopný robiť všetku prácu dnes večer. Pomohla by mu jeho teta aj dnes? Vedel, že Petunia často robí veci úmyselne proti jasným príkazom svojho strýka. Koniec koncov nebol hlúpy. Jeho teta sa niekedy pozrela na neho, ako keby ho chcela objať, ale Harry vedel, že keby to urobila, mala by vážne problémy. Včera popoludní mu priniesla trochu polievky, to je na tvoj žalúdok. Ochutnal ju, trochu horká, ale potom mu bolo oveľa lepšie. Petunia na Harryho sklamanie však povedala niečo, čo mu pravdepodobne pripraví hrozný večer. "Teraz idem nakupovať. Dudleymu nové nohavice a tričká. Urobíš to, čo ti povedal strýko. "Potom odišla z domu na autobusovú zastávku cez cestu.

Harry si povzdychol pri tej hromade riadu. To bude veru “veselé”.

Keď Petunia vystúpila z autobusu, chvíľu nevedela kade ísť. Vyzeralo to tu síce povedome, ale nebola tu od svadby a cítila sa úplne mimo. Zastavila sa pred domom svojich rodičov. Bol predaný po ich predčasnej smrti, ale veľa sa nezmenilo. Dokonca aj jej milované ruže boli stále viditeľné na záhrade. Zrejme sa jeho nový majiteľ o ne dobre staral, pretože vyzerali dobre upravené. Po tvári Petunie stiekla slza. Prišlo jej ľúto, že sa s rodinou povadila. Nepozvala ani svojich rodičov na svadbu ... Hnev bol príliš veľký. Lily, Lily, len Lily ... jej rodičia milovali obe dcéry. Dnes to vedela. Teraz boli všetci preč. Zomreli. Odišli. Jej rodičia, Lily ... v tom okamihu sa nenašiel nikto, kto by jej pomohol.

O chvíľu stála pred hľadaným domom, Vyzeral byť obývaný, ale na dverách nebol žiadny názov. Petunia nabrala všetku svoju odvahu a zazvonila. Niekoľko minút sa nič nestalo a už sa takmer otočila, keď sa vtom otvorili dvere.

"Áno, prosím," spýtal sa tmavý hlas, ktorý patril temnému mužovi pred ňou. Nezdalo sa, že by ju spoznal.

"Ja ... len, že, prepáčte, že som tu tak jednoducho vtrhla, pán Snape. Ale nebudem dlho. "" A s kým mám tú česť? "Spýtal sa hlas celkom jasne, že mu v žiadnom prípade nebolo hodné protirečiť. "Pe-Petunia. Petunia Dursley, Evans, mám na mysli, "povedala rýchlo a on vyvalil oči na okamih. "Čo tu robíš, Petunia, sakra? Nemáme spolu nič spoločné, tak znova zmizni! "Zasyčal na ňu. A chcel len zabuchnúť dvere pred jej tvárou. "Ide o Harryho, Lilynho syna!" Zastavil sa a pozrel na ňu so zúženými očami. "Prečo by ma mal trápiť Potterov syn?" Spýtal sa smrteľne tichým hlasom. Musela pripustiť, že ju ten muž vydesil. "Nijako. Ale on je Lilyn syn a necíti sa dobre. "

Dvere boli úplne otvorené a mávnutím ruky ruky jej ukázal, aby vošla dovnútra. Interiér bytu Petuniu prekvapil. Bol to celkom komfortne vybavený, aj keď v izbách dominovali knižnice. Ani zďaleka to nevyzeralo tak zchátralo ako zvonku. "Predpokladám, že mi chcete len niečo povedať a potom sa vrátite domov Petunia. Prepáčte, ak vám neponúknem nič na pitie, povedal. "Nervózna Petunia začala hľadať niečo v kabelke. "Ide o ... môjho manžela. On, takže Vernon nie je ... nie je na Harryho veľmi milý. V skutočnosti ho vždy týral. Teraz dostal list zo školy a ... áno, neviem čo robiť! Ak to Vernon zistí, môže nás oboch zabiť! Prosím, pomôžte mi, prosím vás! "

Severus Snape, majster elixírov na Rokfortskej škole čarov a kúziel napriek dlhým rokom tréningu, dal na chvíľu rysmi tváre najavo, že ho to mierne vykoľajilo. Harry Potter, zneužívaný jeho strýkom? A Petunia tiež? Severus nemal Petuniu Evans nikdy rád a nezmenil by to ani teraz, ale vedel, ako by sa on cítil v ich situácii. Aj jeho vlastný otec bol k nemu a jeho matke menej zdvorilý. Teraz videl Petuniu pred sebou na stoličke ako sedí a bola úplne vyčerpaná.

Od začiatku až po súčasnosť jej rozpovedal všetko, každý detail ako to bolo medzi ním a Lily. Napriek tomu ... "Petunia, nemôžem si vziať chlapca. Nemôžem vám to vysvetliť, nepochopili by ste to, ale súvisí to s mužom, ktorý zabil aj Harryho rodičov. Okrem toho je to pokrvná ochrana, potrebuje toto prepojenie s vašou rodinou. Takže ho nemôžem odtiaľ dostať. "Petunia prikývla. Bola tu síce slabá nádej, ale aj tá bola zničená. "No, ja ... už je čas. Bude lepšie, keď pôjdem domov a pomáhať chlapci v domácnosti." Severus ju odprevadil ku dverám a videl ako jej postava mizne vo dverách. No chlapcovi nemohol pomôcť...

Harry bol hotový. Celý deň čistil a hrabal sa na záhrade, ale urobil len polovicu práce, ktorá mu bola pridelená, a každú minútu sa malo strýkovo auto objaviť na príjazdovej ceste. Harry sa vzdal ilúzie, že jeho strýko bude aj dnes taký benevolentný, takže sa mentálne pripravoval na masívnu bitku. "Harry, poď do domu, prosím," zaznel tetin slabý hlas a nejako smutný, ale dbal sa na to, aby sa jej na nič nepýtal. V kuchyni bol pohár vody a niekoľko tabliet vedľa neho. Pravdepodobne tá, ktorú mu pravidelne miešala s jedlom a spôsobovala takú chuť. Avšak nikdy mu nedávala lieky proti bolesti priamo. Vzala tri z nich a dala mu ich. Prehltol ich s vodou a videl svoju tetu hľadať nieči pri dreze. "Vezmi si do tvojej skrinky aj zvyšné tabliety. Skrývaj ich pod policou tak, aby ich tvoj strýko nenašiel.Neviem, čo bude robiť dnes, ale možno ich budeš neskôr potrebovať." Harry prikývol a odniesol si tablety do skrine. Petunia si s trasúcou sa rukou utrela pot z čela. Bola vystrašená a mala veľký strach. Ale odvtedy, ako ju Vernon dnes ráno vystrašil, mu mohla tiež ukázať ten list. Potom už aspoň prežije všetko naraz. Len dúfa, že chlapec prežije.

Pozrela sa na hodinky. Bolo už dosť neskoro, to nebolo dobré. Vernon bol vždy veľmi rozčúlený ak sa z práce nedostal načas, alebo ostal trčať v premávke. Všetko bolo na dnes prichystané. Veľmi starostlivo pripravila večeru a dúfala, že tým trochu utiší svojho manžela. Znova kontrolovala stav pečiva, keď zazvonil zvonček.

Petúnia otvorila a ostala ako skamenená. Pred ňou stáli dvaja policajti, ktorí držali svoje čiapky v rukách. Vyšší z nich povedal. "Pani Dursleyová? "Pomaly prikývla. "Je nám to ľúto, ale váš manžel mal autonehodu" Petunia zovrela rám dverí. Jej srdce bolo až v krku. "Je v poriadku?" Spýtala sa. Policajti si vymenili rozpačitý pohľad. "Je mŕtvy, pán Dursley. Váš manžel neprežil tú autonehodu, je nám to ľúto." Ruka sa jej presunula z hrdla k ústam aby zamaskovala náznak smiechu. Nebolo to správne. Nebolo správne, aby preto bola šťastná. Musí plakať, smútiť, kričať a čo ešte ... ale bola šťastná, lebo jej manžel znova nepríde cez tieto dvere? Nie, to nemôže byť správne! Vraj z nevysvetliteľných dôvodov zišiel z cesty a narazil do betónového múru. Do jediného múru ktorý bol pri ceste. Naviac na dlhej a rovnej ceste, ktorá nebola ani hrboľatá ani nepršalo, ani nebola slabá viditeľnosť a po ceste dokonca nešli ani žiadne iné autá. Policajti potom viac nepovedali a nechali jej vizitku. Áno, povedala, že všetko ostatné zariadi. Nie, nepotrebovala pastoračnú starostlivosť, mala syna a synovca. Keď policajti odišli, Petunia ho uvidela. Tmavý tieň, ktorý jej kývol z druhej strany ulice. Muž s dlhými čiernymi vlasmi a zahnutým nosom. Kývla späť. Všetko bolo dobré.

Hodnotenie poroty:

cuca

Téma – 2

Zadanie – 4

Jazyk – 7

Celkový dojem – 1

SPOLU: 14

Fúú! Mala som naozaj čo robiť, aby som túto poviedku dočítala. A musím bez zaváhania povedať, že sa mi nepáčila! Nie som si úplne istá, že sa sem hodí niečo takéto, takéto týranie ženy a dieťaťa. Jednoducho sa s tým nestotožňujem a nečíta sa mi to dobre. Iste, to aký bol v knihe Vernon, to vieme. A vieme aj to, že to nebol zrovna láskavý strýko, ale dá sa to napísať aj inak ako tým spôsobom, akým si to poňal ty.

Druhá vec je, že si si veľmi zjednodušil/a celú túto tému, pretože si uchopil/a HP hneď od začiatku a tak si nemusel/a riešiť ani charaktery a ani nič. Čo je škoda, lebo takto nevieme posúdiť, aký/á si v tejto sfére.

Ďalšia vec je forma písania. Zle používaš úvodzovky pri priamej reči, neriešiš odseky a potom sa to číta naozaj hrozne ťažko. Je to zmätočné, neprehľadné. Čo sa týka dodržania zadania s rozsahom, tak ten si výrazne prekročil/a. Povolených bolo max 10 000 znakov a tvoja poviedka ich má vyše 20 000.

Nebolo to dobré, nevybral/a si si podľa mňa dobrú tému. A ten koniec, to ma naozaj nepríjemne zaskočilo. Snape nie je takýto vrah, dalo sa to vyriešiť inak. A to, že jej bolo až do smiechu pri informácii o smrti, to bolo vyslovene nevhodné. Neviem, celé to vo mne nezanechalo dobré pocity.

Pozitívne je, že ťa nevidím úplne ako stratený prípad. Myslím, že možno iné témy a naozaj prísna ruka mentora by ti mohli pomôcť napísať aj dobré dielka. Potenciál tam určite je. Len toto ako „poviedka do rozstrelového kola“ bol krok vedľa. Aspoň podľa mňa. Tak ti budem držať palce a teším sa na to, čo si od teba prečítam nabudúce.

Marrko Riccoli

Téma – 6

Zadanie – 5

Jazyk – 4

Celkový dojem – 6

SPOLU: 21

Okej, toto bude trošku na dlhšie. Toto bola dráma, ktorá posiela Ordináciu v ružovej záhrade do kúta. Obsahovalo to hádam všetko, čo má pravá mydlová opera mať. Krutého tyrana, smutnú obeť, ktorá s ním odišla ešte ako neplnoletá, a teraz robí hrozné veci svojmu synovcovi, pretože „musí“ a nevidí iné východisko. Neskôr zájde za jedným chlapíkom, ktorého celý život považovala za kreténa, on ju za kravu, vyjavia si svoje životy a celé to končí happy endom. Teda vlastne ehm... vraždou.

Slovosled bol občas zodpovedný za pomerne komické situácie. Veci, ktoré mali byť vážne, vo výsledku vyzneli jemne vtipne. Či už sa jednalo o shakespearovské „dovolenka alebo žiadna dovolenka“, prípadne Vernonove ponosy „bola to jej chyba, nie jeho, že nemohli konečne chodiť do škôlky“.

Na mňa táto poviedka pôsobila trochu ťažkopádne. Čo je škoda. Vidieť, že si sa vyhral/a s dejom, popis bol až neskutočne detailný, ale nezvládal/a si to udržať pohromade. A pritom si aj myšlienku nadhodil/a. Lenže tá sa nakoniec vybrala úplne iným (a hlavne veľmi zlým) smerom. Stačilo, aby si to poňal/a spôsobom, že Petúnia v sebe konečne nájde silu opustiť toho idiota. Ale... jedná sa o rozstrel. Ďalšie kolo, verím, bude oveľa lepšie. :)

R.i.x

Téma – 10

Zadanie – 3

Jazyk – 8

Celkový dojem – 10

SPOLU: 31

Poviedka využíva niekoľko pár stránok v sérii Harry Potter, ktoré sa odohrávajú výhradne vo svete muklov. Poviedka vynikajúcim spôsobom popisuje život Petunie, ktorá je v roli submisívnej manželky Vernona a celý svoj život obetuje svojím dvom chlapom v rodine. Autor poviedku písal s pokorou a porozumením. Veľmi podareným spôsobom rozvíja charakter postáv, ktorým sa celá séria kníh venovala len veľmi okrajovo a prináša alternativný pohľad na detstvo malého Harryho. Poviedke musím vytknúť len dve veci. Prvou a veľmi závažnou je nedodržanie rozsahu. Rozumiem, že takáto problematika si zaslúži širší priestor na spracovanie, preto si kladiem otázku, či si autor nevystrelil veľmi dobrú myšlienku hneď v prvom kole. Týmto výrazne prekročil maximálny limit znakov a nenaplnil jedno z hlavných kritérií stanovených v tomto kole.

Druhá poznámka smeruje k zbytočným preklepom, ktoré pravdepodobne vznikli kvôli preformulovaným vetám, v ktorých zostali predchádzajúce slová. Napríklad: “Mala príliš veľký bol strach zo svojho manžela”, “Keď tomu neveril, ale stalo sa. ”, “ Koniec koncov, ak by potrebovala ona sama nejaké, protestoval by ju.”. Drobnou chybou je i časté zlé privlastňovanie pomocou svojho / jej .

Celkovo sa jedná o veľmi kvalitnú prácu a pokiaľ autor odstráni v spolupráci s mentorom vyššie spomenuté nedostatky, bude určite na plný počet bodov.

[ » na začiatok « ]