Kapitola:
Pridaná: 16.7.2007, 20:37:29
Čítaná: 1312×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Mirabell, Otrion a i.
Stručný dej: Dobrodružno-romantický príbeh, v ktorom natrafíte nie len na čarodejníkov, ale aj na čarovné tvory - draky.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Kráľova Krutosť 2 » Cudzinec 3 » Túžba po dobrodružstve 4 » Ťažký osud 5 » Zvláštne priateľstvo 6 » Nezničiteľné puto 7 » Vyvolení 8 » Nájdenie nádeje

Mirabell išla vedľa Ortiona a obzerala sa okolo. Chytila sa Ortionovho teplého boku. Na tvári sa jej zračilo zúfalstvo. Hľadala Variena už pár dní, no nenašla žiadnu stopu. Sadla si na malý peň a premýšľala. Ortion si prisadol k nej. Mirabell pozrela na Ortiona a povedala: "Chýba mi. " Pozrela na svoje kolená a cítila ako jej po tvári steká teplá slza. Utrela si ju, no nemohla zabrániť prívalu ďalších. Sedela tam a plakala. Ortion len sedel vedľa nej a pozoroval ju. Mirabell objala Ortiona okolo krku a spýtala sa: "Ty ma neopustíš, však? " Ortion iba zatvoril oči a nechal Mirabell nech ho obíma. V tom Mirabell počula za sebou šuchot. Pustila Ortiona a obzerala sa. Videla utekať nejakú postavu. Rozbehla sa za ňou. Ortion zavrčal a vyletel nad stromy. Krúžil nad lesom až kým nezazrel bežiacu postavu. Letel za ňou a vrhol sa dolu. "Nie! " Ortion sa obzrel aby videl kto to kričí a uvidel Mirabell. Krútila hlavou a niečo hovorila. "Neútoč naňho. Možno je to ten čo uniesol Variena. Zavedie nás k nemu. " Ortion iba súhlasne zavrčal a vystrelil k oblohe. Mirabell sa rozbehla za neznámou postavou a dúfala že nájde Variena. V tom ju niečo zrazilo na zem. Postavila sa a lapala po dychu. Obzerala sa a videla ako k nej niečo letí. Uhla sa a videla šíp. Rozbehla sa hlbšie do lesa. Počula za sebou kroky. Otočila sa a videla ako za ňou bežia dve postavy. Vytiahla luk a šípy. Natiahla tetivu a otočila sa. Vystrelila. Jedna postava padla na zem. Mirabell napla tetivu ešte raz, pripravená vystreliť, ale v tom ju niečo trafilo do ruky. Pozrela na svoju ruku v ktorej držala luk. Ten jej vypadol z ruky a pozerala sa na dlhý červený šíp. Obzrela sa, ale niečo ju trafilo do brucha. Chytila koniec šípu ktorý jej práve trafili do brucha a vytiahla ho. Zrevala od bolesti a do očí sa jej nahrnuli slzy. "ORTION! " zakričala a padla na zem.Pred očami sa jej zahmlievalo, ale počula ako Ortion zreval. Počula ako muži kričia. Snažila sa vydržať pri vedomí, ale bolesť ju premohla. Zatvorila oči, so strachom že ich už nikdy neotvorí. Nejaké dievča utekalo cez tmavý les. Jej čierny plášť za ňou vial ako dym. V ruke držala dlhý meč. Tvár jej zakrývala kapucňa. Niekto za ňou utekal. Strhol jej plášť a odhalil jej bielu pokožku. Dlhé svetlé vlasy jej viali okolo tváre. Otočila sa a hľadela neznámemu do očí. Ten vytiahol meč a trafil jej ho rovno do brucha. Sledoval ako umiera. Jej veľké modré oči v ktorých vyhasína život.Ústa otvorené v prekvapení. Pramienok krvi ktorý jej stekal po tvári. V tom jej vytrhol meč z brucha utrel si ho do jej plášťa a odišiel. Nechal ju tam ležať. Mŕtvu a bez života. Mirabell otvorila oči. Bola celá spotená a srdce jej tĺklo ako splašené. Bol to iba sen. pomyslela si s úľavou. Chcela sa posadiť, ale rana na bruchu jej to nedovolila. Bola v nejakom stane. Rozmýšľala ako sa sem mohla dostať. Nechala to tak a pozrela sa na ranu na bruchu. Obväz tam síce bol, ale krv jej aj tak presiakla. Zvraštila obočie a postavila sa. Vyšla zo stanu a uvidela okolo seba malý tábor. Práve svitalo a vonku nikto nebol. Všetci ešte spali. Mirabell vykročila ale spadla na zem. Zaskučala. Po tvári jej začali stekať slzy. Potriasla hlavou a zaťala zuby. Nebudem predsa plakať kvôli zraneniu! Otec ma vychoval tak, aby som vydržala všetku bolesť, a ja tu plačem ako malé decko! Postavila sa a pokračovala v ceste. Nebolo to také ľahké, lebo tým pádom jej začala rana krvácať. Pomaly sa presúvala so zaťatými zubami a päsťami. Nejaká žena vyšla zo stanu pred Mirabell. Keď si ju všimla utekala k nej. Chytila ju za bok a ruku, ktorú si prehodila cez plecia. "Nemôžeš chodiť a ani sa vystavovať nijakej fyzickej činnosti. Si zranená a rana ti krváca. " povedala žena zvučným hlasom. Mirabell iba prikývla. Keď boli v stane, žena ju chcela položiť na prikrývky, ale v tom sa zľakla. Všetky prikrývky na ktorých Mirabell spala boli od krvi. Žena zobrala do rúk zakrvavené prikrývky a ustarostene sa jej spýtala: "Nie je ti zle? Netočí sa ti hlava alebo niečo podobné? " Mirabell pokrútila hlavou a posadila sa na zem pred stanom. Kým žena prišla s čistými prikrývkami Mirabell sa hrala s hlinou. Paličkou kreslila do nej útvary. Keď dokončila svoje dielo zadívala sa naň, a videla ženu ktorá leží na zemi a muža ktorý nad ňou stojí. Ten sen. pomyslela si a dlaňou ho zahladila. Žena vyšla zo stanu a pomohla Mirabell postaviť sa. Mirabell vošla do stanu a posadila sa. Žena jej dala dolu staré obväzy a začala ju obväzovať novými. Mirabell len pozerala na staré obväzy. Nemyslela som si že niekedy stratím toľko krvi. V tom sa žena postavila a zodvihla staré obväzy. "Pošlem za tebou niekoho s jedlom. Mimochodom som Faunthalia. " povedala žena a vyšla zo stanu. Mirabell tam len sedela a čakala kým jej donesú jedlo. Niekto vošiel do stanu. Bol to vysoký mladík s hnedou pokožkou. Mal čierne vlasy a hnedé oči. Podišiel k Mirabell a podal jej tácňu s duseným mäsom. "Ďakujem. " povedala Mirabell a usmiala sa. "Volám sa Zantier, a ty? " povedal a potriasol jej rukou. "Mirabell. " povedala Mirabell celá červená. Čo sa to so mnou deje? Pred každým chlapcom ktorého stretnem sa začnem červenať. Predtým som s tým nemala problém. "Odkiaľ si prišla? " spýtal sa a pozeral ako si Mirabell kladie do úst kúsok mäsa. Mirabell najprv prehltla a až potom odpovedala: "To nie je podstatné. Nevidel si v okolí nejakého chlapca s dvoma koňmi alebo červeného draka? " Zantier sa zamyslel. "Ale áno. Ten veľký červený drak ťa sem priniesol na chrbte. Keby že ťa neprinesie, tak sa tu nerozprávame. " Mirabell zabehol kus mäsa a zvedavo pozrela na Zantiera. "Kde je? " spýtala sa Mirabell nedočkavo. "Na konci tábora. " Mirabell sa usmiala, ale v tom z nej vyhŕklo: "A chlapec? " Zantier iba pokrútil hlavou. Mirabell sa nahrnuli do očí slzy. Otočila hlavu a zatvorila ich. Po tvári jej stekala prvá slza, potom druhá a tretia. Utrela si oči a pustila sa do jedla. Zantier vyšiel zo stanu. Keď dojedla postavila sa a vyšla zo stanu. Zantier sedel pred ním. Chytil Mirabell a podoprel ju. "Kam to bude? " spýtal sa. "Chcela by som ísť za drakom." povedala a zamračila sa. Kráčali cez celý tábor až kým neboli na jeho konci. Tam ležal Ortion so zatvorenými očami a oddychoval. Mirabell sa usmiala a zašepkala: "Ortion! Tak rada ťa zase vidím! " Ortion zdvihol hlavu a zahľadel sa na Mirabell. Potom sa postavil a podišiel k nej. Ľahol si a oňuchal ju. Mirabell sa iba zasmiala a sadla si k nemu. Oprela sa o jeho teplé brucho a cítila sa ako keď bola doma. Prisunula sa k Ortionovej hlave a pozrela mu do očí. "Zachránil si mi život. Nikdy ti to nezabudnem. " zašepkala Mirabell a pohladila Ortiona. "Mám ťa rada, Ortion. " Ortion sa ku nej pritisol. Roztiahol svoje blanové krídlo. Ovinul ho okolo Mirabell a zatvoril oči. Mirabell sa usmiala a položila si hlavu na jeho. "Nikdy ťa neopustím! Si môj zvláštny priateľ, Ortion! Povedala by som že medzi nami vzniklo puto... ktoré nikto nezničí! " zašepkala Mirabell. Započúvala sa do ticha. Vedľa nej sa ozval tichý hlas ktorý hovoril: "Ani ja ťa neopustím! Nikomu nedovolím aby ti ublížil, Mirabell! "

[ » na začiatok « ]