Poviedka:
Pridaná: 31.10.2015, 18:48:05
Čítaná: 3899×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Súťažiaci mali za úlohu popísať svoju najdesivejšiu príhodu alebo sen. Vy máte teraz možnosť ohodnotiť ich diela na základe ich strašidelnosti na škále od 1 (nestrašidelné) do 10 (strašne desivé).

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, horor

Súťažná poviedka: 1 » Čierny pes 2 » Nehoda 3 » Kaštieľ 4 » Exorcista 5 » Sen

Ako pátram v pamäti, tak pátram, mne sa, tuším, zatiaľ nestalo nič dostatočne strašidelné. Nie, že by mi to nejako extra vadilo...práve naopak. Teda...pokiaľ nepočítam naháňačku po kamarátkinom dome po dopozeraní Texaského masakra motorovou pílou – naháňala ma s takým fest veľkým „žabykláčom“, pravdepodobne nemali doma motorovú pílu :D. Ale ako to už býva, keď pátrate po niečom strašidelnom, v noci sa vám sníva sen, v ktorom sa dejú rôzne nadprirodzené a nepríjemné veci. Presne toto sa mi stalo dnešnú noc.

Spolu s rodinou sme boli v budove, ktorá sa veľmi nápadne ponášala na budovu školy, do ktorej momentálne chodím. Bol v nej vyšší strop, než aký je zvyčajne v domoch, prípadne bytoch a také tie okná, čo keď otvoríte jedno, musíte otvoriť aj druhé, aby ste sa dostali k čerstvému vzduchu. Pokiaľ si dobre pamätám, boli sme všetci v jednej miestnosti a niečo sme oslavovali. Po tom, čo sme dooslavovali, miestnosť sa vyprázdnila. Vo chvíli, keď som bol v izbe už len ja, sa z ničoho nič začali otvárať a zatvárať okná a dvere. To ma už samotné dosť vydesilo a preto som z tej miestnosti vybehol. Najhoršie bolo, že ma to akoby stále prenasledovalo, až kým som si neuvedomil, že všetko spôsobujem ja. Vždy, keď som zdvihol ruku k nejakému oknu a ako keby ju k sebe pritiahol, okno sa otvorilo. Takto isto to fungovalo aj s mojim pohľadom. Prešiel som do inej izby, že niekomu ukážem, čo sa deje, ale bola v nej voda až takmer po strop (zostávalo cca posledných 5 cm) a bola v nej moja mama. Keďže ľudia zvyčajne pod vodou nevedia dýchať, bolo mi jasné, že dlho pod tou vodou nevydržíme. Mama sa snažila vyplávať na vrch, aby sa aspoň trochu mohla nadýchnuť, ale nedarilo sa jej to, a tak som jej trochu postrčil nohu, aby tam dočiahla. Lenže tento úkon nebol taký jednoduchý, ako by sa mohlo zdať. Samozrejme, že sa mi nedarilo ju postrčiť až tak, aby sa dostala k vzduchu. Ten pocit, keď sa vám vo sne niečo nedarí a vy viete, že ak sa vám to nepodarí, zomriete, je dosť nepríjemný...napokon sa mi to podarilo a mama sa nadýchla. V tej chvíli sa scéna zmenila. Bol som vo veľkej miestnosti (približne 100x100m) a spolu so mnou tam bolo veľmi veľa ľudí. Viedlo sem asi 5 – 6 výťahov z rôznych strán. Čo bolo ale najhoršie na celej tejto situácii, bolo vedomie, že sa tu skrývame pred robotmi, ktorí nás chcú zabiť a vedeli sme, že keď sa do miestnosti dostanú, už nebude úteku. A po chvíli čakania sa to stalo. Otvorili sa dvere výťahu a zopár robotov sa začalo blížiť práve k miestu, kde som stál ja. Robot sa ku mne pomaly blížil a, aj keď sa mi nikdy doteraz nesnívalo, že ma niekto zabíja (vždy som sa zobudil vo chvíli, kým ešte bola nádej, že ujdem), tentokrát mi bolo jasné, že zomriem. Robot ku mne natiahol ruku a chytil ma za krk. Nebolelo ma to. Potom som sa zrazu ocitol vo výťahu a bol som tam sám. Ako keby to, čo sa mi v tom sne stalo dovtedy nestačilo, výťah začal zrazu padať veľmi rýchlym tempom. V tej chvíli som sa ale už našťastie zobudil.

[ » na začiatok « ]