Poviedka:
Pridaná: 31.10.2015, 18:46:50
Čítaná: 942×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Súťažiaci mali za úlohu popísať svoju najdesivejšiu príhodu alebo sen. Vy máte teraz možnosť ohodnotiť ich diela na základe ich strašidelnosti na škále od 1 (nestrašidelné) do 10 (strašne desivé).

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, horor

Súťažná poviedka: 1 » Čierny pes 2 » Nehoda 3 » Kaštieľ 4 » Exorcista 5 » Sen

Nikdy som nebola veľmi na horory. Nie som typ čo sa rád a dobrovoľne bojí (hoci v poslednom čase by sa o tom dalo trochu polemizovať...) a zážitok z vysokej školy ma v mojom presvedčení iba utvrdil.

Ešte v prvom ročníku, bolo to myslím na hodine teológie nám prednášajúci - jezuitský páter, inak veľmi milý človek, pustil film Exorcista. No čo vám budem hovoriť. Nebolo mi všetko jedno, ale veľmi som ocenila premietanie cez deň v triede plnej študentov. Sama doma, večer a potme, by som sa k tomu zrejme neodhodlala. A bola by to škoda, pretože to bol a je fakt skvelý, hoci hrôzostrašný príbeh.

No samotné peklo vypuklo večer. Bol začiatok februára, väčšina fakúlt začínala od polovice mesiaca, len my od prvého. Takže som na izbe bola sama. Celkom mi to vyhovovalo, nakoľko som sa po večeroch potrebovala učiť na sprievodcovské skúšky, ktoré ma čakali. No kto niekedy býval na internáte, určite vie, že študenti tam nemajú na ružiach ustlané a životné podmienky sú niekedy fakt bojové. A tak bolo aj u nás.  V izbe bola i napriek kúreniu zima, lebo však okno sa nedalo poriadne zatvoriť a teda cezeň prefukovalo a vzniknutý prievan spôsoboval kadejaké strašidelné zvuky. Zavýjanie za oknami bolo ešte celkom milé. A ja som celý ten večer (a snáď aj zopár nasledujúcich) bojovala nielen so zimou, ale aj so strachom.  Tie zvuky v prázdnej izbe boli niečo neskutočné. Za oknom sa ženili všetci čerti, fúkalo, vietor zavýjal, v izbe neustále niečo búchalo a ja by som bola dala krk na to, že sa otvárajú a zatvárajú dvere. No v izbe okrem mňa nebolo ani živej duše, na chodbe tiež nik nebol, keďže na celom poschodí som bola takmer sama. Jediné šťastie, že som v tej dobe ešte nepoznala Harryho Pottera, inak by moja predstavivosť dostala naozaj zabrať.  A keď sa mi k týmto strašidelným zvukom pridal zážitok z Exorcistu a mne sa pred očami odvíjali ešte strašidelnejšie scény z filmu, už som bol dostatočne vydesená s moje splašené srdce museli počuť snáď na druhom konci Trnavy. Nikdy som zúfalejšie netúžila po spoločnosti mojich spolubývajúcich ako vtedy...

[ » na začiatok « ]