Poviedka:
Pridaná: 15.11.2014, 01:16:03
Čítaná: 2002×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Do rozstrelového kola prišlo 15 poviedok. Postúpilo týchto 9 najlepších. Pod poviedkou nájdete aj hodnotenie poroty.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Marrko Riccoli - Čierny hotel 2 » Peeta Mellark - Hudba, hraj! 3 » Vi.kt.or - Posledný žart 4 » Dado - Sila obyčajných slov 5 » Aurora Brook - Premiestňovanie je vec ťažká 6 » Bash - Priateľ 7 » Ecanus - Tojorus Pur 8 » Pán Sova - Žiť či nežiť? 9 » Gorath - Tí druhí

Emiliany Torrini - Gollum's Song

„Kreacher,“ zašepkal Regulus slabým, roztraseným hlasom a natiahol k starému škriatkovi ruku. „Vezmi toto, uteč a znič ho. Ak sa ti to nepodarí, schovaj ho. Nesmie ho nájsť. Rozumieš, Kreacher?“ Škriatok vzal medailón so symbolom hada, ktorý mu Regulus podával.

„Ale pán Regulus,“ zaprotestoval. „Kreacher vás tu nemôže opustiť. Kreacher vám chce pomôcť, môže vás vyliečiť.“

„Kreacher, je to rozkaz,“ zvýšil hlas Regulus a zaťal zuby. Bolesti boli príliš silné. Kreacher prikývol, chvíľu naňho nešťastne hľadel a potom zmizol. Regulus sa pokúsil vstať z mokrej skaly, no bol príliš slabý. Vôňa slanej morskej vody mu napĺňala nos. Vedel, že Temný pán čochvíľa príde, no to ho už netrápilo. Vedel, že za zradu zaplatí vlastným životom, no pokiaľ je medailón ďaleko odtiaľto, až tak mu na tom nezáležalo. Kreacher bol preč aj s horcruxom a ten falošný už ležal na správnom mieste. Zrazu na nohe pocítil dotyk ľadovej ruky. Otočil sa a zbadal mŕtvolu, bledú, skostnatelú, s dlhými chumáčmi vlasov na bielej lebke. Chcel do nej kopnúť, no zovretie okolo jeho členka silnelo. O chvíľu sa zjavili ďalšie mŕtvoly a obkolesovali ho, až kým nevytvorili kruh.

-Takže zomriem takto,- pomyslel si. Snažil sa brániť, no sily mu ubúdali, elixír ho príliš oslabil. Jeho výkriky sa ozývali v tmavej jaskyni. Tesne predtým, než ho inferiovia stiahli pod vodu, jeho posledná myšlienka zaletela k staršiemu bratovi, Siriusovi.

Where once was light

Now darkness falls

Where once was love

Love is no more

Don't say goodbye

Don't say I didn't try

Hermiona pomaly strčila ruku do zadného vrecka nohavíc a nahmatala falošný galeón, ktorý používali v Dumbledorovej armáde. Vedela, že Fred s Georgeom ho určite majú a ak jej správu pochopia, Rád tu bude čochvíľa. Na krku cítila smrťožrútov prútik, jej dych sa zrýchľoval. Modlila sa, aby dvojičky jej správu pochopili. Koniec koncov, určite rozmýšľali, kam zmizla Ginny s Ronom. A nie len oni dvaja. Keď zbadala biele svetlo v blízkosti Oblúka smrti, uškrnula sa. Prvý člen Fénixovho rádu bol tu.

Sirius a ostatní členovia Rádu sa zapojili do boja. Vždy, keď sa jeho pohľad stretol s Harryho, veselo naňho žmurkol. Okolo neho vládol chaos, smrťožrúti na nich vrhali kliatby, no pokiaľ bol Harry v bezpečí, veľmi mu na tom nezáležalo. V jednej chvíli sa pred ním zjavila jeho milovaná sesternica Bellatrix. Farebné kúzla poletovali, odrážali sa od stien a zanikali do prázdna.

„No tak, vieš to aj lepšie!“ vyhŕkol Sirius so smiechom, keď sa vyhol jej kúzlu. Avšak tomu ďalšiemu sa vyhnúť už nestihol. Nastalo hrobové ticho, Sirius sa zatackal a prepadol sa cez Oblúk. Nepočul už Harryho zúfalý výkrik ani Bellatrixin víťazoslávny smiech.

These tears we cry

Are falling rain

For all the lies you told us

The hurt, the blame

And we will weep to be so alone

We are lost, we can never go home

Regulus sa zmätene obzeral. Už viac nebol v morskej jaskyni obklopený inferiami. Nachádzal sa na akomsi zvláštnom mieste, vyzeralo ako park s bielymi stromami bez kvetov, bez lístia. V jeho okolí sa nachádzali mnohí ďalší ľudia, dokonca poznal aj zopár jeho bývalých priateľov smrťožrútov, no tí už boli... mŕtvi. To by znamenalo, že aj jeho utrpenie v pozemskom svete skončilo. Pomaly kráčal naprieč parkom a obzeral sa. Nik sa s nikým nerozprával, všetci boli tichí a akísi... smutní. Regulus nikdy neveril na nebo či peklo, no vedel, že ani v jednom sa momentálne nenachádza. -Asi som na akejsi medzizastávke a ešte je tu niečo, čo musím napraviť, ak sa z tohto smutného sveta chcem dostať,- pomyslel si a sadol si na lavičku pod jedným zo stromov. -Lenže ako to mám urobiť, keď ja už som mŕtvy a ten, koho sa to týka, stále žije?- Myslel na Siriusa. Nikdy s ním nemal dobré vzťahy, vedel, že jeho brat bol iný ako zvyšok jeho rodiny a nesúhlasil s tým, čo Regulus spravil. Teraz chápal bratovu nenávisť. Bolo mu ľúto, že ho nepočúval a radšej sa snažil vyhovieť požiadavkám rodičov. Nešťastne si vzdychol a pokrútil hlavou. Už je príliš neskoro zaoberať sa týmito vecami, už nič nezmení.

So in the end

I'll be what I will be

No loyal friend

Was ever there for me

Now we say goodbye

We say you didn't try

Sirius pomaly kráčal bielou cestičkou a obzeral si smutné tváre ľudí prechádzajúcich okolo. Takto si posmrtný svet určite nepredstavoval, no nesťažoval si. Mohlo to byť aj oveľa horšie. Stromy mali jasnú bielu farbu a žiadne listy či kvety. Tráva bola tiež biela, rovnako ako kamene, lavičky, rieka, nebo. Iba ostatní mŕtvi boli „farební“ - väčšinou boli odetí v tmavých farbách. Pohľad mu padol na mladíka sediaceho pod jedným zo stromov. Pocítil niečo zvláštne, akúsi nervozitu a keď podišiel bližšie, uvedomil si, že ho pozná.

„Ahoj, Regulus,“ oslovil ho pokojne a sadol si vedľa neho. „Tak sa po dlhom čase znova stretávame.“ Regulus naňho uprel zvláštny pohľad, z ktorého sa nedalo nič vyčítať, a smutne sa usmial.

„Mal si pravdu, Sirius,“ povedal po chvíli ticha. „Voldemort je čisté zlo. Keby som ťa bol počúval od začiatku, mnoho vecí by sa nestalo.“

„Ale nepočúval si ma,“ prerušil ho nezvyčajne ostro. Potom sa usmial a zahľadel sa na oblohu. „Áno, mrzelo ma to a hnevalo, že rodičia mali radšej teba, no ja som nikdy netúžil byť slizký had, akými boli oni. Hnevalo ma, že si mal všetko a ja nič.“

„Ale zmenil som sa,“ vyhŕkol. „Voldemort... prekročil hranice. Nepáči sa mi spôsob, akým dosiahnuť nesmrteľnosť. Využil ma, využil Kreachera, takmer ho zabil. No mne sa podarilo ho oklamať a dúfam, že raz sa objaví niekto, kto ho zničí.“

„Tak preto si vtedy zmizol,“ vydýchol Sirius. „Počul som reči, že Kreacher doniesol domov dajaký medailón a snažil sa ho rozbiť, ale nešlo to. Neskôr, keď som sa po smrti rodičov vrátil do domu, našiel som ho, no kde je teraz, to netuším. A čo sa týka toho niekoho, už sa stalo. Pevne verím, že ho môj chlapec porazí.“ Sirius sa pyšne usmial.

„Tvoj chlapec?“ nadvihol obočie Regulus a zatváril sa prekvapene. „Máš syna?“

„Ale kdeže,“ zasmial sa starší z bratov. „Na to som nemal čas. Mám iba krstného syna.“

Čas pri rozhovore ubieha neuveriteľne rýchlo. Zvlášť, keď ste s človekom, ktorého ste dlho nevideli a máte si s ním čo povedať. Sirius pochopil, že Regulus sa naozaj zmenil a odpustil mu...

These tears you cry

Have come too late

Take back the lies

The hurt, the blame

And you will weep

When you face the end alone

You are lost, you can never go home

You are lost, you can never go home

Richio:

Gramatika - 10

Obsah - 8

Téma - 5

Dojem – 7

Spolu – 30 / 40

Veľmi častý námet poviedky, až ma prekvapilo, koľko podobného dokážu do poviedky zakomponovať rôzni ľudia. Ale – rozhodne písať vieš. Forma je dodržaná, postupy tiež, gramatike nemám čo vyčítať. Chválim voľbu songficu, poviedku to oživilo, nebolo to tam nasilu, pieseň teda tvorila plynulý prechod medzi jednotlivými pasážami. Čo mi však chýbalo bolo rozoberanie témy do väčšej hĺbky. Možno by som niečo skrátil a iné rozvinul, skrátka chýbala pointa, nejaké tajomné posolstvo. Od úvodu tak poviedka skôr stagnovala ako vrcholila, ale to nevadí, potenciál je veľký.

Kira:

Gramatika - 7

Obsah - 4

Téma - 5

Dojem – 4

Spolu – 20 / 40

Poviedka sama o sebe nebola zlá, vlastne by som dokonca povedal, že bola... aké je to správne slovo... milá. Zrozumiteľná, priama, no nenadchla ma. Viac-menej taký stred. Ani zlé, ale ani obzvlášť dobré. Čo sa týka originality – je dosť pravdepodobné, že si nečítal/a minuloročné rozstrelové poviedky, ale táto téma v nich figurovala viac než dosť.

Na niektorých miestach chýbali čiarky.

Opakovali sa slová.

Nadpis poviedky je napísaný zle – správne je to Toujours Pur.

Cuca:

Gramatika - 10

Obsah - 8

Téma - 7

Dojem – 8

Spolu – 33 / 40

Songfic... :3 Ach, veľmi si mi zahral/a do nôty. Tie na mňa jednoducho vždy zapôsobia! :) Isteže záleží aj od pesničky. :) Túto som nepoznala a nie len hudbou, ale aj textom sa mi dostala pod kožu. K poviedke sa skvelo hodila, takže pointa songficu bola výborne zachovaná. Jedna vec mi však prekáža a to je to, ak človek ku textu nedáva aj slovenský preklad. Iste, mnohí po anglicky vedia a podobne, ja nemám problém, ale proste všeobecne mi to prekáža. :D Začiatok poviedky v spojitosti s tvojím výberom hudby mi na malý moment priviedol slzy do očí. Bolo to veľmi dobré. Tie emócie potom trochu opadli... Dobre, až po Siriusovej smrti, lebo ani tá nebola rozhodne príjemná. Veľmi sa mi páčilo, že sa tam stretli, že mali bratia možnosť porozprávať sa, aj keď ja mám pocit, že ten ich rozhovor bol veľmi zvláštny... Ale všetko bolo vrámci normy, vrámci autorovej predstavivosti. A preto ja vytknem len jednu vec... hmm... koniec. Nemalo to koniec! Dostali sa ďalej? Pohli sa niekam? To jediné mi tam jednoducho chýbalo! Inak som naozaj nadšená... Songfic na mňa proste vždy zapôsobí. :D

Spolu: 83

Miesto: 7.

[ » na začiatok « ]