Kapitola:
Pridaná: 13.6.2014, 14:40:46
Čítaná: 2573×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Sania Winterová
Stručný dej: Poviedka sa odohráva po prvom páde lorda Voldemorta, keď sa čarodejnícky svet postupne vracia do pokoja, avšak na Rokforte je ako vždy rušno, obzvlášť v poslednom ročníku. To všetko sa ešte viac zauzlí, keď na školu príde nový profesor.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: Prológ 1 » Cukráreň 2 » Ponuka 3 » Pozvanie 4 » Večera 5 » Nehoda 6 » Zastaviť či nie? 7 » A čo ďalej? 8 » Had v raji 9 » Prvá hodina elixírov 10 » Zabudnutá kniha 11 » Operácia bublina 12 » Vina a trest 13 » Komplikácie 14 » Hranica síl 15 » Nečakaná návšteva 16 » Poďme sa hrať 17 » Trest 18 » A prečo nie? 19 » Pamiatka na boj 20 » Nočné prekvapenie 21 » Späť do života 22 » Čas vážnych rozhovorov 23 » Náprava 24 » Ďalší muž na obzore 25 » Nečakaný útok 26 » Severus zachraňuje situáciu 27 » Dozvuky 28 » Vianočné prázdniny 29 » Gabriel vysvetľuje 30 » Podrobnosti misie 31 » Profesionálny prístup 32 » Skryté starosti 33 » Pravda sa pomaly odhaľuje 34 » Bolestivá pravda 35 » Kamarátka ťa podrží 36 » Skúšky sú za dverami 37 » Dôvod na oslavu sa vždy nájde 38 » Žiarlivosť v srdci 39 » Pokojné vody 40 » Plány do budúcnosti 41 » Zahrávanie sa s ohňom 42 » Vydieranie sa nevypláca 43 » Cesta von 44 » A vlak odchádza

Keď som sa opäť premiestnila a uvidela pred Rokfort v svetle zapadajúceho slnka, zhlboka som sa nadýchla a hneď zasa vydýchla. Od včerajšieho doručenia môjho rozkazu sa toho udialo mnoho, no bola som zo sebou spokojná. Hoci by sa mi zišla sprcha a elixír proti bolesti.

Vykročila som k bráne, pri ktorej postával Filch a škodoradostne sa na mňa usmieval. Úsmev som mu zmazala povolením k opusteniu a teda aj k návratu na Rokfort a bez slova som prešla popri ňom.

Trochu som krívala, bolela ma pravá noha. Možno som do toho kreténa nemala toľko kopať. Hánky na rukách som mala odreté do krvi a čeľusť mi brnela po tvrdom údere, no inak som zranená nebola, čo sa však nedalo povedať o mojom nadriadenom.

Spokojne sa usmievajúc, hoci ma pichlo v brade, som vošla do hradu. Vynorila som si spomienku ako som svojho nadriadeného, hlavného veliteľa, odhodila do steny a pritom som na neho kričala: ,,Ako sa opovažujete takto ma vydierať?! Keby ste mi to podali ako príkaz, ako misiu, nebol by problém! Ale prečo pri Merlinovi do toho pletiete moju rodinu?! Akým právom?!"

V duchu som sa mračila nad jeho chabými argumentmi typu, že nie som odosobnená, že som priamo zainteresovaná. Vraj som porušila pravidlá, no nič také sa nestalo a pravda bola na mojej strane.

,,Slečna Winterová!" vytrhol ma zo zamyslenia ženský hlas a ja som pred sebou uvidela McGonagallovú s prísnym výrazom na tvári. Tušiac, že ma čakajú problémy som sa narovnala a spýtavo na ňu pozrela.

,,Chce s vami hovoriť riaditeľ."

,,Rada by som sa predtým osprchovala a prezliekla, je to možné?"

,,Nie a teraz ma nasledujte." Jej hlas znej prísnejšie než inokedy, avšak ja som iba pokrčila ramenami a kráčala za ňou. Po chvíli som pochopila, že ma nevedie do riaditeľne, ale do Veľkej siene, načo som sa jej zmätene spýtala prečo.

,,Riaditeľ práve večeria. Musím ho informovať o vašom návrate."

Čo znamenalo, že musíme prejsť sieňou plnou študentov a tak ako takmer každý videl môj odchod, uvidia aj môj návrat. Ťažko povedať, či to bolo dobre alebo nie. Samozrejme, že sme upútali veľkú pozornosť, ale mne to bolo jedno. Pokojne som prešla Veľkou sieňou a zastala som pred profesorským stolom. McGonagallová niečo povedala Dumbledorovi a ten sa na mňa pozrel vážnym pohľadom.

,,Je všetko v poriadku, slečna Winterová?" spýtal sa ma napokon a ja som sa takmer zasmiala.

,,Ani veľmi nie." Pokrčila som ramenami, keďže som to nechcela rozoberať pred všetkými. Aj tak za ním budem musieť zájsť a pohovoriť si. Koniec koncov, pôvodný rozkaz sa týkal člena profesorského zboru a hoci pre mňa bol odvolaný, neplatí to pre všetkých členov Solaxu.

,,Poďte so mnou do riaditeľne," vyzval ma, vyšiel spoza stola a viedol ma opäť von. Vo Vstupnej hale nás dobehol Gabriel, ktorý si ma zamračene premeral a nahnevane sa spýtak čo sa deje.

,,Máš nádej sa povýšenie," poznamenala som s nepríjemným úškrnom a Gabriel sa ostro nadýchol: ,,Zabila si veliteľa?" Dumbledor prižmúril oči a ja som ich chvíľu nechala v napätí, ale potom som vysvetlila: ,,Nie, prežije to." Gabriel si oddýchol a my sme odišli do riaditeľne.

Rozhovor s Dumbledorom nebol príjemný, no bol potrebný a tak som začala s vysvetľovaním:

,,Bol mi doručený rozkaz, či skôr vydieranie od môjho nadriadeného, aby som zlikvidovala istého členu profesorského zboru, kvôli potvrdenému smrťožrústvu. Zrejme viete o kom hovorím."

Dumbledore bez slova pokýval hlavou, modré oči boli zamyslené a mňa pochytil hnev. Správal sa tak pokojne, ani sa neobťažoval mi niečo vysvetliť. Ak by som o tom nevedela už skôr, zúrila by som.

,,Teší ma, že ste sa Severusa takto zastali..."

,,Nenechajte sa mýliť, pán riaditeľ. Vydierali ma vyhrážkami môjmu bratovi. Čo sa týka profesora Snapea, nie je môj problém. Moja misia chrániť ho skončila. Považujem za férové oznámiť vám, že sa ho zrejme niekto pokúsi zabiť. A teraz ak je to všetko..." vstala som a Dumbledor chvíľu iba mlčal. Uprel na mňa vážne oči, no potom sa pousmial, prikývol a rozlúčil sa. Pred odchodom mi však ešte povedal:

,,A do budúcnosti by som ocenil, keby ste odchádzali nenápadnejšie."

Otáčacie schody ma zviezli na chodbu a ja som po nej s povzdychom vykročila. Ako mám zabrániť Solaxu, aby chcel Severusa zavraždiť?

[ » na začiatok « ]