Poviedka:
Pridaná: 23.3.2014, 12:30:35
Čítaná: 1263×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Súťažiaci si mali nakombinovať tri postavy, každú z inej generácie, ktoré stanovali porotcovia. Všetky tri postavy by mali mať v príbehu rovnaký priestor, no nemuseli sa v rovnakom čase a priestore nachádzať fyzicky.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Marrko Riccoli - Nečakané šťastie 2 » Jin - Výnimočný 3 » Bash - Sila vôle 4 » Pútnička Melanie - Výlet 5 » Aliyz - Elixír

Zvolené postavy: Armando Dippet, Charlie Weasley, Teddy Lupin

Boli Vianoce. V Brlohu sa stretli Weasleyovci, Potterovci a kadejakí iní –ovci, spolu s Hagridom a Andromedou Tonksovou. Všetci boli v obývačke a popíjali vaječný koňak, len Teddy Lupin sedel na schodíku pred dverami Brlohu a hneval sa na celý svet.

Premýšľal o poslednom metlobalovom zápase a najmä o tom, čo sa stalo po zápase. Chrabromil vyhral. To sa dalo čakať. Ale chrabromilský stíhač, Lenny Gordon, utrpel vážne zranenie. Chytil zlatú strelu, no v tej chvíli narazil do jednej zo žrdí a s vážnym otrasom mozgu ho preniesli do nemocničného krídla. Ani po týždni ho neprepustili. Nemocničná sestra si s ním nevedela dať rady. Tvrdila, že Lennyho mozog je úplne v poriadku, no Lenny odmieta vstať a ísť na vyučovanie. Vraj je to čosi psychické, či psychotické... Teddy nevedel. Úprimne, bolo mu to jedno. Len čo sa dozvedel, že na najbližšom zápase zrejme Lenny nebude hrať, utekal za riaditeľkou McGonagallovou a spýtal sa jej, či by ho mohol nahradiť. Dostalo sa mu len prísneho zamietnutia.

Teddy vedel, že prváci nemôžu hrať. No pri jeho krstnom otcovi spravili výnimku. Možno by ju mohli spraviť aj preňho, ak by sa prihovoril sám Harry Potter. V liste ho o to požiadal, ale Harry odpísal len čosi ako doma sa porozprávame a zvyšok jeho listu bol o malom Jamesovi.

Od prvého dňa vianočných prázdnin sa Teddy pokúšal zlomiť Harryho, aby sa prihovoril. Ale bezvýsledne. Všetko to vyvrcholilo dnes pri večeri, keď mu všetci dookola tvrdili, že je ešte malý, a že sa musí ešte naučiť poriadne lietať. Teddy sa nahneval. Toto predsa nemusí počúvať. Vybehol von z domu a sadol si pred dvere.

Nazlostene sa zahryzol do perníkového panáčika. Čo na tom, že dobre chutil? Teddy si na ňom vybíjal zlosť. Najprv mu odhryzol oči, potom ústa, potom všetky gombíky a aby to nebolo málo, zúrivo mu detskými zúbkami rozchrúmal hlavu. Zvyšok tela zahodil do kríkov. No a čo? Veď ho tam nájdu trpaslíci a zjedia ho.

Keď už nemal na čom prejaviť svoj vzdor, rozhodol sa, že ukradne zo šopy metlu a zalieta si na nej. On im dá! Že vraj prváci nemôžu lietať. Kto to kedy videl? On, Teddy Lupin, lietal lepšie ako ktorýkoľvek hráč chrabromilského družstva. Čoby! On lietal lepšie ako jeho krstný otec! Ktorý tiež hral metlobal v prvom ročníku! To vôbec nebolo spravodlivé. On im ukáže, ako vie dobre lietať. Priletí otvorenými dverami priamo do obývačky! To ich presvedčí o jeho schopnostiach.

S odutou tvárou sa pobral cez záhradu k rozheganej búdke, do ktorej pani Weasleyová schovávala záhradné náradie a pán Weasley všetko muklovské čo našiel.

Trhol zámkou a tá okamžite povolila. Teddy vošiel dnu. Bola tma a on nemal so sebou svoj prútik, takže len po hmate zobral čosi, čo by mohla byť metla. Položil ju na zem, natiahol nad ňu ruku, ako sa to učili na hodinách lietania, a povedal: „Hore!“

Nič sa nestalo.

Skúsil to znova. A potom zas. Metla sa však stále odmietala zdvihnúť. Teddy sa nahneval ešte viac, schmatol metlu a vysadol na ňu. Odrazil sa od zeme...

A dopadol späť. Čo je s tou metlou? pomyslel si. Zahrkal ňou – možno je už stará a treba ju len prebrať – a znova sa pokúsil vysadnúť.

* * *

Takto ho našiel Charlie Weasley. Vyšiel von, pretože Hagrid začal spievať a Charlie v sebe ešte nemal zďaleka toľko koňaku, aby to považoval za vtipné, a už vôbec nie toľko, aby sa k Hagridovi pridal. Chvíľku pozoroval Teddyho odo dverí a bavil sa. No potom mu bolo chlapca ľúto. Podišiel k nemu.

„To je metla na zametanie, Teddy. Na tej si nezalietaš.“

Chlapec zúfalo odhodil metlu späť do šopy. Oči mu zaliali slzy a plecia sa mu začali triasť.

Charlie to s deťmi veľmi nevedel. Nemal vlastné a preto nikdy nemusel riešiť detské trápenia. Keď tak nad tým uvažoval, nikdy necítil potrebu prispieť na tento svet svojim malým ryšavým potomkom. Odjakživa ho lákalo dobrodružstvo a to sa celkom s výchovou malého dieťaťa nedalo skĺbiť. Nie že by nebol nikdy zamilovaný, alebo by sa nechcel usadiť. Charlie cítil, že by chcel mať pri sebe niekoho, kto mu bude oporou v ťažkých časoch a kto, rovnako ako on, bude milovať dobrodružný a nebezpečný život. Mamka sa ho čoraz častejšie pýtala, či v jeho živote nie je niekto výnimočný, alebo či sa nechystá oženiť. Alebo nebodaj, či neplánuje Charlieho juniora. Nemohol sa prinútiť k tomu, aby jej povedal pravdu - že aj keby sa usadil, a aj keby ako veľmi chcel, od neho sa vnúčaťa nikdy nedočká.

Toto všetko mu preblesklo hlavou v zlomku sekundy, keď sa rozhodoval, či niekoho zavolá, alebo sa pokúsi Teddyho problém vyriešiť on sám. Nakoniec to vzdal. Zavolá Ginny, ona to s deťmi vie vynikajúco. No skôr, než to urobil, Teddy naňho uprel veľké zelené oči.

„Charlie?“ začal. „Prečo nemôžu prváci hrať metlobal?“

Ach, tak ide o šport! uľavilo sa mu. V metlobale bol ako doma. Ale, úprimne, na Teddyho otázku nevedel odpovedať. Vedel však, kto mu na ňu odpoveď dať môže.

„Vieš čo, Teddy?“ usmial sa na chlapca. „Môžeme sa spýtať priamo riaditeľa, ktorý to zakázal.“

„Ale ako? Veď ten už nie je,“ smoklil a utrel si nos do rukáva. Charlie to považoval za nechutné, ale radšej nič nepovedal. Namiesto toho položil Teddymu ruku na plece a viedol ho dovnútra.

Konečne sa Percyho knihy zídu aj na niečo iné ako na podkladanie rozheganého stola. Vedel určite, že v bratovej izbe nájde staré vydanie Rokfortských riaditeľov a ich úspechov. A vedel tiež, že Armando Dippet, ktorý zakázal lietanie prvákom, má v tej knihe aj obraz, ktorý rozpráva. Toľkokrát počul Percyho debatovať s bývalými riaditeľmi! Pomyslel si, že sa mu bude musieť za to poďakovať.

„Poď,“ povedal, „s niekým ťa zoznámim.“

* * *

Armando Dippet práve spal. Vlastne nie, iba sa tak tváril. Nemal rád, keď ho rušia. Zvykol si, že v tomto dome sa s ním rozpráva iba otravný Percy a jeho to teda vôbec netešilo. Preto, keď cítil, že ktosi chytil knihu do rúk, rýchlo zavrel oči a začal jemne pochrapkávať.

No tento niekto nebol Percy, pretože ten ho nikdy nerušil v spánku. Naopak, táto drzá osoba, ktorá držala knihu, si dovolila poklopať ho po čele a zakričať: „Pán riaditeľ Dippet!“

Nahlas si zívol, aby bolo narušiteľovi jasné, že ho otravuje, a potom otvoril oči. Takmer sa zľakol. Nie jedna, ale rovno dve osoby sa s ním chcú rozprávať. Vysoký starší chlap, ktorý sa veľmi podobal na Percyho, ale nemal okuliare a mal oveľa viac pieh, a malý chlapec, ktorý vyzeral naozaj veľmi zvláštne. Mal modré oči a takisto aj vlasy.

„Pán profesor,“ začal starší, „chceli by sme sa vás opýtať na jednu vec. Viete, jedná sa o to, že...“ nedokončil, lebo mu ten chlapec skočil do reči.

S plačom spustil: „Prečo nemôžu prváci hrať metlobal, há? Lietam lepšie ako všetci ostatní! Chcem hrať, ale vy ste to zakázali. Prečo?“

Riaditeľ sa zhlboka nadýchol. Pár sekúnd mu trvalo, kým si uvedomil, čo vlastne ten chlapec povedal. Bol zvyknutý, že sa s ním Percy rozprával o knihách, umení, ekonomike a všeobecne o nudných veciach, ktoré nikoho nezaujímajú. No títo dvaja si chcú podiskutovať o metlobale!

Zhlboka si vzdychol. Veľmi dobre vedel, prečo prvákom zakázal hrať. Mnohí z nich nikdy nedržali v ruke metlu na lietanie. Niektorí ani nevedeli čo je to metlobal. No napriek tomu sa každý rok prihlasovalo do družstiev čoraz viac prváčikov. Zranenia, ku ktorým dochádzalo, boli čoraz kurióznejšie. Zvláštne nehody, ako napríklad dorážačky vrazené do brucha, zlaté strely v nosných dierkach, alebo zlomeniny niekoľkých stavcov boli na dennom poriadku. A ak sa aj niekomu podarilo nespadnúť z metly počas celého konkurzu a nejakým zázrakom sa dostal do družstva, takmer nikdy nevydržal dlhšie ako po prvý zápas. Množstvo pozornosti a tlak zo strany divákov urobilo svoje a metlobalisti sa zosypali. Preto zakázal hrať prvákom v družstve a zaviedol pre nich hodiny lietania.

Armando Dippet však nebol hlúpy, aby tomuto malému chlapcovi povedal, že na metlobal je primalý. Zadíval sa mu do očí, ktoré sa teraz menili z modrej na hnedú farbu, a pomaly prehovoril: „Si veľmi odvážny, keď chceš hrať metlobal. A som si istý, že si výborný. No uvedom si,“ povedal a snažil sa znieť múdro a prísne, no zároveň láskavo, „že nie všetci prváci sú takí dobrí ako ty. Si výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Ak ti dovolia hrať metlobal, nebude to fér voči ostatným prvákom, ktorí by to chceli tiež, ale zatiaľ na to nemajú,“ pokračoval a dúfal, že ho chlapec pozorne počúva. „Cvič ďalej,“ poradil mu, „a o rok sa do družstva určite dostaneš. Možno nebudeš najmladší hráč, ale ak budeš poctivo trénovať, budeš najlepší,“ dokončil a uľavilo sa mu, keď videl, že chlapec sa už usmieva.

* * *

Teddy sa potešil. Predsa len je v niečom výnimočný. Budúci rok sa do družstva určite dostane. A bude najlepší!

„Tak ja to teda vyskúšam o rok,“ usmial sa na Charlieho.

Tomu sa uľavilo. Prvýkrát vyriešil detský problém sám, bez pomoci niekoho iného.

„Ďakujeme. A dovidenia,“ pozdravil bývalého riaditeľa a zavrel knihu.

Keď bol Armando Dippet v úplnej tme, spokojne si zavrel oči a tentoraz naozaj zaspal.

Body užívateľov: 16,56 / 20

HODNOTENIE (gramatika – obsah – dodržanie zadanie – originalita – rozsah – celkový dojem)

Richio: 4 – 2,5 – 5 – 4 – 5 – 2; spolu 22,5

To bolo tak naivne zakomponované, až som sa divil, že mu ten Dippet neudelil výnimku. Veľmi milá poviedka, formálne bezchybná, všetko, čo to malo mať, má. Ale... tá suchota toho celého. Viem, že si tam musela zakomponovať v značnej miere Charlieho, keď už si si ho zvolila, ale tie jeho myšlienky o usadení sa a vnúčatách, to bola katastrofálna časť. Vtedy som mal naozaj chuť prestať čítať. Ešte si dávaj pozor na striedanie časov a príliš veľa zbytočných slov pokope, ako zámená, či častice. Proste sa niektoré vety nevedeli vykoktať. A gratulujem, že si sa prebudila a napísala niečo zaujímavejšie. :) Tú knihu chválim, rovnako aj výber Teddyho.

Cuca: 5 – 4 – 5 – 5 – 5 – 4; spolu 28

Ešte nikomu v poviedkarovi sa nepodarilo napísať poviedku tak, že som z nej mala zimomriavky. A to sa podarilo Tebe! Ten koniec sa ma naozaj dotkol. No tak citovo, tak príjemne. Veľmi sa mi to páčilo. Bolo to vtipné a šlo o výborný nápad! Malý Ted bol jednoducho rozkošný!!! Trošku som si nebola istá, či tam nebola chyba. Najprv si písal/a, že mal zelené oči, potom že modré, ale tým, že ďalej bolo spomenuté, že sa mu menili na hnedo, tak asi aj tie predchádzajúce farby boli zámer... :) Páčilo sa mi, že som si úplne vedela predstaviť kde sa to odohráva a všetko... Tí „ovci“ na začiatku ma naozaj nahlas rozosmiali. Výborná poviedka, výborná pointa, výborné dodržanie zadanie, skvelé prepojenie troch postáv, skvelý príbeh a nádherné vyvrcholenie. Ďakujem!

Kira: 3 – 3,5 – 5 – 5 – 5 – 3; spolu 24,5

Napísané to bolo skvelo, o tom niet pochýb. Za Charlieho máš obrovské plusové body, pretože to, ako si vykreslil/a jeho povahu, jeho vzťah k budúcnosti a k deťom, bolo fakt vynikajúce. Jeho názory sa mi veľmi páčili. Ale ten Teddy... Ja neviem, akosi mi nesedel. Nie povahovo, ale tak celkovo tá jeho existencia v príbehu. Prekážal mi... Asi najmä preto, že bol také zduté decko :D. No informácia, že Armando Dippet zakázal prvákom, aby sa dostali do metlobalového družstva, mi do deja nesmierne zapadla.

Chýbali čiarky.

Svojím v jednotnom čísle, svojim v množnom čísle.

Micho: 4,5 – 3,5 – 4 – 4 – 4 – 4; spolu 24

Okrem prepojenia troch zadaných postáv oceňujem aj hlbšiu myšlienku.

Pán Sova: 4 – 3 – 5 – 3 – 5 – 3,5; spolu 23,5

V prvom rade, veľmi sa mi páčilo ako bola poviedka napísaná vzhľadom na zadanie. Myslím, že si to veľmi dobre vymyslel/a, ako sme postupne "prechádzali" k postavám. Za to chválim. Veľa viet som si musel prečítať viackrát, ale to tak býva, chyba môže byť aj na mojej strane. Teddyho "detinský" pohľad na vec sa mi páčil. Predsa len mi niečo v poviedke chýbalo, možno tá akcia, i keď sled myšlienok bol pekný. Jednoducho taká milá poviedka.

Body celkom: 139,06

Poradie: 3.

[ » na začiatok « ]