Poviedka:
Pridaná: 2.3.2014, 10:50:10
Čítaná: 2649×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Finalisti si mali vybrať z ponúknutých rodín a mali opísať ich jednotlivý život v období, ktoré bolo vymedzené od Bitky o Rokfort po epilóg opísaný v knihe.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Súťažná poviedka: 1 » Bash - S genetikou nie sú žarty 2 » Pán Sova - Teplo v srdci 3 » Marrko Riccoli - Tri hodiny do 4 » Aliyz - Strata 5 » Jin - Všetko zlé je na niečo dobré 6 » Pútnička Melanie - Expedícia

Zvolená rodina: Potterovci

Potterovci mali ďalšie chaotické ráno. Budík nezazvonil. Zobudili sa o hodinu neskôr. Harry rýchlo zalial kávu. Tá jediná ho dokázala poriadne zobudiť. Teda ak nerátame sprchu, ktorú si teraz nemohol dovoliť.

Ginny behala po dome a zháňala svoje oblečenie na ďalší metlobalový tréning. Strhla zo šnúry vypratý dres na večerný zápas. Vyžehlí ho v šatni. Snáď si spomenie na to kúzlo, ktoré sa jej už mesiace nedarí naučiť.

„Kde si mi dal tie kľúče?“ hromžila, pričom otvárala skrinky na chodbe, prehadzovala veci položené na sedačke a zbrklo ich hádzala naspäť.

„Nemal som ich, koľkokrát ti to mám povedať?“ odvrkol jej Harry, ktorý si obliekal sveter. Vôbec si nevšimol, že opačne. Rýchlo vylial do seba posledný dúšok kávy, vytiahol prútik a zavelil: „Accio kľúče!“

„Myslíš, že som to neskúšala?“ sarkasticky poznamenala ryšavá dlhovláska.

„Nezaobídeš sa bez nich?“ vyzvedal zúfalý Harry.

„Nie, je to môj talizman!“

Harry len prevrátil očami, pobozkal ju na rozlúčku pričom jej poprial veľa šťastia. Snáď jej to bude stačiť, keď svoj talizman stratila. Vyšiel z domu a odmiestnil sa do práce.

Večerná prehra bola zdrvujúca.

Piatok večer bol rodinný. Aspoň tak si v poslednom čase zvykli. Sedeli doma. Tisli sa jeden k druhému a rozprávali si novinky. Užívali si samotu. Všetci ich priatelia a rodina vedeli, že tento večer chcú byť spolu. Len oni dvaja.

Ginny pritiahla dezert. Jahodová poleva na koláči sa rozplývala na jazyku a čokoládový krém dodával človeku pocit blaženosti.

„Prečo si si nedala tie náušnice odo mňa?“ spýtal sa Harry.

Ginny pozrela na svojho manžela: „Nemohla som ich nájsť. Niekde som ich položila a neviem kde.“

„Aspoň viem, čo ti mám kúpiť na najbližšie narodeniny. Vyhľadávač stratených vecí,“ usmial sa na svoju ženu Harry, za čo si vyslúžil bolestivý kopanec do lýtka.

„Teraz vážne Harry, v poslednej dobe sa tu stráca veľa vecí. Myslíš, že je to normálne?“

„Chceš tým naznačiť, že nám sem chodí niekto kradnúť? Kto by prosím ťa chcel staré kľúče, ktoré nepasujú do žiadnych dverí?“

„Fanúšik metlobalu, ktorý chce, aby sme prehrali?“ nadvihla obočie Ginny.

Harry sa usmial a vtisol jej bozk na líce: „A náušnice ti vzal preto, že bez nich nevieš hrať?“

„Aj to je možné. Ak ich nájdem určite si ich skúsim dať na zápas. Možno sa mi bude viac dariť!“ nazúrene mu odpovedala Ginny. Vstala od stola a začala spratúvať riad.

„Dobre, pošlem sem Liona, nech sa tu trošku pomotá. Možno si všimne niečo, čo mne uniklo. Je najlepší vo vyšetrovaní vlámaní,“ rezignovane povedal Harry a podával Ginny poháre od vína.

„Ahoj Luna,“ pozdravila priateľku, ktorá nečakane zaklopala na ich dvere. „Dlho som ťa nevidela.“

„Ahoj, priniesla som ti ovocie z našej záhrady,“ ukázala na veľký košík plný neidentifikovateľného ovocia stojaci vedľa nej.

„To je milé,“ usmial sa Ginny a pozvala ju dnu.

„Čo máš nové? Ako sa ti darí v metlobale?“ vyzvedala Luna.

„Raz lepšie, inokedy horšie. Veď to poznáš. A ty ako? Už ste sa zabývali v novom dome? Čo je toto za ovocie? Ešte som také nevidela,“ zmenila tému Ginny po tom, ako vzala do rúk prvý plod z košíka.

„Jablohruška. Je vynikajúca. Plná vitamínov. Môžete ju zjesť surovú, alebo použiť na koláče. A vydrží celú zimu. Práve sme pozbierali našu prvú úrodu.“

„Aha,“ neveriacky poznamenala Ginny. Otvorila skrinku na kredenci a niečo v nej hľadala.

Luna si zatiaľ obzerala fotky na stenách: Ginny na metle. Harry a Ginny na metle. Harry hrabe lístie za domom. Ginny s Ronom. Ginny so všetkými bratmi. Harry, Ron a Hermiona v školských uniformách. Svadobná fotka Harryho a Ginny...

„Hľadáš niečo?“ spýtala sa napokon po dlhej chvíli mlčania.

„Jednu misku po starej mame. Chcela som tam preložiť ovocie, aby si si mohla košík vziať späť.“

„To nech ťa netrápi. Ten košík mi môžeš pokojne priniesť.“

„Ale ja tú misku musím nájsť!“ skoro s plačom hovorila Ginny. Preložila jednu porcelánovú misku do druhej s takou silou, až miska praskla.

„Ginny, čo sa deje?“ podišla k nej Luna a snažila sa ju upokojiť.

Ginny prešla do zúfalého plaču. Zmätene prekladala jednu misku do druhej a hľadala tú pravú.

„Strácajú sa mi veci... v poslednej dobe ... stále ... neviem prečo ...„ medzi vzlykmi vysvetľovala.

Priateľka ju pohladila po vlasoch. Veľmi dobre chápala, ako sa človek cíti v takej situácii. Aj jej sa na strednej škole strácali veci. Avšak ona vedela, že to majú na svedomí spolužiaci, ktorí prahli po zábave v nudnom živote študenta.

„Neboj sa, stratené veci nakoniec nájdeš! Ak sú tvoje, nájdu si cestu k ...“ nedohovorila. Chytila sa za ústa, pozrela na Ginny, potom na misky a znovu na Ginny. Akoby jej v tej chvíli napadol pravý dôvod prečo sa Ginny strácajú veci.

„Ginny, ty ...“ nedopovedala.

„Čo ja?“ zhrozene na ňu pozrela Ginny. Čakala na nejaké hrozné proroctvo. Niečo, čo dokáže povedať len Luna. A tá ju nesklamala.

„Viem prečo sa ti strácajú veci. Vravela mi to mamka, keď som bola malá. Stáva sa to veľmi zriedka. Raz za pár desiatok rokov. V čarodejníckej rodine, v ktorej ...“ začala sa usmievať „... sa má narodiť bábätko!“ pozrela na jej bruško: „Budeš mama!“ natešene zvolala.

„Luna, to myslíš vážne? A prečo by sa mi vtedy strácali veci? To nedáva zmysel!“ neveriacky hľadela na priateľku.

„Nepamätám si veľa. Ale vraj, ak sa má narodiť dieťa s veľmi šťastným osudom, začne po splodení schovávať veci svojim rodičom. Veci, ktoré ich robia šťastnými. Tie sa po jeho narodení objavia.“

Ginny neveriacky hľadela na priateľku. Po líci jej stiekla posledná slza. Nevedela, či sa má smiať, alebo zúriť. Pri Lune si nikdy nebola istá, či vraví pravdu, alebo len niečo pritiahnuté za vlasy. Chceli mať s Harrym dieťa. Ale nie takto skoro. Že by bola vážne tehotná? Žiadne príznaky ešte neobjavila.

O tri dni sedela Ginny za stolom a usmievala sa. Čakala na manžela, ktorý mal každú chvíľu prísť z práce. Bola taká rozrušená, že ho nezačula primiestniť sa. Otvárajúce dvere však začula. Zavŕzgali tak hlaso, že by zobudili aj sto rokov mŕtveho čarodeja.

„Harry, budeš otcom!“ ešte v otvorených dverách sa mu vrhla do náruče: „Som tehotná! Lekár to potvrdil.“

Jej manžel so šťastným a zároveň trošku prisprostým výrazom na tvári pozrel na ňu, potom prešiel pohľadom nižšie, na ešte stále ploché brucho svojej manželky. Pohladil ho a láskyplne zašepkal: „Počuj drobec, budeš mať šťastný osud!“

Body užívateľov: 18,84 / 20

HODNOTENIE (gramatika – obsah – dodržanie zadania – originalita – rozsah – celkový dojem)

Richio: 3,5 – 5 – 5 – 5 – 5 – 5; spolu 28,5

Tak, Aliyz, toto je, podľa mňa, tvoja najlepšia poviedka, i keď prvoplánová, no nehorázne perfektne napísaná. Myslím, že aj najlepšia tohto kola a radím ju určite k jednej z najlepších v celej súťaži. Ja ti nemám čo okrem čiarok vytknúť, len chválim, chválim. Toto je ozaj silné kolo. Mám strach o každého jedného z vás. Nechcem, aby ste vypadli :D.

Cuca: 5 – 3,5 – 5 – 4 – 5 – 3,5; spolu 26

A tak... priznajme si... bolo to príšerné klišé... Ale popravde, niekedy je aj klišé celkom fajn a ja som sa celkom pobavila. :) Páčil sa mi ten nápad... normálne som zo začiatku bola napätá, že čo sa to tam deje. A vysvetlenie bolo celkom fajn... To klišé bolo prehnané možno až na konci, lebo Harryho posledné slová ma prinútili prevrátiť očami, ale... keď to vezmem ako celok, tak sa mi to naozaj páčilo. :)

Kira: 3 – 3 – 5 – 5 – 5 – 4; spolu 25

Už dlho som nečítal príbeh, v ktorom by bolo vložené niečo nové, čo mi do toho celého aj zapadlo a ľahko som tomu uveril. Musím povedať, že vysvetlenie celej situácie a stratených vecí bolo vážne milé. Takýto záver som rozhodne nečakal. Navyše aj poviedka bola napísaná dobre, ale jediné, čo by som vytkol, bolo to, že si použil/a príliš veľa krátkych viet za sebou.

Chýbali čiarky.

"Usmial sa Ginny" - tentoraz je Ginny nerozhodná vo svojom pohlaví?

Micho: 5 – 3 – 5 – 4 – 5 – 3; spolu 25

Zadanie bolo dodržané, Luna v úlohe veštice a sudičky rozhodne zaujala. Možno by som ešte zvážil ten názov, nakoľko všetky straty smerovali k pointe, ktorá bola objavom, resp. zistením, čiže opozitom straty.

Celkový počet bodov: 123,34

Poradie: 1.

[ » na začiatok « ]