Kapitola:
Pridaná: 3.8.2013, 12:36:19
Čítaná: 1608×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Bastry, mama, Apolline, Simon
Stručný dej: Bastry trávi prázdniny doma. Nemá čo robiť - nudí sa. Keď jej príde list s pozvaním aby sa išla kúpať veľmi rada prijíma. Počas výletu sa zdôverí Roxanne so svojim tajomstvom. Je totiž už štyri roky zamilovaná do jej brata. Roxanne jej sľúbi, že jej pomôže. Napriek tomu, že Roxy s bratom ešte nehovorila, Fred pozve Bastry na rande, čo ona s nadšením prijíma a začnú spolu chodiť. Samozrejme musia odísť na Rokfort, ale môže tam ich vzťah pokračovať? Na rokforte ale nerieši len svoj vzťah s Fredom, ale aj problémi vo vzťahoch svojich priateľov.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

Kapitola: 1 » Ako sa to začalo 2 » Výlet 3 » Pozvanie 4 » Náš deň a cesta do Rokfortu 5 » Opäť v Rokforte

Po úžasnom dni plnom špľachotu vody, vyskotu a piskotu a veľkej dávky srandy, som veľmi rýchlo zaspala.

Keď som sa zobudila, bolo asi pol ôsmej a ja som si s hrôzou a sklamaním uvedomila, že som doma.

Keď sa zobudíte z takého super sna, aký som tej noci mala ja, len ťažko sa vám rozdýchava, že ste stále doma. Ten sen si už nepamätám, len viem, že to bol super sen a že som bola v Rokforte.

Vstala som a obliekla som sa. Išla som sa naraňajkovať. V kuchyni som stretla mamu. Dala mi chlieb s maslom a prednášku o tom, aká som nespoľahlivá, ako si nevážim, čo pre mňa robia a ako som ich oklamala; ako ich vôbec nepočúvam a všetko si robím po svojom. Musela to zistiť (že som bola u Weasleyovcov). Mám dve teórie - buď jej to vykecal Simon, alebo sa mi hrabala v izbe a našla ten list. Keďže Simona poznám, pravdepodobnejšia je tá druhá teória.

Najedla som sa, vypila som pohár pomarančového džúsu a nebolo ma. Zavrela som sa do izby a nahnevaná som sa začala sama sebe sťažovať na to, ako to nie je fér.

Rozhodla som sa pred mamou obhájiť. Samozrejme, že nie som taká odvážna, aby som jej to povedala do očí - oveľa lepšie sa to píše.

Napísala som jej teda list, v ktorom som jej vysvetlila, že Weasleyovci sú skvelá rodina, že sa doba zmenila, že už nepatria medzi "nežiadúcich" a že mi je srdečne jedno, že vôbec niekedy patrili.

Zbehla som dole schodmi. Rodičia boli práve v obchode na veľkom nákupe a Simon sa niekde túlal, takže dom bol prázdny.

List som magnetkou pripla na chladničku a s hrsťou zeleného prášku som vošla do krbu. Hodila som doň prášok a zakričala som adresu domu, kde býva Roxanne. Včera ma totiž pozvala.

Keď som vypadla z ich krbu, privítal ma prekvapený výraz Georgea Weasleyho - Roxynho otca.

„Roxanne ma včera pozvala. Nepovedala Ti to?“ obhajovala som svoj vpád z krbu, vstávajúc zo zeme celá od popola.

„Nie, nepovedala,“ odvetil oprašujúc zo seba popol, ktorý som na neho nechtiac naprášila „ale kľudne tu ostaň!“

„Ďakujem. Mohol by si mi prosím povedať, kde je Roxanne?“

„Hore, vo svojej izbe.“

„Dobre idem za ňou. Zatiaľ sa maj.“

Hore na chodbe som stretla Freda. Moje srdce sa rozbúchalo.

„Ahoj Bastry,“ pozdravil ma. Ako som už spomínala, nevedel toho o mne viac než to, že som kamoška jeho segry a že mi hovoria Bastry.

„Ahoj Fred,“ pozdravila som ho tak smelo, že to prekvapilo aj mňa.

Obišli sme jeden druhého.

„Počuj Bastry,“ začal. Otočila som sa, pokračoval: „Nie, že by mi na tom nejak špeciálne záležalo," odmlčal sa... „ale nešla by si so mnou niekedy, čo ja viem, trebárs na zmrzlinu? “

„To ako na rande?“ spýtala som sa s tou zvláštnou smelosťou, čo ma práve posadla.

„Hm..Hej...Myslím, že áno...“ odpovedal mi.

„Jasné, pôjdem s tebou rada.“

Usmial sa na mňa, čo som opätovala a pobrali sme sa každý iným smerom.

„Počuj, Rox, ty si hovorila s Fredom?“ opýtala som sa hneď, ako som vošla do jej izby.

„Šibe ti? Ja s ním nehovorím, ani keď mi to niekto prikáže, nieto ešte sama od seba. Prečo sa vlastne pýtaš?“

„Pretože ma práve pozval na rande.“

„Čo?!“

„No fakt. Teraz, keď som ho stretla na chodbe,môžeš sa ho spýtať.“

„Fajn. Kam ťa vlastne pozval?“

„Na zmrzlinu.“

„Och, to je romantik,“ skonštatovala sarkasticky, čomu sme sa obidve zasmiali.

Sedeli sme v Roxynej izbe už asi dve hodiny, keď sa z dola ozval zvuk zvončeka. Otvorili sme dvere izby, aby sme počuli, kto prišiel.

Na moje veľké prekvapenie som z dola začula Simonov hlas: „Dobrý deň. Nie je tu náhodou moja sestra?“

„Samozrejme, je hore. Čo od nej potrebuješ?“ opýtala sa Angelina.

„Mama chce, aby okamžite prišla domov,“ odvetil Simon.

„Aach! Už musím ísť. Maj sa, Rox. A ak by som sa nevrátila, mala som ťa rada,“ rozlúčila som sa s potmehútskym úsmevom a utekala som dole.

Nastúpila som do Simonovej dodávky, zakývala som obyvateľstvu domu a odišli sme so Simonom smerom k hlavnej ceste.

Doma ma čakala prednáška o tom, ako mama akceptuje moje argumenty (čo ma potešilo), že môžem navštevovať Weasleyovcov, kedy len budem chcieť, ak s tým budú súhlasiť (čo ma potešilo ešte viac), ale že som ju vyľakala, keď ma nevedeli nájsť a tak mám dva týždne domáce väzenie (čím totálne zavraždila moju doterajšiu radosť).

[ » na začiatok « ]